ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľa: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, N., t.č. bytom M. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2013 o zvýšení invalidného dôchodku a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2015 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/41/2013-144 zo dňa 2. júna 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/41/2013-144 zo dňa 2. júna 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 38Sd/41/2013-144 zo dňa 2. júna 2016 rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2013 o zvýšení invalidného dôchodku a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2015 potvrdil. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd z predloženého administratívneho spisu odporkyne zistil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2013 odporkyňa priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 18.01.2008 invalidný dôchodok. V rozhodnutí poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 34Sd/108/2012-23 zo dňa 28.01.2013, ktorým bolo zrušené jej rozhodnutie zo dňa 25.06.2012 z dôvodu nepreskúmateľnosti, na základe ktorého vykonala žalovaná ďalšie dokazovanie na posúdenie okolností súvisiacich s možnosťou priznania invalidného dôchodku žalobcovi a dospela kzáveru, že žiadosťou zo dňa 18.01.2011 si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 15.01.2004. Podľa právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 263 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. sa obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004 pre nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak občan sa stal dovŕšením veku, v ktorom sa končí školská dochádza. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec, alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. V správe posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 24.05.2012 bolo konštatované, že žalobca kritéria pre priznanie invalidity pre očné ochorenie nesplnil, zdravotné postihnutie zakladá invaliditu iba podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorý je účinný od 01.01.2004 pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50% a tak ku dňu vzniku invalidity, t.j. 15.01.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. nesplnil medicínsku podmienku pre vznik priznania invalidity a nestal sa invalidným pred dovŕšením veku, ktorým sa končí povinná školská dochádzka. V ostatnej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázala žalovaná na spôsob výpočtu invalidného dôchodku, ktorý priznala žalobcovi od 18.01.2008 vo výške 337,- € mesačne. Na pojednávaní konanom v deň rozhodnutia o veci a to dňa 02.06.2016 navrhovateľ uviedol, že na priznaní invalidného dôchodku od 15.01.2004 netrvá a k tomuto dátumu jeho priznanie nepožaduje, ale nemôže súhlasiť so závermi posudkových lekárov, podľa ktorých má ľavé oko zdravé, a preto žiada, aby bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený nestranným očným lekárom, pretože očný lekár, ktorý bol prítomný pri vyhotovení posledného lekárskeho posudku, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie o priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť lekárkou sociálneho poistenia tykal, čo u žalobcu vzbudilo nedôveru a žalobca má pochybnosti i o odbornosti tohto lekára a zotrváva iba na požiadavke, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 100%. Odporkyňa vo vyjadrení trvala na potvrdení rozhodnutia. Ďalej krajský súd zistil, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie v lekárskom posudku zo dňa 18.03.2015, v ktorom sa podrobne zaoberal všetkými lekárskymi správami, konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť o žalobcu je v rozsahu 50% od 18.03.2015, keď rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie zaradené do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a - jednostranné - 50% (z rozpätia 40 - 50%), iné zdravotné postihnutie, ktorým by došlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nebolo zistené. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je z toho dôvodu na základe lekárskeho posúdenia od 18.03.2015 50%, čo je horná možná hranica percentuálneho rozpätia pri jednostrannom postihnutí pravého oka, pretože ľavé oko má normálny vízus. Zároveň posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie zdôraznil, že pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu bol prítomný i oftalmológ, ktorý sa tiež oboznámil so zdravotnou dokumentáciou a anamnézou žalobcu, a výsledkom ktorého posúdenia bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%.
Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne posudzoval v intenciách § 70 ods. 1, v spojení s § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a s § 153 ods. 1, 3, 5, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákona o sociálnom poistení“), ktorú právnu úpravu citoval a v zmysle kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a, postupom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej rozhodovanie súdu o zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§§ 2501 a nasl.), dospejúc k záveru o zákonnosti napadnutých rozhodnutí odporkyne.
Krajský súd dospel k záveru, že 50% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v tomto rozsahu po niekoľkonásobne opakovaných posudzovaniach zdravotného stavu navrhovateľa, v ktorom boli zohľadňované postupne všetky lekárske nálezy a správy, ako ich navrhovateľ predkladal súdu, napriek tomu posudkoví lekári nedospeli k iným záverom. Dostatočne sa vyporiadali i z nálezom o „slepote oboch očí“, ktorý označili za záver bez objektívneho vyšetrenia, ktorý bol uvedený zrejme omylom. K tomuto záveru sa priklonil aj krajský súd, ktorý vzal do úvahy i ďalšienavrhovateľom predložené lekárske nálezy vyhotovenú po dátume 03.06.2015 očnou ambulanciou CHIROF s.r.o., konkrétne nález zo dňa 02.11.2015 (č.l. 114), zo dňa 21.12.2015 (č.l. 119), v ktorých už takáto diagnóza nie je uvedená, z čoho vyplýva, že išlo zrejme o omyl, ktorý iba sám o sebe nemôže založiť nesprávnosť posudkov, ku ktorým dospeli posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí zohľadnili všetky žalobcom doložené vyšetrenia a nálezy s tým, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá posúdeniu podľa kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a -jednostranné - 50%.
Krajský súd konštatoval, že pre posúdenie invalidity ako vzniku a trvania nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určili pri zohľadnení jeho aktuálneho zdravotného stavu, v súlade so zákonom a záver o jeho zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úplný, objektívny a presvedčivý. Navrhovateľ okrem spochybňovania odbornosti posudkových lekárov a poukazovaním na „slepotu oboch očí“ nepredložil žiadne iné lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali výrok posudku.
Krajský súd nezistiac žiadnu nezákonnosť v konaní odporkyne, napadnuté rozhodnutia podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s tým, že priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50% je správna. Záverom krajský súd poukázal tiež na to, že ak sa zdravotný stav navrhovateľa zmení nie je vylúčené, aby mu bola priznaná iná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie krajského súdu a po zohľadnení skutkových zistení danej veci, rozhodol o zvýšení invalidného dôchodku.
V dôvodoch odvolania sa navrhovateľ nestotožnil so skutkovým a právnym záverom krajského súdu. Trval na svojom tvrdení, že jeho očný nález na oboch očiach je zlý, keďže jedno oko má slepé a na druhé tiež nevidí dobre, má škvrnu v oku, čo mu prekáža dobre vidieť, má vysoký očný tlak, sústavne berie kvapky do očí, má šedý zákal očí, je držiteľom preukazu ZŤP s doprovodom. Navrhoval vypočuť ako svedkyňu jeho očnú lekárku z Hlohovca MUDr. E. na okolnosti ňou vydanej správy o vyšetrení jeho očí, keďže táto trvá na správnosti jej medicínskeho záveru a nejde o žiaden omyl. Ďalej uviedol, že pri silnej bolesti oka, bolo mu oznámené, že mu hrozí operácia oka a jeho nahradenie skleným okom.
3.
Odporkyňa vyjadrenie k odvolaniu nepodala.
4.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ustanovenie § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá vetaO.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľa (ustanovenie § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ustanovenie § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ustanovenie § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ustanovením § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné priznať úspech.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2013, ktorým odporkyňa priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 18.01.2008 invalidný dôchodok, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21.10.2013 o zvýšení invalidného dôchodku a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.04.2015.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí odporkyne.
Predmetom, preskúmavacieho konania súdu v danej veci boli rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku a o zamietnutí žiadostí navrhovateľa na jeho zvýšenie.
V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie skutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu odvolací súd uvádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti navrhovateľa, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 2501 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutéhorozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí odporkyne postupoval náležité v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Predpokladom priznania a zvýšenia invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska priznania uplatneného nároku na zvýšenie invalidného dôchodku posudzovala posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie pracovisko v Bratislave, MUDr. A. Q., ktorá zistila pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu posudzovaného navrhovateľa, jeho zdravotné postihnutie, liečbu a subjektívne ťažkosti, podklady pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 18. marca 2015 navrhovateľ mal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 50%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil ochorenie zaradené do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a -jednostranné - 50% (z rozpätia 40 - 50%), iné zdravotné postihnutie, ktorým by došlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa nebolo zistené. Zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne - pracovisko v Bratislave MUDr. A. Q., ktorá v posudku zo dňa 31. marca 2016 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení konštatovala, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť je 50%. Súčasťou tohto posudku je očné vyšetrenie navrhovateľa MUDr. E. D. zo dňa 20.10.2015. Posudkový lekár tiež za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil postihnutie očí, ktoré zaradil pod kapitolu VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvalé poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a - jednostranné - 50% (z rozpätia 40 - 50%), iné zdravotné postihnutie u navrhovateľa nezistil.
Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne nesplnil zákonné podmienky pre zvýšenie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s určenou mierou poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť50%, keď po vyšetrení jeho zdravotného stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená slepota pravého oka, totálna amócia sietnice vpravo, stav po keratitíde vľavo, hypermetropia o. sin. cum astigmatizmo - zaradené pod Kapitolu VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 11.3 - ťažké dlhotrvajúce liečenie vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, písmeno a - jednostranné - 50% (z rozpätia 40 - 50%).
Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho spisu súhlasí s konštatovaním krajského súdu, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom zohľadnení lekárskych správ o lekárskom vyšetrení predložených navrhovateľom, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov posudkových lekárov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov a sú vo vzájomnej zhode. Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne vypracované na základe odvolania navrhovateľa potvrdili správnosť záverov o konštatovaní zdravotného postihnutia očí v prípade navrhovateľa. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o správnosti správy z lekárskeho vyšetrenia jeho ošetrujúcej očnej lekárky MUDr. E. zo dňa 03.06.2015, keďže ide o jediný diagnostický záver lekára, ktorý nepotvrdili nielen posudkoví lekári sociálnej poisťovne a ani ďalšie lekárske nálezy predložené samotným navrhovateľom vyhotovené po dátume vyšetrenia dňa 03.06.2015 očnou ambulanciou CHIRON, s.r.o. zo dňa 02.11.2015 a 21.12.2015. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa na vypočutie ako svedkyne jeho ošetrujúcej očnej lekárky MUDr. E..
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležité zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľ v konaní súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí odporkyne a ani v odvolacom súdnom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy (nové lekárske správy), ktoré by správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili.
Odvolací súd záverom dáva navrhovateľovi do pozornosti, že uvedenými rozhodnutiami súdu a odporkyne nie je dotknuté jeho právo podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidity a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného postihnutia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 492 ods.1, 2 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.