7Sžf/10/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu TVX SK, s.r.o., Ladmovce č. 170, IČO: 44 009 607, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom Košice, Moldavská cesta č. 21/A, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná ul. č. 63, preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 15. novembra 2012, číslo 1100306/1/1271713/2012/5051-r, o nadmernom odpočte na dani z pridanej hodnoty, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2013, č.k. 6S/9/2013-20, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2013, č.k. 6S/9/2013-20, p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. mája 2013, č.k. 6S/9/2013-20 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 138 ods. 1 OSP. Dospel k záveru, že ak by nepriaznivá finančná situácia žalobcu bola dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika spojeného s podnikaním na štát, čo považoval za neprípustné.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Namietal, že súdu sú dostatočne známe všetky skutočnosti, odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, že žalobca práve vzhľadom na svoje pomery, obmedzujúce vykonávanie podnikateľskej činnosti a nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami nemôže v súčasnosti zaplatiť súdny poplatok a spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku, lebo neuplatňuje zjavne neúspešné právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 vety prvej OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Zo spisov vyplýva, že žalobca nepredložil súdu prvého stupňa, ale ani odvolaciemu súdu potvrdenie o svojich majetkových pomeroch.

Pri posúdení dôvodov pre oslobodenie od súdnych poplatkov musel súd skúmať najmä majetkové pomery žiadateľa, výšku súdneho poplatku a povahu uplatňovaného nároku.

V dôsledku skutočnosti, že žalobca krajskému súdu nepredložil žiadne doklady o svojich majetkových pomeroch, nemohol súd len na základe subjektívneho vyjadrenia žalobcu jeho žiadosti vyhovieť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov.

Za týchto okolností nemusel súd skúmať námietku, či žalobca neuplatňuje právo, ktoré je zjavne neúspešné, lebo túto podmienku súd skúma až po posúdení majetkových pomerov žalobcu. Žalobca žiadne doklady o preukázaní svojich majetkových pomerov nepredložil, hoci v súlade s § 138 OSP na ňom spočíva dôkazné bremeno o otázke jeho majetkových pomerov. Pre rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov je právne významná skutočnosť, že žalobca je samostatnou právnickou osobou, a nie skutočnosť, že je podľa jeho tvrdenia personálne spojený s osobou J. T. rovnako, ako prípadné ďalšie právnické osoby, ktoré vedú iné právne spory. Navyše nemožno opomenúť skutočnosť, že samotný podnikateľ v zmysle účtovnej zásady opatrnosti mal aj povinnosť vytvárať finančné rezervy na prebiehajúce alebo hroziace súdne spory, a ak tak neurobil, sám svojmu prístupu k súdnej ochrane svojich práv bránil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd nepochybil, keď žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 OSP rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.