UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, právne zast.: Mgr. Petrom Šťastným, advokátom a konatel'om Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 4, Eurovea Central l, IČO: 35 857 897, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom v Bratislave, Továrenská č. 7, P.O. Box 40, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. septembra 2015, Č. 262/PÚ/2015, o určenie výšky náhrady trov konania, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 732,46 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 662,46 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu - Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 4, Eurovea Central 1, IČO: 35 857 897, číslo: IBAN: R BIC: N., vedený v spoločnosti N. L. R., a.s.
Odôvodnenie
1. Žalobou z 12. októbra 2015, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dňa 13. októbra 2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo 7. septembra 2015, Č. 262/PÚ/2015, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie z 27. mája 2015, Č. 332/OŠD/2015, potvrdil. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím z 27. mája 2015, Č. 332/OŠD/2015, rozhodol tak, že účastník konania (žalobca) porušil povinnosť' podľa § 40 ods. 3 písm. b/ a g/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti úradu informácie v rozsahu, forme a v primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné pri riešení sporu o zabezpečenie efektívneho využívania a účinnej správy rádiových frekvencií tým, že v určenej lehote do 19. marca 2015 neposkytol v písomnej forme zmluvu o národnom roamingu vrátane všetkých dodatkov a cien podľa žiadosti zo 16. marca 2015, č. 632/OTR/2015, za čo mu úrad podľa § 73 ods. 1 písm. c/ menovaného zákona uložil pokutu vo výške 50.000,- eur.
2. Najvyšší súd rozsudkom z 20. marca 2019, č.k. 7Sž/l/2018-243, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/, g/ a ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP”) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 7. septembra 2015, Č. 262/PÚ/2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
5. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
6. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa § 175 ods. 3 SSP, lehota na zaplatenie náhrady trov konania nesmie byt' kratšia ako 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 2.
9. Podľa § 176 ods. 1 SSP, ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený advokátom, správny súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov advokáta.
10. Na úvod najvyšší súd uvádza, že právo na náhradu trov konania v zmysle novej procesnej úpravy účinnej od l. júla 2016 vzniká priamo zo zákona a nemožno ho účastníkovi uprieť len z toho dôvodu, že si ho neuplatnil. Správny súdny poriadok v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania rozlišuje dve fázy - l/ rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a 2/ rozhodovanie o výške náhrady trov konania, o ktorom rozhoduje súdny úradník, a to samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. V tomto kontexte najmä vo vzťahu k osobe „súdneho úradníka” na úrovni najvyššieho súdu je potrebné poukázať' na závery plynúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Sžnz/6/2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2017 pod poradovým číslom 31 a podľa ktorého platí, že na najvyššom súde vykonáva v analogickej pozícii (súdneho úradníka) príslušné činnosti asistent sudcu, ktorého postavenie je upravené zákonom (§ 19 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že niet pochybností, že asistent sudcu má rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny úradník (jeho postavenie je upravené v zákone č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov). Preto v konaniach, v ktorých rozhoduje najvyšší súd v oblasti správneho súdnictva ako vecne príslušný súd, o výške trov konania rozhoduje asistent sudcu.
11. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci právo na náhradu trov konania v zmysle novej procesnej úpravy účinnej od l. júla 2016 vzniká priamo zo zákona a nemožno ho účastníkovi uprieť len z toho dôvodu, že si ho neuplatnil, je účastník konania (respektíve jeho právny zástupca) povinný poskytnúť správnemu súdu vyčíslenie trov konania a zvlášť tých, ktoré nie sú z obsahu súdneho spisu zo strany súdu zistiteľné.
12. Právny zástupca si podaním z 15. mája 2019, doručeným najvyššiemu súdu dňa 16. mája 2019,vyčíslil trovy konania v celkovej výške 732,46 eur, pozostávajúce v zmysle jeho vyčíslenia zo sumy 489,99 eur za tri úkony právnej služby v roku 2019, k tomu zodpovedajúce režijné paušály v úhrnnej sume 29,40 eur, ďalej z náhrady za stratu času (cesta na pojednávanie a späť) za dve polhodiny v sume 32,66 eur, všetko zvýšené o 20 % DPH (110,41 eur) a zo súdneho poplatku v sume 70,- eur.
13. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozhodnom znení (ďalej len „ Vyhláška) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku.
14. Podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e/ vypracovanie právneho rozboru veci, f/ rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g/ návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h/ vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
15. Podľa § 15 Vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b/ na náhradu za stratu času (§ 17).
16. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
17. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v miestektoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
18. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 5a) [zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov].
19. Najvyšší súd žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania nasledujúcim spôsobom: A/ Žalobcovi patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 70,- eur B/ Žalobca bol zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorej patrí odmena za právne zastupovanie, a to za úkony, ktoré v konaní účelne vynaložila, pričom pri určení výšky týchto trov najvyšší súd vychádzal z § 11 ods. 4 vety prvej, § 13a, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky. Menované ustanovenie § 11 ods. 4 vety prvej Vyhlášky určuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak, že táto sarovná jednej šestine (1/6) výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku. Výška výpočtového základu na rok 2019 je stanovená na 980,- eur. Jedna šestina (1/6) výpočtového základu za rok 2019 predstavuje sumu 163,33 eur (1/6 z 980 eur). Najvyšší súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (19. február 2019) 163,33 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky) b/ písomné podanie na súd - návrh na vykonanie sankčnej moderácie (7. marec 2019) 163,33 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky) c/ účasť' na konaní pred súdom - pojednávanie (20. marec 2019) 163,33 eur (§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky) spolu vo výške 489,99 eur. C/ K vyššie uvedeným trom úkonom právnej služby súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, a to vo výške jednej stotiny (1/100) výpočtového základu, teda: 3 x režijný paušál á 9,80 eur za rok 2019 (1/100 z 980 eur), spolu vo výške 29,40 eur. D/ Právnemu zástupcovi žalobcu rovnako prináleží náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky, za cestu na pojednávanie z miesta svojho sídla na najvyšší súd a späť vo výške jednej šesťdesiatiny (1/60) výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu; v tomto prípade v rozsahu dvoch polhodín - 16,33 x 2, spolu vo výške 32,66 eur.
20. Úhrnná výška odmeny (bod B/) a náhrad (bod C/ a D/) predstavuje sumu 552,05 eur (489,99 eur + 29,40 eur + 32,66 eur). Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa jeho odmena a náhrady v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, teda 552,05 eur + 20% DPH (110,41 eur) na sumu 662,46 eur.
21. Celkovo potom najvyšší súd vyčíslil úspešnému žalobcovi trovy konania vo výške 732,46 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 662,46 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. b/, h/ SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 154 SSP). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 152 ods. 2 SSP). Sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech, (§ 153 SSP). V sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého uznesenia, dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie st'ažovatel'ovi doručené, v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny a návrh výroku rozhodnutia (§ 155 SSP). Rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie; v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné (§ 156 ods. 1, 2 SSP). O sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 159 ods. 1 SSP). Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP)).