7So/86/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Filovej v právnej veci navrhovateľky: J., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vaškom z Prievidze, Podjavorinskej č. 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 17. júna 2014, č. XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. septembra 2015 č. k. 15Sd/266/2014-33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. septembra 2015 č. k. 15Sd/266/2014-33 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zo 7. septembra 2015 č. k. 15Sd/266/2014-33 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 17. júna 2014 č. XXX XXX XXXX X,. ktorým priznala navrhovateľke invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") od 18. mája 2014. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený dňa 14. apríla 2014 so záverom, že od 14. apríla 2014 je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%. V ďalších dôvodoch odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa podrobne zdôvodnila postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Týmto rozhodnutím realizovala rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/85/2013-41 zo dňa 9. decembra 2013. Prílohu rozhodnutia tvorili Osobný list dôchodkového poistenia a Odborný posudok o invalidite zo 14. apríla 2014.

Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, napadnutým rozhodnutím, posudkovým spisom Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza, dávkovým spisom odporkyne stanoviskami účastníkov konania a ostatným spisovým materiálom. Z posudkového a dávkového spisu zistil, že žiadateľka o invalidný dôchodok pracovala viacerých zamestnávateľov, naposledy od roku 2003 ako upratovačka. Bola uznaná invalidnou od 14. apríla 2014 s 55% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V rámci odvolacieho konania po opakovanom prerokovaní bol zdravotný stav posúdený dňa 21. októbra 2014 lekárom ústredia odporkyne v Nitre. Závery posudkového lekára boli totožné. Dátum vzniku invalidity bol určený správne, t.j. od skončenia podpornej doby pre poberanie nemocenského, to znamená od 18. mája 2014. Uznanie invalidity 3 roky dozadu nebolo možné ustáliť. Celkovo nebol dôvod na zmenu posudku zo dňa 21. októbra 2014. Odvolaniu navrhovateľky nebolo možné priznať úspech. Záverom dal do pozornosti možnosť podať žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku v prípade zhoršenia zdravotného stavu.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť. Zdôraznila, že súd bezdôvodne vychádzal len z názorov posudkových lekárov a hodnotil ich doplňovanie pôvodnej lekárskej správy pri posudzovaní ivnalidity, čo považuje za neprípustné, pretože pre rozhodnutie súdu je dôležitý stav ku dňu posudzovania invalidity. V uvedenej súvislosti poukázala na ustálenú súdnu prax k otázke záverov posudkových lekárov, podľa ktorej súd pri rozhodovaní nemôže prihliadať len na stanoviská posudkových lekárov, ale je povinný zabezpečiť aj iné dôkazy, aby mohol objektívne posúdiť napadnuté rozhodnutie. Objektívnosť posudzovania zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktorí sú zamestnancami odporkyne namietala od počiatku.

K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že ochorenia sú objektívne zadokumentované odbornými lekármi vrátane Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, ktorým bolo konštatované, že je ťažko zdravotne postihnutá a bol jej priznaný štatút fyzickej osby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodu. S týmto rozhodnutím sa odporkyňa nevysporiadala. Zdravotný stav sa zhoršuje. Objektívne lekárske správy ošetrujúcich lekárov neboli vyvrátené a spochybnené žiadnym dôkazom. Pri určení 55% miery pokelsu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári postupovali nesprávne a nesprávne určili aj dátum vzniku invalidity. V porovnaní s predchádzajúcim posúdením určili rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa inej položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Zmenu posúdenia nevysvetlili. V súvislosti s podstanými náležitosťami rozhodnutia (§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom positení) poukázala na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré boli vydané v konania o preskúmaní rozhodnutí o ivnalidnom dôchodku, napr. sp. zn. 4So/113/2005 z 12. júla 2006, sp. zn. 3So/136/06 zo 6. septembra 2007 a predovšetkým jeden z posledných rozsudkov sp. zn. 1 So/115/2010 z 25. januára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva potreba dokazovania v súlade s § 196 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Okrem nepreskúmateľnosti rozhodnutí namietala aj neobjektívne rozhodovanie posudkových lekárov a na ilustráciu poukázala na prípad navrhovateľa Z. M.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil. Súčasne si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 402,02 eur.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje narozhodnutie Najvyšieho súdu SR č. 3So/136/2006 zo 6. septembra 2007 odporkyňa uviedla, že sa nejedná o skutkovo obdobný prípad, nakoľko týmto rozhodnutím odvolací súd rozhodoval o úrazovej rente.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70, § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 14. apríla 2014 na základe 45+10% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1,2,3,4, zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, 6, 7, 8 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Zo spisu krajského súdu a zo spisov správneho vyplýva, že navrhovateľka sa žiadosťou o invalidný dôchodok spísanou dňa 9. januára 2013 na Sociálnej poisťovni pobočka Prievidza domáhala priznania invalidného dôchodku od 9. januára 2013.

Preskúmavaným rozhodnutím zo 17. júna 2014 číslo XXX XXX XXXX 0 odporkyňa rozhodla v súlade s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok 14. apríla 2014 s tým, že túto dávku jej priznala až od 18. mája 2014, od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Tomuto rozhodnutiu predchádzalo skoršie rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. januára 2013 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bola žiadosť o invalidný dôchodok z 9. januára 2013 zamietnutá podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť nebola viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe opravného prostriedku Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. decembra 2013 č. k. 15Sd/85/2013-41 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie.

Medzi účastníkmi bol sporný dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok a sporná bola aj výška percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, určená posudkovými lekármi sociálneho poistenia v konaní o invalidný dôchodok. Z obsahu spisov mal odvolací súd za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky prvý krát posúdila posudková lekárska sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza J. dňa 9. januára 2014. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: MR C chrbtice, MR LS chrbtice, opakované psychologické a psychiatrické vyšetrenia, interné a neurologické vyšetrenia a vyšetrenie v ambulancii pre chronickú bolesť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby podporného a pohybového aparátu, kapitola XV. oddiel E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení Posudková lekárka sociálna poistenia, pre dominujúce ťažkosti s chrbticou, pre ktoré bola žiadateľka o invalidný dôchodok opakovane liečená neurológom, určila 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súčasne konštatovala, že od mája 2012 je posudzovaná liečená aj psychológom a psychiatrom pre epizódu stredne ťažkej depresie. Taktiež je liečená aj internistom pre artériovú hypertenziu. Po liečbe došlo k zlepšeniu hodnôt a stabilizácii krvného tlaku. Tieto ostatné ochorenia vyhodnotila ako posudkovo nevýznamné.

Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z 25. januára 2014 č. č. XXX XXX XXXX 0, ktoré bolo neskôr zrušené Krajským súdom rozsudkom č. k. 15Sd/85/2013-41 dňa 9. decembra 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c OSP zdravotný stav navrhovateľky posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne, vysunuté pracovisko v Trenčíne J.. V posudku z 21. marca 2014 zotrval na správnosti posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky z 9. januára 2014 a určení 35% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, kapitola XV. oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - polytopná dorzalgia bez radikulárneho dráždenia. Lekársku správu z 21. marca 2013 doplnil dňa 27. septembra 2013 na základe novo predloženého interného vyšetrenia. Zotrval na svojom pôvodnom posúdení. K predloženému rozhodnutiu úradu práce z 13. júna 2013 konštatoval, že toto rozhodnutie bolo vykonané na iný účel a podľa iného zákona.

Po zrušení rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok rozsudkom krajského súdu, zdravotný stav navrhovateľky znovu posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka vPrievidzi J. dňa 14. apríla 2014 na základe pôvodne predložených správ z odborných vyšetrení navrhovateľky ako aj na základe nových správ z vyšetrení: pľúcneho, psychologického, interného, algeziologického, neurologického očného a psychiatrického vrátane vyšetrenia Holterovým monitorom. Konštatovala, že počas dlhodobej opakovanej neschopnosti, ktorá trvala od 1. apríla 2012 do 17. októbra 2013 bola posudzovaná opakovane prešetrená rôznymi odborníkmi pre polytopné a polyformné ťažkosti. V klinickom obraze dominovali hlavne viacetážové ťažkosti s chrbticou, pre ktoré bola opakovane vyšetrená a liečená neurológom. Zobrazovacími metódami (CZT a MR) boli preukázané na krčnej a driekovej chrbtici hlavne degeneratívne zmeny, ale aj protrúzie platničiek, bez výrazného útlaku nervových štruktúr. Príčinu pretrvávajúcich ťažkostí neurológ nevidel v neurologickej etiológii. V máji 2012 bola menovaná vyšetrená aj psychológom a na jeho odporúčanie aj psychiatrom. Bola určená epizóda stredne ťažkej depresie a určená následná liečba. Krátkodobe bola liečená psychiatrom pre psychické ťažkosti reaktívneho charakteru na neurotickom podklade, resp. ako adaptačné poruchy pri sociálnych záťažových situáciách už od roku 1995. Podľa uvedených odborných vyšetrení z novembra 2012 bolo konštatované, že z psychiatrického hľadiska môže byť už práceschopná. Od 1. februára 2014 bola opakovane práceneschopná. Kontrolným psychologickým vyšetrením z 20. januára 2014 bola potvrdená chronická recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa aj so sekundárnymi zmenami osobnosti. Pri uvedenom náleze posudková lekárka sociálneho poistenia stanovila 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na ostatné ochorenia na túto navýšila o 10% dôvodiac tým, že žiadna v základnom ochorení neprevýšila rozhodujúce zdravotné postihnutie. Dátum vzniku invalidity určila dňom posúdenia, t.j. od 14. apríla 2014, nakoľko trvá pracovná neschopnosť pre zhoršenie zdravotného stavu. Rovnaký posudkový záver prijal aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne, vysunuté pracovisko v Nitre J. dňa 21. októbra 2014.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, podľa ktorého bola navrhovateľka uznaná za invalidnú od 14. apríla 2014 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola V položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v spojení s ostatnými zdravotnými postihnutiami (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Tak, ako to správne zistil aj krajský súd, až v priebehu súdneho konania o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. januára 2013, ktorým bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, navrhovateľka preukázala zhoršenie zdravotného stavu psychiatrickým vyšetrením zo 6. marca 2014. Napriek tomu, že predtým bola opakovane od roku 1995 vyšetrená a krátkodobo liečená psychiatrom pre psychické ťažkosti reaktívneho charakteru na neurotickom podklade, kontrolné psychologické vyšetrenie z 20. januára 2014 potvrdilo chronickú recidivujúcu depresívnu poruchu so stredne ťažkou epizódou. Pri uvedenom náleze preto posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% (zákonné rozpätie 35%-45%) a dátum invalidity určil od 14. apríla 2014, nakoľko trvala práceneschopnosť posudzovanej navrhovateľky pre zhoršenie zdravotného stavu (opakovane práceneschopná od 1. februára 2014).

V súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistená bola táto zvýšená maximálne o 10% pre ostatné zdravotné postihnutia, nakoľko žiadne z ostatných ochorení v základnom hodnotení neprevýšilo rozhodujúce zdravotné postihnutie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka je v stálej starostlivosti neurológa pre bolestivý syndróm chrbtice s obmedzením kinetiky chrbtice. Správy z neurologických vyšetrení, od podania žiadosti o invalidný dôchodok, nepreukázali dráždenie periférnych nervov a obmedzenie kinetiky chrbtice nie je ťažkého stupňa. Ani ostatné zdravotné problémy, pre ktoré je v liečbe interného lekára a ostatných odborných lekárov nepreukázali taký stupeň ochorenia, na základe ktorého by bolo možné z posudkového hľadiska určiť pre jednu z týchto ostatných chorôb vyššiu percentuálnu mieru, ako bola určená pre poruchy nálad podľa kapitoly V prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ani od iného dátumu, ako je v preskúmavanom rozhodnutí určený dátum vzniku invalidity. A považoval tak za rozhodujúce zdravotné postihnutie.

Na tomto posúdení právneho nároku navrhovateľky podľa zákona o sociálnom poistení nič nemení ani tá skutočnosť, že navrhovateľka bola uznaná za osobu ťažko zdravotne postihnutú podľa iných zákonných kritérií Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, v inom správnom konaní.

Odvolacie dôvody navrhovateľky, týkajúce sa dokazovania podľa § 196 zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR citované v odôvodnení odvolania neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. V súvislosti s namietaným dokazovaním v konaní o invalidný dôchodok považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia, konkrétne na povinnosť navrhovateľky navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Napriek v odvolaní všeobecne uvádzaným pochybeniam posudkových lekárov sociálneho poistení, navrhovateľka spolu s odvolaním nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by nebol predmetom posúdenia. Takto neurobila ani do tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Záverom odvolací súd poznamenáva, že prílohou každého rozhodnutia odporkyne v konaní o invalidný dôchodok je odborný posudok o invalidite, ktorý krajský súd preskúmal na základe opravného prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku tak, ako tomu bolo v predmetnej právnej veci.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. a s § 219 ods. 1, 2 OSP a v spojení s § 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 1, 2 SSP, lebo navrhovateľka nebola v konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.