ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Filovej v právnej veci navrhovateľa: V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. augusta 2015 č. k. 23Sd/221/2015-20, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. augusta 2015 č. k. 23Sd/221/2015-20 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zo dňa 17. augusta 2015 č. k. 23Sd/221/2015-20 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 28. januára 2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím z 5. mája 2015. Preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 17. septembra 2014 v sume 102,90 mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015, odporkyňa rozhodla aj o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2015 na sumu 105,60 eur mesačne. Prílohou rozhodnutia je Osobný list dôchodkového poistenia a Lekárska správa z 15. decembra 2014.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za invalidného dôchodcu bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky a výsledok jehoposúdenia je uvedený v Lekárskej správe z 15. decembra 2014. Ak v budúcnosti dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia vyplýva postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku s aplikovaním na príslušné zákonné ustanovenia.
Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania proti vyššie označenému rozhodnutiu prejednal vec podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, napadnutým rozhodnutím, posudkovým spisom Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky, dávkovým spisom odporkyne, stanoviskami účastníkov konania a ostatným spisovým materiálom. Z posudkového a dávkového spisu zistil, že navrhovateľ bol invalidný dôchodca od 17. septembra 2014 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola IX. choroby obehovej sústavy oddiel B choroby ciev položka 5.1 písm.b / postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, podľa rozsahu a opakovania - obojstranné, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku navrhovateľ predloženými správami z odborných vyšetrení preukázal, že viac ako 5 rokov trpel na ochorenie žíl dolných končatín, kde sa po čase vyvinuli viacpočetné vredy na koži, ktoré sa ťažko hoja a vyžadujú neustále kontroly a ošetrenie. Ide o obojstranný postih. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie mu prislúcha 60% miera poklesu na hornej hranici rozpätia. Navýšenie tejto miery nie je možné, pretože nedokladoval žiadne iné zdravotné poruchy.
Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2013 na zistenie osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani pri postupom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984. Priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, v ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu o sociálnom poistení a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli stanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po roku 2002. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Pretože navrhovateľ získal náhradu dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“), patrí mu za toto obdobie priemerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky je 7,3342. V rozhodujúcom období získal 5.076 dní dôchodkového poistenia, to znamená 13,9069 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5274. Podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v roku 2014 18% z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota osobného mzdového bodu 0,6125. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok 17. september 2014 získal 6.903 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 24. novembra 2021. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku získal 2.625 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 9.528 dní, čo pre účely výpočtu predstavuje 26,1042 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota ku dňu 17. september2014 na rok 2014 je 10,2524 eur. Suma invalidného dôchodku je 98,40 eur. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení sa zvýšila odo dňa priznania o 4,50 eur mesačne o pevnú sumu zvýšenia dôchodku podľa § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z. na sumu 102,90 eur mesačne a od 1. januára 2015 sa zvýšila na sumu 105,60 eur mesačne - o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku v § 1 písm. g/ Opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. (v rozsudku krajského súdu nesprávne uvedené č. 329/2013 Z. z. poznámka odvolacieho súdu).
Vzhľadom na tieto skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že toto rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím sú vecne správne a preto ich podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
2.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie namietajúc výšku invalidného dôchodku. Podľa jeho názoru za odpracovaných 27 rokov a za 17 rokov terapie s vredmi predkolenia je priznaná suma invalidného dôchodku hlboko pod sumou životného minima. Žiadal tak o prehodnotenie tejto čiastky nakoľko Ústava SR zaručuje slušné a dôstojné žitie, čo je v rozpore s rozhodnutím.
3.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 492 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Predmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 28. januára 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím z 5. mája 2015, ktorými bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 17. septembra 2014 najprv v sume 102,90 eur mesačne a zmenovým rozhodnutím v sume 116,10 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktorí určili 60% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie chronická venózna insuficiencia 6. štádium s vredmi predkolenia podľa kapitoly IX. oddiel B položka 5.1 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení od 17. septembra 2014, t.j. odo dňa od ktorého žiadal byť uznaný invalidným.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, 6, 7, 8 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Zo spisu krajského súdu a zo spisov správneho orgánu vyplýva, že navrhovateľovi parí od 17. septembra 2014 invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na základe 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola IX. oddiel B položka 5.1 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi sociálneho poistenia a po určení 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala odporkyňa za preukázané, že navrhovateľ splnil jednu z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Tak, ako to vyplýva aj z preskúmavaného rozhodnutia z 28. januára 2015, ktoré napadol navrhovateľ v zákonnej lehote opravnýmprostriedkom, splnil aj druhú zákonnú podmienku - získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. Vo veku nad 45 rokov to bola podmienka získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu 17. september 2014 podľa rozhodnutia z 28. januára 2015, tak ako to konštatoval aj krajský súd, získal 18 rokov a 333 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Po preukázaní nových údajov rozhodujúcich na výpočet dôchodku v období od 1. februára 1988 do 31. decembra 1988, od 1. januára 1989 do 30. apríla 1989, od 1. mája 1989 do 14. mája 1989, od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990 bol preukázaný nový vymeriavací základ a obdobie dôchodkového poistenia, čím sa počet započítaných dní obdobia dôchodkového poistenia zvýšil na 9.542 dní (pôvodne to bolo 6.903 dní), čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 26,1425 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Suma invalidného dôchodku sa tak zvýšila na 111,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení sa zvýšila odo dňa priznania o 4,50 eur mesačne o pevnú sumu zvýšenia dôchodku podľa § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z. na sumu 116,10 eur mesačne a od 1. januára 2015 sa zvýšila na sumu 118,80 eur mesačne - o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku v § 1 písm. g/ Opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.
Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5. mája 2015 odporkyňa zvýšila sumu priznaného invalidného dôchodku od 17. septembra 2014.
Odvolací súd sa stotožnil so zistením a právnym posúdením preskúmavaného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, podľa ktorého určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola IX. oddiel B položka 5.1 písm. b/ zákonodarca určil 30-60% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z tohto percentuálneho rozpätia bola navrhovateľovi určená posudkovými lekármi sociálneho poistenia maximálna 60% miera odo dňa, odkedy žiadal byť uznaný za invalidným.
Sumu invalidného dôchodku odporkyňa zvýšila po preukázaní nových údajov rozhodujúcich na výpočet dôchodku v období od 1. februára 1988 do 31. decembra 1988, od 1. januára 1989 do 30. apríla 1989, od 1. mája 1989 do 14. mája 1989, od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990.
Podkladom pre zistenie údajov rozhodujúcich pre výpočet sumy invalidného dôchodku boli listinné doklady: potvrdenie o 4. ročnom dennom štúdiu na Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na E. ulici č. X v Z. (od 1. septembra 1975 do 25. mája 1979 s ukončením štúdia maturitnou skúškou dňa 7. júna 1979), potvrdenie Ministerstva obrany SR z 21. novembra 2014 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vykonal vojenskú základnú službu od 1. októbra 1979 do 28. septembra 1981 a od 21. októbra 1988 do 10. novembra 1988 bol na cvičení (za vojenské cvičenie dostal príspevok vo výške 1.260 Sk) evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia bývalých zamestnávateľov navrhovateľa - žiadateľa o invalidný dôchodok, ktoré sú založené v administratívnom spise odporkyne a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa z nich zisťovala, koľko má navrhovateľ započítaných dní v tom ktorom kalendárnom roku a v ktorej pracovnej kategórii a zisťovala aj preukázané hrubé zárobky. Podkladom bolo aj potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, potvrdenie Národného úradu práce Bratislava a iné, ktoré navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku nerozporoval. V podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol konkrétne námietky ani proti Osobným listom dôchodkového poistenia, ktorésú prílohami preskúmavaných rozhodnutí.
Odvolacie dôvody navrhovateľa, týkajúce sa nízkej sumy priznaného invalidného dôchodku bez uvedenia konkrétnych nezrovnalostí pri zistení podkladov rozhodnutí neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania musel konštatoval, že navrhovateľ v súvislosti s podanými odvolacími dôvodmi nepreukázal žiadny príjem zo závislej činnosti v období od 1. januára 2002 do podania žiadosti o invalidný dôchodok. Toto zistenie ovplyvnilo aj hodnotu osobného mzdového bodu a v konečnom dôsledku aj sumu invalidného dôchodku.
Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, § 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP, lebo navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni náhrada trov konania zo zákona nepatrí.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.