7Sžf/34/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kremnická ul. č. 26, IČO: 44 302 851 zastúpený: JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 79 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. novembra 2011, č. 1/222/19660-120961/2011/993415-r v daňovej veci, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2013, č.k. 5S/29/2012-29, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2013, č.k. 5S/29/20112-29, o d m i e t a.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. februára 2013 č.k. 5S/29/2012-29 podľa § 250j ods. 3 OSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 23. novembra 2011 číslo 1/222/19660-120961/2011/993415-r a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V. z 5. septembra 2011 číslo 604/230/143637/11/VišL podľa § 250bj ods. 3 OSP zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že žalovaný na výzvu súdu nepredložil úplný žurnalizovaný administratívny spis vzťahujúci sa na predmet preskúmania. Chýbajúce doklady sa nenachádzali ani v spise Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/19/2012, na ktorý žalovaný poukázal. Rozhodnutie žalovaného vo veci samej preto nebolo možné preskúmať postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

Krajský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP v sume 323,58 € za právne zastupovanie advokátom a 66 € zaplatením súdneho poplatku za žalobu.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie. Namietal, že na výzvu krajského súdu, ktorámu bola doručená 24. apríla 2012, sa vyjadril k žalobe a predložil súdu administratívne spisy, ktoré súdu boli doručené 24. mája 2012. Procesne nesprávnym postupom krajského súdu mu preto bola odňatá možnosť konať pred súdom a nemohol uplatniť svoje procesné práva. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného musí odmietnuť.

Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a veta druhá OSP ustanovenie, podľa, ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.

Podľa § 250ja ods. 1 OSP proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.

V prejednávanej veci krajský súd rozsudkom z 26. februára 2013 č.k. 5S/29/2012-29 zrušil rozhodnutie žalovaného a vo výroku rozsudku uviedol ustanovenie § 250ja ods. 3 OSP, podľa ktorého rozhodol.

V dôsledku skutočnosti, že na posúdenie prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu je rozhodujúci výrok rozsudku, na základe ktorého súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu, odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok krajského súdu podľa § 250j ods. 1 OSP nie je možné napadnúť odvolaním.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol.

Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.