7Sžf/1/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Márie Usačevovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu F., bytom v H., zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom v Šali, Jarmočná ul. č. 2264/3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. apríla 2012, č. 1020504/1/501856/2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. februára 2013, č.k. 15S/37/2012-76, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. februára 2013, č.k. 15S/37/2012-76, p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 20. apríla 2012, číslo 1020504/1/501856/2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky z 12. októbra 2011, číslo 631/230/57198/11/Md, ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), z dôvodu porušenia § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume 97 615,48 € a zároveň neuznal daňovú stratu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 30 822,77 €.

Krajský súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, dôsledne preveroval nákup tovarov a služieb u dodávateľov žalobcu - spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., Komárno a AV Tech corporation s.r.o., Štúrovo. Keďže výpovede konateľov uvedených spoločností (tých, ktorých bolo možné vypočuť), početné miestne zisťovania v sídlach spoločností, inštitút medzinárodnej výmeny informácií a žalobcom predložené listinné dôkazy boli bezvýsledné, správca dane opakovane vyzývalžalobcu, aby inými dôkazmi preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, teda reálne dodanie tovarov a služieb podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Dôkazy predložené žalobcom aj podľa názoru krajského súdu dostatočne nepreukazovali vznik daňových výdavkov žalobcu podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Z administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že daňové orgány sa s predmetnou vecou zaoberali v potrebnom rozsahu a vykonali rozsiahle dokazovanie v súčinnosti so žalobcom. Dokazovanie bolo zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru a služieb, keďže žalobca spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal, že výdavky ním deklarované v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Žalobca za zdaňovacie obdobie 2008 nesplnil podmienky na zníženie základu dane, lebo nebolo preukázané reálne dodanie tovaru uvádzanými spoločnosťami žalobcovi. Správne orgány preto v súlade so zákonom vyrubili žalobcovi ako platiteľovi dane za zdaňovacie obdobie rok 2008 rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby zistený daňovou kontrolou, vychádzajúc z vyčíslenej dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní a dane zistenej a vyčíslenej správcom dane.

K namietanému výsluchu svedka Z., ktorému ako občanovi Maďarskej republiky žalobca tlmočil, krajský súd uviedol, že žalobca nemal k obsahu zápisnice z 8. decembra 2010 žiadne námietky, ani návrhy a s jej obsahom súhlasil. Spôsob výsluchu tohto svedka žalobca namietol až po poukázaní správcu dane na existenciu rozporov k obchodnému prípadu vo výpovedi svedka a vyjadrenia žalobcu. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný a ani správny orgán 1. stupňa neporušili zásady daňového konania, ktorých porušenia sa žalobca v žalobe dovolával, majúc za to, že správne orgány vykonali riadne dokazovanie prihliadajúc na všetko, čo v rámci daňového konania vyšlo najavo, a keďže rozhodnutie žalovaného je vecne správne a nedošlo týmto rozhodnutím k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.

Vo včas podanom odvolaní žalobca žiadal zmeniť rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nesprávne vyhodnotil doteraz zistený skutkový stav a nezrealizoval výsluch svedka D., ktorého žalobca navrhoval, pričom sa ani nijakým spôsobom nevysporiadal s potrebou vykonania alebo nevykonania tohto výsluchu. Tvrdil, že pána D. žiadal vypočuť v súdnom konaní ku skutočnostiam jeho výsluchu na Daňovom úrade v Nových Zámkoch. Ďalej uviedol, že riadne predložil všetky listinné dôkazy, ktorými vydokladoval a dokázal uskutočnenie zdaniteľných plnení v roku 2008, a to tak, ako to uviedol v daňovom priznaní.

Namietal tiež, že ak pri daňovej kontrole v roku 2010 a 2011 si už Daňový úrad Nové Zámky, resp. Daňový úrad Komárno neboli schopné zabezpečiť doklady od spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., prípadne zabezpečiť si účasť na ústnom pojednávaní osoby Tibora Gelnického, konateľa Szi-Ho JOB, s.r.o., nemôže to ísť na jeho ťarchu. V daňovom konaní uviedol skutočnosti a označil dôkazy, ktoré majú preukázať jeho tvrdenia a ktoré mali byť rozhodujúce pre správne určenie dane. Skutočnosť, že nie sú v dispozícii žalobcu listiny tretích osôb, v žiadnom prípade nie je možné vykladať v zmysle neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalobca tiež nemá možnosť vydokladovať prepravu tovaru, lebo ju uskutočnila sama spoločnosť YVEL s.r.o. (odberateľ žalobcu) od spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o. (dodávateľ žalobcu). Zároveň tiež nemôže ísť na ťarchu žalobcu to, že pri daňovej kontrole v roku 2010 a 2011 Daňový úrad Nové Zámky nebol schopný kontaktovať spoločnosť AV Tech corporation s.r.o. (dnes už EMBE - TECH s.r.o.), ani jej konateľa Miroslava Brzovana. Žalobca tiež nemá možnosť vydokladovať prepravu tovaru, keďže si túto uskutočnila sama spoločnosť MKM Trans, s.r.o. (odberateľ žalobcu) od spoločnosti AV Tech corporation s.r.o. (dnes už EMBE - TECH s.r.o.; dodávateľ žalobcu).

Nezrovnalosti vo výpovedi žalobcu a bývalého konateľa spoločnosti AV Tech corporation, s.r.o. Z. D.boli podľa žalobcu spôsobené tlmočením a následným premietnutím pretlmočeného textu do zápisnice o ústnom pojednávaní z 8. decembra 2010, číslo 631/320/69733/10/Gn,Cá. Na danom úkone mal byť prítomný riadny tlmočník, u ktorého je zaručené riadne pretlmočenie, lebo svedkom bola osoba maďarskej národnosti, maďarský štátny občan, žijúci v Maďarsku, ktorý slovenčinu neovláda.

V podaní z 18. februára 2014 žalobca zaslal odvolaciemu súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2011, sp. zn. 3 Sžf 1/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 Sžf 10/2012, a rozhodnutie Nejvyššího správního soudu Českej republiky z 25. marca 2005, sp. zn. 5 Afs 131/2004, ktorými podporoval svoje tvrdenia ohľadom dôkazného bremena v daňovom konaní.

Žalovaný vo vyjadrení z 15. apríla 2013 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia podaného k žalobe, lebo odvolanie podané žalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods.1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní a poplatkov má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Zo spisu vyplýva, že predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie z 20. apríla 2012, číslo 1020504/1/501856/2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky z 12. októbra 2011, číslo 631/230/57198/11/Md, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume 97 615,48 € a zároveň neuznal daňovú stratu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 30 822,77 €.

Sporným zostalo v danom prípade, či došlo ku reálnemu uskutočneniu obchodných prípadov spoločnosťou Szi-Ho JOB, s.r.o. Palatínova č. 14, Komárno, v mene ktorej boli vyhotovené faktúry z

11. januára 2008 číslo FV 2008/008 (za nákup pánskych a dámskych bermúd) a z 21. januára 2008 č íslo FV 2008/013 (za nákup stavebného materiálu), na základe ktorých žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období - rok 2008 zaúčtoval výdavok ovplyvňujúci základ dane vo výške 1 255 614,- Sk. Ďalej zostalo sporným, či došlo ku reálnemu uskutočneniu obchodných prípadov spoločnosťou AV Tech corporation, s.r.o., v mene ktorej bola vyhotovená faktúra zo 14. októbra 2008 číslo 2801040 (za nákup pneumatík MICHELIN), faktúra z 23. novembra 2008 číslo FV2801076 (za nákup obalov a vriec) a faktúra z 24. novembra 2008 číslo FV2801077 (za nákup zeleniny a ovocia), na základe ktorých žalobca účtoval výdavok ovplyvňujúci základ dane vo výške 15 150 663,- Sk.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, lebo považuje jeho argumenty za správne (§ 219 ods. 2 OSP). Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a námietky, s ktorými by sa nebol už krajský súd vysporiadal.

Dokazovanie bolo daňovými orgánmi zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru a služieb. Žalobca však spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal, že výdavky ním uvedené v daňovom priznaní na základe faktúr predložených ku daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Správca dane na základe nedostatočného preukázania reálneho uskutočnenia uvedených obchodov znížil žalobcovi sumu výdavkov ovplyvňujúcich základ dane spolu vo výške 16 406 277,- Sk, a vyrubil mu rozdiel dane v sume 97 615,48 €.

Pokiaľ žalobca namietal, že krajský súd nevypočul svedka D., ktorého žalobca navrhoval, treba uviesť, že súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým a pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je preň rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Krajský súd preto nepochybil,. ak nevykonal tento dôkaz.

Dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný daňový subjekt uvádzať v priznaní, je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov). Všetky dôkazné prostriedky je kontrolovaný daňový subjekt povinný predkladať v priebehu daňovej kontroly najneskôr v lehote ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu (§ 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov).

Žalobca bol preto povinný preukázať reálne dodanie tovaru a služieb, aby bolo možné výdavky ním uvedené v daňovom priznaní na základe faktúr predložených ku daňovej kontrole, považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Správca dane správne postupoval, keď neuznal ako daňové výdavky, úhradu faktúry z 11. januára 2008, číslo FV2008/008 za nákup pánskych bermúd v počte 4000 ks a dámskych bermúd v počte 4000 ks a úhradu faktúry z 21. januára 2008, číslo FV2008/013 za nákup stavebného materiálu, vystavených spoločnosťou Szi-Ho JOB, s.r.o., lebo nebolo preukázané reálne dodanie uvedeného tovaru.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 24. septembra 2010 vyplýva, že žalobca pánske a dámske bermudy, ako aj stavebný materiál neskladoval, lebo nemal kde a hneď ako tovar kúpil, tak ho predal. Prepravu si zabezpečoval jeho odberateľ, teda spoločnosť Yvel, s.r.o. Z odpovede na dožiadanie z 3. februára 2011 vypracovanej dožiadaným Daňovým úradom Komárno vyplýva, že miestne príslušný správca zaslal konateľovi spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., U. predvolanie z 23. septembra 2010, ako aj opakované predvolanie z 26. októbra 2010 na adresu sídla firmy, pričom tieto písomnosti sa vrátili späť Daňovému úradu Komárno s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, resp. žiadosť na predloženie dokladov z 23. septembra 2010 sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Podľa písomnej správy OR PZ v Komárne, predvedenie konateľa U. dňa 26. januára 2011 bolo neúspešné. Daňový úrad Komárno ďalej oznámil, že v rámci iných konaní bolo už dňa 18. februára 2010 vykonané miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., pričom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa táto spoločnosť nenachádza. Ide o spoločnosť, ktorá ekonomickú činnosť a podnikateľské aktivity na adrese sídla spoločnosti neuskutočňuje a dlhšie ako dva roky je táto spoločnosť nekontaktná.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 4. marca 2011, číslo 631/320/13046/2011/Cá,Gn vyplýva, že správca dane oboznámil žalobcu s uvedenými zisteniami a vyzval žalobcu aby v lehote do 8 dní odo dňa tohto ústneho pojednávania preukázal reálne dodanie tovarov a služieb spoločnosťou Szi-Ho JOB, s.r.o. Palatínova č. 14, Komárno. Žalobca v uvedenej lehote, ani ku dňu spísania protokolu nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy.

Aj vo vzťahu k neuznaniu úhrady faktúry zo 14. októbra 2008, číslo 2801040 za nákup pneumatík MICHELIN, faktúry z 23. novembra 2008, číslo 2801076 za nákup obalového materiálu a úhrady faktúry z 24. novembra 2008 číslo 2801077 za nákup zeleniny, ovocia a obalového materiálu, vystavených spoločnosťou AV Tech corporation s.r.o., Hlavná 2/118, Štúrovo (od 1. júla 2009 EMBE- TECH s.r.o. Nové Zámky), ako daňových výdavkov, treba konštatovať správnosť postupu správcu dane.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 24. septembra 2010 číslo 631/320/57321/2010/Cá,Gn vyplýva, že žalobca uviedol, že pneumatiky MICHELIN neprevzal od dodávateľa AV Tech corporation s.r.o., ani ich neskladoval, lebo nemal vytvorené podmienky na skladovanie. Predmetný tovar prevzal u spoločnosti AV Tech corporation, s.r.o. odberateľ MKM Trans s.r.o. Do zápisnice o ústnom pojednávaní z 8. decembra 2010 uviedol bývalý konateľ spoločnosti AV Tech corporation s.r.o., Z. D. bytom I., že pneumatiky MICHELIN nakúpil z Maďarska od spoločnosti OSM Kft. Vecsés. Pri nákupe pneumatík u spoločnosti OSM Kft. Vecsés jednal s konateľom spoločnosti Csabom Vargom. Pneumatiky neboli dovezené ani skladované v spoločnosti AV Tech corporation s.r.o., Štúrovo. Tovar bol dopravený z Maďarska až k tretiemu odberateľovi, ktorého nevedel identifikovať. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť OSM Kft. Vecsés, Maďarsko, priamo k tretiemu odberateľovi. Žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania a svedkovi tlmočil. S obsahom zápisnice boli zúčastnené osoby oboznámené a s jej obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. Ďalej zo spisu vyplýva, že správca dane vykonal 28. septembra 2010 miestne zisťovanie, pri ktorom zistil, že na adrese sídla spoločnosti EMBE - TECH s.r.o. sa uvedená spoločnosť nenachádza. Správca budovy vo svojom vyjadrení uviedol, že spoločnosť EMBE - TECH s.r.o. zastupoval konateľ Miroslav Brezovan, ktorý uhradil nájomné na mesiace jún až september 2009. Od uvedeného dňa s konateľom spoločnosti neprišiel do kontaktu. Spoločnosť za ďalšie mesiace za prenájom nebytových priestorov nezaplatila, a preto od októbra 2009 bola zmluva zrušená.

Pokiaľ žalobca namietal spôsob výsluchu svedka Vargu, treba uviesť, že správne orgány nerozhodovali len na podklade výpovede uvedeného svedka. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane požiadal dňa 7. januára 2011 listom DR SR Banská Bystrica, odbor medzinárodnej spolupráce, o medzinárodnú výmenu daňových informácií, aby prešetril dodávku a prepravu tovaru (pneumatík MICHELIN) od maďarského dodávateľa, spoločnosti OSM Kft. Vecsés, Dózsa Gy., Utca 1, pre odberateľa AV Tech corporation, s.r.o. Hlavná 2/118, Štúrovo. Z odpovede vyplynulo, že pán Varga Csaba Zoltán, konateľ spoločnosti OSM Kft., sa nedostavil na maďarský daňový úrad aj napriek niekoľkým predvolaniam. Ďalej maďarská správa oznámila, že spoločnosť OSM Kft. nevykonáva obchodnú činnosť na registrovanom sídle. Spoločnosť OSM Kft. sa zaoberala obchodovaním s PC komponentmi a zástupcovia spoločnosti nevedeli o obchodovaní s pneumatikami, spoločnosť nedisponuje zariadením vhodným na skladovanie tovaru. Konateľ spoločnosti OSM Kft. Antal Miklos nepoznal spoločnosť AV Tech corporation s.r.o. a potvrdil, že spoločnosť sa zaoberá obchodovaním s PC komponentmi a nevie o skutočnosti, že by obchodovali s pneumatikami. V súhrnnom výkaze za obdobie 2008 Q IV. nie je uvedená dodávka tovaru pre EMBE-TECH s.r.o. (predtým AV Tech corporation s.r.o.). Z uvedených skutočností obsiahnutých v odpovedi z medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle článku 5 nariadenia rady č. 1798/2003 mal správca dane za to, že sa uskutočnenie toho zdaniteľného obchodu nepotvrdilo. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 29. júla 2011, číslo 631/320/45410/11/Cá,Gn správca dane oboznámil žalobcu s uvedenou odpoveďou z medzinárodnej výmeny daňových informácií a vyzval žalobcu, aby v zmysle § 29 ods. 8 a v zmysle § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní a poplatkov v lehote do 8 dní odo dňa tohto ústneho pojednávania preukázal reálne dodanie tovarov a služieb na základe vystavenej faktúry zo 14. októbra 2008, číslo2801040 (za dodávku pneumatík). Žalobca však v uvedenej lehote, ani ku dňu spísania protokolu, nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy.

K neuznaniu úhrady faktúry z 23. novembra 2008, číslo 2801076 (nákup obalového materiálu) a úhrady faktúry z 24. novembra 2008 číslo 2801077 za nákup zeleniny, ovocia a obalového materiálu, vystavených spoločnosťou AV Tech corporation s.r.o., ako daňových výdavkov, treba uviesť, že k predaju uvedeného tovaru sa v priebehu kontroly tiež ako svedok vyjadril pán Z., ktorý 8. decembra 2010 do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že predmetný tovar nakúpil v Maďarsku na tržnici Nagybani v Budapešti. Tovar nebol skladovaný v spoločnosti, spoločnosť tento tovar hneď predala žalobcovi, ktorý si preň prišiel do Budapešti na vlastnom dodávkovom aute Citroen Jumper. Doklady k nákupu a predaju tovaru nevedel predložiť, pretože ich odovzdal novému konateľovi spoločnosti Miroslavovi Brezovanovi, ktorého nebolo možné, za účelom preverenia dodávky tovaru vypočuť, keďže doručované listové zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Ako už bolo uvedené vyššie, miestnym zisťovaním zamestnanci správcu dane zistili, že spoločnosť EMBE-TECH s.r.o. (predtým AV Tech corporation s.r.o.) je nekontaktná. Ani v tomto prípade tak výsluch svedka Z. nebol jediným podkladom rozhodnutia. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 4. marca 2011 číslo 631/320/13046/2011/Cá,Gn vyplýva, že žalobca bol s uvedenými predbežnými výsledkami z daňovej kontroly oboznámený a zároveň bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní odo dňa tohto ústneho pojednávania preukázal reálne dodanie tovarov - vriec, ovocia a zeleniny spoločnosťou AV Tech corporation s.r.o. a splnenie podmienok pre uznanie výdavkov (nákladov) podľa zákona o dani z príjmov. Žalobca v lehote 8 dní odo dňa spísania tejto zápisnice o ústnom pojednávaní ani ku dňu spísania protokolu nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy.

Pre úplnosť treba uviesť, že žalobca mal možnosť uplatniť námietku u správcu dane proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly do dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (§ 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov). Žalobca však v uvedenej lehote spôsob výsluchu svedka Z. nenamietal, s obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní z 8. decembra 2010, číslo 631/320/69733/10/Gn,Cá bol žalobca oboznámený, s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. Žiadne návrhy ani námietky smerujúce k obsahu zápisnice neboli vznesené a z vyjadrenia žalobcu z uvedenej zápisnice vyplýva, že na svedka nemal žiadne otázky. Z týchto dôvodov, najmä však v súvislosti s ostatnými skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu, nie je námietka žalobcu ohľadom výsluchu tohto svedka spôsobilá spochybniť správnosť záverov daňových orgánov.

Ak si daňový subjekt uplatňuje výdavok (náklad) na základe listinného dôkazu, je dôležité, aby údaje v ňom uvedené, odrážali skutočnosť. Odvolací súd dospel rovnako k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal v súlade s § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, že skutočne došlo k dodaniu tovarov spoločnosťami Szi-Ho JOB s.r.o a AV Tech corporation s.r.o. (v súčasnosti EMBE- TECH s.r.o.) na podklade predmetných faktúr.

K žalobcom predloženým rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2011, sp. zn. 3 Sžf 1/2011, z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 Sžf 10/2012, a rozsudku Nejvyššího správního soudu Českej republiky z 25. marca 2005, sp. zn. 5 Afs 131/2004, treba uviesť, že v uvedených konaniach bola riešená iná skutková situácia, a to pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty, kde správca dane nespochybňoval materiálnu existenciu deklarovaných služieb a dodávok tovaru, ale spochybňoval jeho dodanie konkrétnou spoločnosťou, resp. nepreukázanie prepravy tovaru. Žalobca však v danom prípade nepreukázal ani reálnu existenciu tovaru.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňavychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.), a preto vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov tohto konania z dôvodu, že žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovanému zákonodarca právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.