Najvyšší súd Slovenskej republiky
7So/97/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J.Z., bytom V. zastúpeného JUDr. S., advokátom v N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave,
Ul.29.augusta č. 8, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2010, č. k. 23Sd/133/2009-45, v spojení s opravným
uznesením z 8. júla 2010, č.k. 23Sd/133/2009-55, v časti o výške trov konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 31. marca 2010, č.k. 23Sd/133/2009-45, v spojení s opravným uznesením z 8.
júla 2010, č.k. 23 Sd/133/2009-55, o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31. marca 2010, č. k. 23Sd/133/2009-45, v spojení
s opravným uznesením z 8. júla 2010, č.k. 23Sd/133/2009-55, zrušil rozhodnutie odporkyne
z 27. apríla 2009 číslo X., ktorým priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 319,40
€ mesačne od 17. februára 2009 podľa § 250j ods. 1 písm. d) OSP a vec jej vrátil na ďalšie
konanie. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu náhradu
trov konania vo výške 438,90 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
a podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatnení systémov sociálneho
zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín
pohybujúcich sa v rámci spoločenstva rozhodla, že navrhovateľ ku dňu vzniku nároku na
predčasný starobný dôchodok 17. februára 2009 získal 5478 dní obdobia dôchodkového 2
poistenia, čo je 15 rokov a 3 dni obdobia dôchodkového poistenia. Podľa § 2 písm. a) zákona
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a o doplnení niektorých zákonov bola
17. februára 2009 suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 178,92 € mesačne
a 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 214,71 €. Podľa názoru súdu prvého stupňa teda suma
predčasného starobného dôchodku navrhovateľa je vyššia ako 1,2 násobok životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na
predčasný starobný dôchodok.
Krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. októbra 2009, sp. zn. 9So/15/2009 v obdobnej veci, podľa ktorého je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii v čl. 46 ods. 2 nariadenia
Rady (EHS) č. 1408/71 keď nezdôvodňuje, akými právnymi úvahami a skutkovými
zisteniami odporkyňa dospela k záveru, že predčasný starobný dôchodok vznikol
navrhovateľovi len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov
Českej republiky. Dokazovaním považoval krajský súd za preukázané, že navrhovateľ
nepretržite vykonával prácu pre oblastný závod Nitra v kompresorovej stanici Ivanka pri
Nitre a 31. decembra 1992 bolo sídlo jeho zamestnávateľa v Slovenskej republike. Priznaný
predčasný starobný dôchodok v Slovenskej republike nie je doplnený obdobnou dávkou
z Českej republiky, a teda vypočítaný teoretický predčasný starobný dôchodok je pre
navrhovateľa diskriminujúci. Súd zistil, že z toho dôvodu by mala odporkyňa zvážiť
možnosti takéhoto právneho posúdenia a zohľadniť celú dobu poistenia navrhovateľa
do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky.
Rozsudok napadla odporkyňa včas podaným odvolaním v časti, v ktorej jej krajský súd
uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi v sume 438,90 € a zaplatiť ich
právnemu zástupcovi navrhovateľa. Podľa nej by mala zaplatiť za sedem úkonov právnej
služby náhradu trov konania navrhovateľa 429,83 €. Uviedla, že s poukazom na § 167, § 201
a § 202 OSP odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu o náhrade trov konania je prípustné
s tým, že suma trov konania nebola stanovená v súlade s právnymi predpismi o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
3
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno
vyhovieť.
Podľa druhej vety § 250s OSP proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho
orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
V prejednávanej veci krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne z dôvodov uvedených
v § 250j ods. 2 písm. d) OSP (hoci nesprávne uviedol ods. 1, čo napravil opravným
uznesením z 8. júla 2010 sp. zn. 23 Sd/133/2009-55) a vec jej vrátil na ďalšie konanie preto,
že dospel k záveru, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Zo spisov vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia odporkyne bola najmä
nepreskúmateľnosť jej rozhodnutia z hľadiska právneho a logického výkladu, v dôsledku
ktorého pri zápočte dôb poistenia a následne pri výpočte predčasného dôchodku neboli
navrhovateľovi zohľadnené doby zamestnania v Českej republike. Z uvedenej skutočnosti
potom vyplýva, že súd prvého stupňa nepochybil, keď zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu
nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Proti takémuto rozsudku nie je podanie odvolania
prípustné, preto uvedený rozsudok nemožno napadnúť odvolaním ani v časti o trovách
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie odporkyne podľa § 218 ods. 1
písm. c) OSP odmietol.
Navrhovateľovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania za napísanie
návrhu na opravné uznesenie z 20. mája 2010 - č.l. 55, v súlade s druhou vetou § 250k ods. 1
OSP, pretože si ich neuplatnil a nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová