Najvyšší súd

7So/87/2011

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUD. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky Z. M. nar. X., bytom S. č. X. zastúpenej JUDr. Jánom Vaškom,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Podjavorinskej ul. č. 3, proti

odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave,   Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného

dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti   rozsudku Krajského súdu v Trenčíne   z 3.

februára 2011, č. k. 12 Sd /218/2010-58, takto  

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne   z 3. februára

2011, č. k. 12 Sd/218/2010-58,   p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  Štát je povinný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 64,41 €   súdom ustanoveného

zástupcovi navrhovateľky JUDr. Jánovi Vaškovi na jeho účet číslo   X, vedenom v V., do

troch dní od právoplatnosti rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.  

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 3. februára 2011, č. k. 12Sd/218/2010-58, potvrdil

rozhodnutie z 23. septembra 2010 číslo X.X., ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 2   7So/87/2011

o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume 219,80 € mesačne

s účinnosťou od X. augusta 2010. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že podľa prehľadu hodnôt osobných mzdových bodov za

jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, uvedeného v osobnom liste

dôchodkového poistenia do X. augusta 2010 (ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok)

získala navrhovateľka 12 802 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu dôchodku je

35, 0740 rokov dôchodkového poistenia. Preskúmavané rozhodnutie odporkyne považoval za

správne a potvrdil ho, lebo námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné a jej tvrdenie, že

doba starostlivosti o dieťa v období od 1. januára 2000 do 31. júla 2006 jej nesprávne nebola

zhodnotená ako obdobie dôchodkového poistenia nepovažoval za preukázané. Uviedol, že

podľa potvrdenia odboru výberu poistného Sociálnej poisťovne, pobočky v Trenčíne  

z 20. decembra 2007 je navrhovateľka povinne poistená ako osoba, za ktorú platí poistné štát

v období od 1. augusta 2006, preto je správne navrhovateľke zhodnotené obdobie

dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 do X. augusta 2010, t. j. do priznania starobného

dôchodku. Vzhľadom na uvedené okolnosti nie je doba starostlivosti o dieťa navrhovateľky

v období od 1. januára 2000 do 31. júla 2006 obdobím dôchodkového poistenia a nie je

možné ho zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Vzhľadom na uvedené, dospel  

k rovnakým právnym záverom ako odporkyňa a v podrobnostiach len poukázal na príslušnú

časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Právnemu zástupcovi navrhovateľky, JUDr. Jánovi

Vaškovi, krajský súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 237,87 € s poukazom na §

140 ods. 2 OSP.

  Podaným odvolaním žiadala navrhovateľka vyššie uvedený rozsudok krajského súdu

zmeniť podľa § 220 OSP, zrušiť rozhodnutie odporkyne z 23. septembra 2010 číslo X.X.

a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a žiadala priznať jej právnemu zástupcovi trovy

právneho zastúpenia odvolacieho konania. Tvrdila, že súd rozhodol na základe údajov, ktoré

uvádza odporkyňa v napadnutom rozhodnutí, pričom sa nevysporiadal s otázkou správnosti

záverov a výpočtov odporkyne, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

  Namietala, že odporkyňa neodôvodnila, prečo navrhovateľke nehodnotila ako

náhradnú dobu poistenia dobu starostlivosti o jej invalidnú a prevažne bezmocnú dcéru Z.,

ktorá nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti od roku 1990. Táto skutočnosť

vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia

odporkyne z 23. septembra 2010 číslo X.X. a je v rozpore s listom odporkyne z 23. septembra 3   7So/87/2011

2010, ktorý pripojila ako dôkaz k odvolaniu. Uviedla, že s celým jeho obsahom nesúhlasí.

Z neho však vyplýva, že náhradná doba starostlivosti o dcéru jej nebola hodnotená len za

obdobie od 1. januára 2001 do 21., „zrejme 31.“ decembra 2003. Podľa jej názoru sa prieči

článkom 12 ods. 1, 2, čl. 39 a čl. 41 ods. 1, 4, 5, Ústavy Slovenskej republiky, keď pri ich

aplikácii by nemohla odporkyňa ani prvostupňový súd dospieť k záveru, že jej starostlivosť

o dcéru, ktorá trpí ťažkou mentálnou retardáciou s úzkosťou spojenou s agresivitou

a vyžaduje neustály dozor, sa v určitých obdobiach nepovažuje ani za náhradnú dobu pre

účely výpočtu starobného dôchodku, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo jeho výšku.

  Odporkyňa sa na odvolanie navrhovateľky písomne nevyjadrila.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods.

2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

  Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa

považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

  Podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov („ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení“) sa do doby zamestnania

započítala aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne

bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom

zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976.

  Podľa § 169c ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení doba osobnej starostlivosti

o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení

sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do

31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra

2000.

  Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení je povinne dôchodkovo

poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje

peňažný príspevok za opatrovanie podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistená

podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný 4   7So/87/2011

dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu

tohto opatrovania.

Zo spisov vyplýva, že na základe žiadosti z 18. augusta 2010 bol navrhovateľke

priznaný starobný dôchodok rozhodnutím z 23. septembra 2010 číslo X.X. podľa  

§ 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení po započítaní 35 rokov a 27 dní obdobia

dôchodkového poistenia a po zohľadnení výchovy troch maloletých a dosiahnutí 54 rokov

veku X. augusta 2007, ku ktorému po pripočítaní tridsiatich šiestich kalendárnych mesiacov

podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahla dôchodkový vek a bol jej priznaný

starobný dôchodok od X. augusta 2010 v sume 219,80 € mesačne.

Úlohou súdu pred rozhodnutím o odvolaní navrhovateľky bolo posúdiť, či bola

navrhovateľke zhodnotená pre dôchodkové účely a pre výpočet výšky starobného dôchodku

celá doba starostlivosti o dcéru Z., teda aj doba od 1. januára 2001 do 31. júla 2006

Zodpovedá skutočnosti, že navrhovateľka sa v období od 1. januára 2001  

do 31. decembra 2006 osobne starala o svoje dieťa Z. M., narodenú X., ktorá trpí ťažkou

mentálnou retardáciou s úzkosťou, spojenou s agresivitou, ktoré si vyžaduje sústavne

nepretržitý dozor.

Odvolací súd zistil z   druhej strany osobného listu dôchodkového poistenia (ktoré je

prílohou preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 23. septembra 2010 číslo X.X.), že

starostlivosť o dcéru Z. jej bola pre dôchodkové účely zhodnotená ako doba poistenia od roku

1990 až do konca roku 2000 (s výnimkou 280 dní v roku 1992 doby evidovanej

nezamestnanosti v čase od 1. januára do 6. októbra). Vyplýva to z označenia znakom „T“  

a „Z“, čo podľa vysvetliviek k osobnému listu dôchodkového poistenia znamená „doba

starostlivosti o dieťa“ a „doba osobnej starostlivosti o blízku osobu uznanú za prevažne alebo

úplne bezvládnu“. Z tejto druhej strany osobného listu vyplýva, že navrhovateľke nie je

zhodnotená doba   od 1. januára 2001 do 1. augusta 2006, čo je vysvetlené v napadnutom

rozsudku krajského súdu (str. 6, prvý odsek) tým, že podľa potvrdenia odporkyne  

z 20. decembra 2007, je navrhovateľka povinne poistená osoba, za ktorú zaplatil poistné štát

v čase od 1. augusta 2006 do X. augusta 2010, t. j. do priznania starobného dôchodku.

Nezhodnotenie doby od 1. januára 2001 do 1. augusta 2006 zodpovedá zákonu.

Doba starostlivosti o dcéru Z. M. v období od 1. januára 2001  

do 1. augusta 2006, nemohla byť navrhovateľka hodnotená pre dôchodkové účely, lebo 5   7So/87/2011

v uvedenom období štát za osoby, trvalo sa starajúce o blízke osoby uznané za prevažne alebo

úplne bezvládne neodvádzal poistné. Uvedená doba by navrhovateľke mohla byť zhodnotená

len v prípade, ak by za seba odvádzala poistné sama ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Poistné za sporné obdobie však odporkyni odvedené nebolo, preto spornú dobu starostlivosti

nemohla odporkyňa na dôchodkové účely navrhovateľke započítať, aj keď súd tiež považuje

právnu úpravu, podľa ktorej štát za opatrovanie odkázaných osôb neodvádzal poistné za

vecne nesprávnu a sociálne nespravodlivú. Vo svojom konaní a rozhodovaní je však súd (a aj

odporkyňa) viazaný zákonom, preto na svoje hodnotenie právnej úpravy ako nespravodlivej

nemohol pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne prihliadať. Nemohol tak urobiť

z dôvodu, že napriek uvedenej skutočnosti nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky. Zo znenia zákona súdy aj odporkyňa museli vychádzať, lebo

sú ním viazané a svojím rozhodnutím nemohli nedostatky právnej úpravy nahrádzať.

S obsahom odpovede odporkyne z 23. septembra 2010, v ktorej navrhovateľke

oznámila, že obdobie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 nehodnotili, priloženej

k odvolaniu navrhovateľky, nie je obsah rozhodnutia vo veci samej v rozpore, lebo

skutočnosť, že navrhovateľke nebola hodnotená uvedená doba, zodpovedá obsahu spisov, že

jej pre dôchodkové účely nebola zhodnotená ani ďalšia doba od 1. januára 2004 do 1. augusta 2006. Ďalšia doba poistenia od 1. augusta 2006 do vzniku nároku na starobný dôchodok bola

navrhovateľke ako doba starostlivosti o dcéru Z. zhodnotená.

Pokiaľ navrhovateľka namieta nesprávnosť záverov a výpočtov výšky priznanej

dôchodkovej dávky, postačuje vysvetlenie odporkyne o skutočnosti, že rozhodujúcim

obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,

v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, výpočet priemerného

osobného mzdového bodu k 21. decembru 2007, ako aj k 23. septembru 2010 zodpovedá

zákonu.

Rozhodnutie vychádza z rozdielov v priemernom osobnom mzdovom bode ku dňu  

21. decembra 2007 a ku dňu 23. septembra 2010 a správne pre zistenie výšky dávky vychádza

z vyššieho z nich.  

  Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 23. septembra 2010

číslo X. za vecne správny a preto ho podľa § 219 OSP potvrdil.

6   7So/87/2011

  Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, lebo v konaní

nebola úspešná. Súdom ustanovenému advokátovi JUDr. Jánovi Vaškovi   však patrí náhrada

trov odvolacieho konania, pozostávajúca z odmeny za 1. úkon (odmena za napísanie

odvolania) v sume 57,00 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov  

+ 7, 41 € režijného paušálu, spolu 64,41 €, ktorú vyplatí na číslo jeho bankového účtu súd

prvého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. júla 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová