ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: N., bytom O., X. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 2. decembra 2015, číslo: XXX XXX XXXX 0, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 5Sd 26/2016- 15 zo dňa 11. augusta 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 5Sd 26/2016-15 zo dňa 11. augusta 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. 5Sd 26/2016-15 zo dňa 11. augusta 2016, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. decembra 2015, číslo: XXX XXX XXXX 0. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Krajský súd z predloženého administratívneho spisu odporkyne zistil, že preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.12.2015 odporkyňa zamietla podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 10.11.2015 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 10.11.2015, bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, dňa 10.11.2015. Podľa posudku trpí navrhovateľka chorobami: syndrómom karpálneho kanála obojstranne, hypertenziou, varixami ľavej dolnej končatiny. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený Nervus medianus - dolná časťľavej ruky zaradený pod Kapitolu XV. - G - 29.9 prílohy 4 zákona, so stanovenou 30%-tnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutie - nervus medianus - dolná časť pravej ruky bola zvýšená percentuálna miera o ďalších 10% na 40%. V posudku je uvedené, že posudzovaná po operácii úžinového syndrómu karpálneho kanála oboch rúk, pretrváva tŕpnutie a opuch, ale menšej intenzity ako pred operáciou. Tento stav podmieňuje 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné ochorenia - hypertenzia a varixy bez komplikácií sú posudkovo nezávažné. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe tohto posudku vydala odporkyňa preskúmavané rozhodnutie.
Po tom, čo navrhovateľka podala opravný prostriedok, bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie v Poprade, dňa 20.04.2016. K zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani k zmene percentuálneho poklesu nedošlo. Aj podľa tohto posudku sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím - Nervus medianus - dolná časť ľavej ruky, zaradené pod Kapitolu XV., oddiel G, pod položku 29.9 prílohy 4 zákona, so stanovenou 30%-tnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutia: nervum mediannus - dolná časť pravej ruky, hypertenziu, varixy ľavej dolnej končatiny, stav po operačnej korekcii skákavého prsta pravej ruky, zvýšená percentuálna miera o 10%, na celkových 40%. Posudkový lekár v posudku uviedol, že ide o 48 ročnú ženu s učňovským vzdelaním, požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu na účely invalidity v súvislosti s obmedzenou jemnou motorikou oboch horných končatín, čo výrazne ovplyvňuje kvalitu a spôsob jej osobného a pracovného života (opravný prostriedok posudzovanej zo dňa 18.02.2016). K posúdeniu zdravotného stavu doložila viaceré odborné vyšetrenia, kde sa dokumentuje, že bola prevedená operácia na oboch HK v súvislosti so syndrómom tzv. karpálneho tunela. V pooperačnom období došlo k zmierneniu tŕpnutia rúk v oblasti prstov, ako aj pripúchaniu prstov. Táto skutočnosť je v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov hodnotená len jedným percentuálnym hodnotením bez ohľadu na to, či sa jedná o pravú (dominantnú) alebo ľavú HK, t.j. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Takéto hodnotenie bolo prevedené posudkovým lekárom aj v tomto prípade, v kapitole iné zdravotné postihnutia navýšené o 10 %, čím zhodnotené postihnutia aj druhej HK v súvislosti so stavom po operačnom riešení pre syndróm karpálneho tunela. Posudzovaná vo svojom opravnom prostriedku poukazuje aj na ďalšie choroby, ktorými trpí a dožaduje sa ich zohľadnenia. V súvislosti s tým boli vyhodnotené viaceré odborné nálezy pričom jednotlivé onemocnenia sú prezentované v diagnostickom súhrne chorôb. Z ich záverov možno konštatovať, že choroba vysokého krvného tlaku na úrovni I. stupňa je dobré kompenzovaná liečbou bez akýchkoľvek komplikácii, čo je z posudkového hľadiska nezáväzné, obdobne aj prítomnosť kŕčových žíl v oblasti ľavej DK je bez závažných funkčných porúch, denzitometrické vyšetrenie („hustota“ kosti) v norme. Reumatologické vyšetrenie popisuje len záver, že je prítomná osteoartróza bez závažnejšej funkčnej poruchy. Dňa 07.04.2014 v rámci jednodňovej chirurgie bol prevedený malý operačný zákrok v súvislosti s tzv. „skákavým“ III. prstom v oblasti pravej HK. Vzhľadom na včasný pooperačný stav doporučená rehabilitačná liečba. Toto onemocnenie nie je natoľko závažné, aby podmieňovalo invaliditu. Včasný pooperačný stav s doporučenou rehabilitačnou a analgetickou liečbou by t.č. podmieňoval dočasnú pracovnú neschopnosť. Pri dnešnom posudzovaní zdravotného stavu doložila nové ortopedické vyšetrenia, ktoré však nie sú natoľko závažné, aby došlo k zmene percentuálneho hodnotenia. Posudkový lekár na dnešnom posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovanej od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nemení ho. Aj podľa tohto posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne posudzoval v intenciách § 293dp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákona) upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. júla 2016, konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, v spojení s § 70 ods. 1, s § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a s § 153 ods. 1 písm. b/ ods. 3 písm. a/, ods. 5 tohto zákona a v zmysle prílohy č. 4 zákona, Kapitola XV., oddiel G, položka 29.9 Nervus medianus.
Poukazom na to, že jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovým lekárom, krajský súd konštatoval, že v danom prípade bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú činnosť. V obidvoch prípadoch dospeli k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (Nervus medianus) podmieňuje 30%-tnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď postupom podľa § 71 ods. 8 zákona zvýšili túto percentuálnu mieru o ďalších 10% na 40%. Posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav navrhovateľky a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne, na základe odborných lekárskych nálezov.
Krajský súd dospel k záveru, že ak navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nesplnila medicínsku podmienku, preto žalovaný správny orgán v súlade so zákonom rozhodol, keď zamietol žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, a preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie krajského súdu a po zohľadnení odvolacích dôvodov, rozhodol o priznaní invalidného dôchodku.
V dôvodoch odvolania sa navrhovateľka nestotožnila so skutkovým a právnym záverom krajského súdu. Navrhovateľka poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, ktorú citovala, uviedla, že podaným opravným prostriedkom poukázala na zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne aj na to, že v prípade nájdenia zamestnania, po určitej dobe zamestnávateľ s ňou rozviaže pracovný pomer, a to z dôvodu zdravotných problémov. Namietala, že i keď pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, posudkoví lekári vychádzajú iba zo zdravotnej dokumentácie bez toho, aby ju posudkový lekár reálne fyzicky prezrel a na základe toho vyvodil závery. Ďalej uviedla, že posudkový lekár sociálnej poisťovne, ktorý posudzoval jej zdravotný stav vo vyjadrení uvádza: „hypertenzia bez komplikácií je posudkovo nezávažná, pričom podľa prílohy č. 4 zákona s účinnosťou do 30.06.2016 kapitola IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A, položka 10a, uvádza mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 10 %; Varixy (kŕčové žily) bez komplikácií je posudkovo nezávažná, pričom podľa prílohy č. 4 zákona kapitola IX - choroby obehovej sústavy, oddiel B, položka 5a, je uvedená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 10 %.“
Navrhovateľka citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení zdôraznila, že jej zdravotný stav nebol zo strany posudkového lekára spoľahlivo zistený a tým bol nepresne vypracovaný posudok.
3.
V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa žalovaný správny orgán plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu v predmetnej veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Zastával názor, že pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu zákonnosti, keďže vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto súd prvého stupňa vo veci správne a zákonne rozhodol.
Dôvody, uvádzané navrhovateľkou v odvolaní, odporkyňa nepovažovala za opodstatnené, majúc za to, že navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Ďalej odporkyňa uviedla, že pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, keď je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a preto námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu, považuje za nedôvodné. Taktiež za nedôvodné považovala pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, čo je vyvolané subjektívnym presvedčením navrhovateľky, čo však nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Zastávala názor, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, majúc za to, že nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Súčasne poukázala na to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
4.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľky (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie je možné priznať úspech.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. decembra 2015, číslo XXX XXX XXXX 0, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 10.11.2015 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom vrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne o nepriznaní invalidného dôchodku.
V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie skutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu, odvolací súd uvádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnostivykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky z hľadiska priznania uplatneného nároku na invalidný dôchodok posudzovala posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, MUDr. X. M., ktorá zistila pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu posudzovanej navrhovateľky, jej ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 10.11.2015 navrhovateľka nemala pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 40%. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky jej zdravotný stav bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne - pracovisko v Poprade, Mgr. MUDr. W. N., ktorá v posudku zo dňa 20.04.2016 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení konštatovala, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40%. Navrhovateľka podpisom potvrdila, že na posúdenie zdravotného stavu predložila všetky odborné nálezy, iné lekárske nálezy, ako dôkaz o jej zdravotnom stave, nemá.
Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že navrhovateľka ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne nesplnila zákonné podmienky pre priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď po vyšetrení jej zdravotného stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený Nervus medianus - dolná časť ľavej ruky zaradený pod Kapitolu XV. - G - 29.9 prílohy 4 zákona, so stanovenou 30%-tnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a za iné zdravotné postihnutie - nervus medianus - dolná časť pravej ruky bola zvýšená percentuálna miera o ďalších 10% na 40%, a teda v celosti miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky bola stanovená vo výške 40%. Nebolo možné zohľadniť ďalšie zdravotné postihnutia namietané navrhovateľkou v odvolaní - hepertenziu a varixy pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože táto jej posudkovými lekármi bola už raz zohľadnená.
Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho spisu súhlasí s konštatovaním krajského súdu, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom zohľadnení navrhovateľkou predložených lekárskych správ o lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov posudkových lekárov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny. Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov a sú vo vzájomnej zhode, keď posudok posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne v Poprade vypracovaný na základe odvolania navrhovateľky potvrdil správnosť záverov konštatovaných v posudku posudkového lekára SP, pobočka Poprad, zo dňa 10.11.2015. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľka v konaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkynea ani v odvolacom súdnom konaní nepredložila žiadne dôkazy (nové lekárske správy), ktoré by správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili.
Odvolací súd záverom dáva navrhovateľke do pozornosti, že uvedenými rozhodnutiami súdu a odporkyne nie je dotknuté jej právo podať si novú žiadosť o priznanie invalidity, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 od 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľka nemala úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.