Najvyšší súd  

7So/81/2015

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: R., nar. X., bytom Š., proti odporkyni:

Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

20Sd/44/2015-16 zo dňa 29. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 20Sd/44/2015-16 zo dňa 29. júla 2015   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 20Sd/44/2015-16 zo dňa

29. júla 2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. 0 zo dňa 5. januára 2015. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru,

že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je vecne správne a spĺňa kritéria stanovené

zákonom.

Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia krajský súd posudzoval v intenciách právnej

úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), citujúc ustanovenia

§ 71 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a § 153 ods. 5, postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v tretej

hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. o opravných prostriedkoch

proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy).

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že odporkyňa rozhodnutím č. X. zo dňa

05.01.2015 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením,

že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože podľa posudku

posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 18.12.2014 nemá pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 40 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného

uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí

neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľ nie je

invalidný.

Z dávkového spisu krajský súd ďalej zistil, že na základe opravného prostriedku

posúdila posudková lekárka SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici opätovne zdravotný stav

navrhovateľa v posudku zo dňa 14.05.2015 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu

podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Posudková lekárka ako rozhodujúce

zdravotné postihnutie uviedla choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII., choroby dolných

ciest dýchacích - oddiel B, bronchiálna astma - položka 3, ľahká perzistujúca astma - písm. b/

a ako iné zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV.,

dorzopatie a spondylopatie - oddiel E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách s miernym funkčným postihnutím - položka 3, písm. b/ so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti

navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. Posudková lekárka v celkovom

posudku ďalej uviedla, že navrhovateľ v stanovenom percente miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sú komplexne zhodnotené somatické ťažkosti

posudzovaného 59 ročného muža so základným vzdelaním. Na podklade

predložených odborných nálezov stanovuje za rozhodujúce ochorenie prieduškovú

astmu, ktorá je aj v popredí jeho subjektívnych ťažkostí. Na liečbe je ochorenie s kolísavým

priebehom, preto je stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť na úrovni 30 %, čo je horná hranica pre ľahkú perzistujúcu astmu, čo zodpovedá

aj ostatnému pneumologickému vyšetreniu zo dňa 14.04.2015, ktoré bolo vykonané

pre posudkové účely (astma bronchiale ľahká perzistujúca - alergická, bez obštrukcie

v dýchacích cestách). V percentuálnom zvýšení sú zhodnotené aj jeho pohybové ťažkosti

predovšetkým v súvislosti s osovým aparátom na podklade sporadických

ambulantných neurologických vyšetrení, kde napriek záveru vyšetrenie - chronický

vertebrogénny cervikálny a lumbálny syndróm a LIS I. sin. je objektívny nález fyziologický a teda sú maximálne zohľadnené jeho subjektívne ťažkosti. Pri zistenom zdravotnom stave

môže vykonávať veku a vzdelaniu primerané zamestnanie. Týmto posudkom bol potvrdený

posudok posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 18.12.2014, ktorý posudok

bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár SP pobočky spísal

s navrhovateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých skutočnostiach,

ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.

Krajský súd konštatoval, že na základe posudkov posudkových lekárov mal

preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení

všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú

zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd

považoval posudky za objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery,

majúc za to, že posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov navzájom

korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne

zdravotnému stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil podmienku priznania invalidného dôchodku, dajúc

do pozornosti navrhovateľa, že v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových

lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu

za účelom priznania invalidity.

Krajský súd zdôraznil, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu

postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy

č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných

kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného

postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách.

Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu, poukazom

na to, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho

zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných

ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa nesčítavajú, pričom pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy,

ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia,

dajúc do pozornosti, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľa v čase vydania

napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav potvrdzuje,

že navrhovateľ nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie

odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Náhradu trov konania krajský súd posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k

ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v konaní nemal úspech, a preto mu nepriznal právo náhradu trov

konania.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

a rozhodol o tom, že má nárok na invalidný dôchodok.

V dôvodoch odvolania namietal, že odporkyňa ako aj krajský súd nesprávne

vyhodnotili jeho zdravotný stav, pretože tento mu nedovoľuje pracovať ako zdravému

človeku, a preto žiadal, aby jeho zdravotný stav bol opätovne prehodnotený a bol mu priznaný

invalidný dôchodok. Nesúhlasil s lekárskym posudkom, považujúc ho za neobjektívny.

Trval na tom, že trpí chronickým ochorením chrbtice s trvalými následkami, ako aj má astmu,

ktorá mu tiež nedovoľuje pracovať v kombinácii s trvalým poškodením pravej ruky

a chrbtice. Poukázal na to, že je už 4 – roky práceneschopný. V priebehu odvolacieho konania

nové lekárske správny o vyšetrení jeho zdravotného stavu nepredložil.

3.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tak, že navrhovala, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia konštatovala, že skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného

poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi

sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými

vyšetreniami, nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, a preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie.

Poukázala na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený

v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú

činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s O.s.p.

v spojení s § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej

len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2, § 250ja ods. 2 O.s.p.

a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 211

ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa

nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu – odporkyne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,

či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom

prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne č. X.

0 zo dňa 05.01.2015, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie

invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu

neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2

S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu

úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej

veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval

pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru

súdu prvého stupňa uvádza.

Najvyšší súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že súd v konaní súdneho prieskumu

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku

(upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný

na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil

vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo

vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných

pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

citovaných vyššie.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný

dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72

a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol

priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný,

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať

dlhšie ako jeden rok.

Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom

predpokladaných podmienok a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového

poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný

dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva,

že zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska priznania uplatneného nároku na invalidný

dôchodok posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka

Zvolen, ktorý zistil jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu

a subjektívne ťažkosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa

18.12.2014 navrhovateľ nemal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

u navrhovateľa vo výške 40 %. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa jeho

zdravotný stav bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne

pracoviskom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku zo dňa 14.05.2015 z hľadiska kritérií

stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení konštatoval,

že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné

postihnutie navrhovateľa uviedol choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII., choroby dolných

ciest dýchacích - oddiel B, bronchiálna astma - položka 3, ľahká perzistujúca astma - písm. b/

a ako iné zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV.,

dorzopatie a spondylopatie - oddiel E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách s miernym funkčným postihnutím - položka 3, písm. b/. Na podklade

predložených odborných nálezov bolo stanovené za rozhodujúce ochorenie priedušková

astma, ktorá je aj v popredí jeho subjektívnych ťažkostí, a ktorému zdravotnému postihnutiu

bolo stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni

30 %, čo je horná hranica pre ľahkú perzistujúcu astmu, zodpovedajúcemu pneumologickému

vyšetreniu zo dňa 14.04.2015, vykonané pre posudkové účely (astma bronchiale ľahká perzistujúca - alergická, bez obštrukcie v dýchacích cestách) a súčasne v percentuálnom

zvýšení boli zhodnotené aj pohybové ťažkosti navrhovateľa predovšetkým v súvislosti

s osovým aparátom na podklade sporadických ambulantných neurologických

vyšetrení, kde podľa vyšetrenia - chronický vertebrogénny cervikálny a lumbálny syndróm

a LIS sy I. sin. je objektívny nález fyziologický a teda sú maximálne zohľadnené subjektívne

ťažkosti navrhovateľa.

Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal

v konaní preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne

nesplnil zákonné podmienky pre priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď po vyšetrení

jeho zdravotného   stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom bolo konštatované,

že pre prítomnú poruchu   ľahkú perzistujúcu astmu, podľa   pneumologického vyšetrenia

zo dňa 14.04.2015, ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia, prislúcha miera poklesu

30 %, pri súčasnom percentuálnom zvýšení pohybových ťažkostí navrhovateľa predovšetkým

v súvislosti s osovým aparátom podľa sporadických ambulantných neurologických

vyšetrení, kde podľa vyšetrenia - chronický vertebrogénny cervikálny a lumbálny syndróm a LIS sy I. sin. je objektívny nález fyziologický, a teda v celosti miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa bola stanovená vo výške 40%.

Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho

spisu súhlasí s konštatovaním krajského súdu, že posudky posudkových lekárov sociálneho

poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých

okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov posudkových lekárov

vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny.

Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia

odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú

v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov. Posudok posudkového lekára sociálneho

poistenia odporkyne – pracovisko Banská Bystrica vypracovaný na základe odvolania

navrhovateľa zo dňa 14.05.2015 potvrdil správnosť záverov konštatovaných v posudku

posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 18.12.2014.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite

zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové

a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľ v konaní súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne a ani v odvolacom súdnom konaní

nepredložil žiadne dôkazy (nové lekárske správy), ktoré by správnosť skutkových zistení

a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili.

Odvolací súd záverom dáva navrhovateľovi do pozornosti, že uvedenými

rozhodnutiami súdu a odporkyne   nie je dotknuté jeho právo podať si novú žiadosť

o priznanie invalidity a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného

stavu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

§ 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1, 2

S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c

ods. 1, veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. Účastníkom náhradu trov tohto konania

nepriznal, pretože navrhovateľka nemala úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu

trov konania v zásade nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere

hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e prípustný.

V Bratislave dňa 28. júla 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková