Najvyšší súd
7So/81/2015
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy
Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: R., nar. X., bytom Š., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
20Sd/44/2015-16 zo dňa 29. júla 2015, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 20Sd/44/2015-16 zo dňa 29. júla 2015 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 20Sd/44/2015-16 zo dňa
29. júla 2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. 0 zo dňa 5. januára 2015. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je vecne správne a spĺňa kritéria stanovené
zákonom.
Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia krajský súd posudzoval v intenciách právnej
úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), citujúc ustanovenia
§ 71 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a § 153 ods. 5, postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v tretej
hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. o opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy).
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že odporkyňa rozhodnutím č. X. zo dňa
05.01.2015 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením,
že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože podľa posudku
posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 18.12.2014 nemá pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 40 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného
uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľ nie je
invalidný.
Z dávkového spisu krajský súd ďalej zistil, že na základe opravného prostriedku
posúdila posudková lekárka SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici opätovne zdravotný stav
navrhovateľa v posudku zo dňa 14.05.2015 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Posudková lekárka ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie uviedla choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII., choroby dolných
ciest dýchacích - oddiel B, bronchiálna astma - položka 3, ľahká perzistujúca astma - písm. b/
a ako iné zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV.,
dorzopatie a spondylopatie - oddiel E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s miernym funkčným postihnutím - položka 3, písm. b/ so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti
navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. Posudková lekárka v celkovom
posudku ďalej uviedla, že navrhovateľ v stanovenom percente miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sú komplexne zhodnotené somatické ťažkosti
posudzovaného 59 ročného muža so základným vzdelaním. Na podklade
predložených odborných nálezov stanovuje za rozhodujúce ochorenie prieduškovú
astmu, ktorá je aj v popredí jeho subjektívnych ťažkostí. Na liečbe je ochorenie s kolísavým
priebehom, preto je stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na úrovni 30 %, čo je horná hranica pre ľahkú perzistujúcu astmu, čo zodpovedá
aj ostatnému pneumologickému vyšetreniu zo dňa 14.04.2015, ktoré bolo vykonané
pre posudkové účely (astma bronchiale ľahká perzistujúca - alergická, bez obštrukcie
v dýchacích cestách). V percentuálnom zvýšení sú zhodnotené aj jeho pohybové ťažkosti
predovšetkým v súvislosti s osovým aparátom na podklade sporadických
ambulantných neurologických vyšetrení, kde napriek záveru vyšetrenie - chronický
vertebrogénny cervikálny a lumbálny syndróm a LIS I. sin. je objektívny nález fyziologický a teda sú maximálne zohľadnené jeho subjektívne ťažkosti. Pri zistenom zdravotnom stave
môže vykonávať veku a vzdelaniu primerané zamestnanie. Týmto posudkom bol potvrdený
posudok posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 18.12.2014, ktorý posudok
bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár SP pobočky spísal
s navrhovateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých skutočnostiach,
ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.
Krajský súd konštatoval, že na základe posudkov posudkových lekárov mal
preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení
všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú
zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd
považoval posudky za objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery,
majúc za to, že posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov navzájom
korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne
zdravotnému stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil podmienku priznania invalidného dôchodku, dajúc
do pozornosti navrhovateľa, že v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových
lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu
za účelom priznania invalidity.
Krajský súd zdôraznil, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu
postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných
kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách.
Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu, poukazom
na to, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho
zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných
ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú, pričom pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy,
ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia,
dajúc do pozornosti, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľa v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav potvrdzuje,
že navrhovateľ nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie
odporkyne potvrdil ako vecne správne.
Náhradu trov konania krajský súd posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k
ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v konaní nemal úspech, a preto mu nepriznal právo náhradu trov
konania.
2.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
a rozhodol o tom, že má nárok na invalidný dôchodok.
V dôvodoch odvolania namietal, že odporkyňa ako aj krajský súd nesprávne
vyhodnotili jeho zdravotný stav, pretože tento mu nedovoľuje pracovať ako zdravému
človeku, a preto žiadal, aby jeho zdravotný stav bol opätovne prehodnotený a bol mu priznaný
invalidný dôchodok. Nesúhlasil s lekárskym posudkom, považujúc ho za neobjektívny.
Trval na tom, že trpí chronickým ochorením chrbtice s trvalými následkami, ako aj má astmu,
ktorá mu tiež nedovoľuje pracovať v kombinácii s trvalým poškodením pravej ruky
a chrbtice. Poukázal na to, že je už 4 – roky práceneschopný. V priebehu odvolacieho konania
nové lekárske správny o vyšetrení jeho zdravotného stavu nepredložil.
3.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tak, že navrhovala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil.
V dôvodoch vyjadrenia konštatovala, že skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného
poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi
sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami, nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, a preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie.
Poukázala na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený
v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú
činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s O.s.p.
v spojení s § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej
len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2, § 250ja ods. 2 O.s.p.
a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 211
ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu – odporkyne.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,
či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom
prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne č. X.
0 zo dňa 05.01.2015, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie
invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu
neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2
S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu
úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej
veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval
pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru
súdu prvého stupňa uvádza.
Najvyšší súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku
(upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných
pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
citovaných vyššie.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať
dlhšie ako jeden rok.
Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva,
že zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska priznania uplatneného nároku na invalidný
dôchodok posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka
Zvolen, ktorý zistil jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu
a subjektívne ťažkosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa
18.12.2014 navrhovateľ nemal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľa vo výške 40 %. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa jeho
zdravotný stav bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne
pracoviskom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku zo dňa 14.05.2015 z hľadiska kritérií
stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení konštatoval,
že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľa uviedol choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII., choroby dolných
ciest dýchacích - oddiel B, bronchiálna astma - položka 3, ľahká perzistujúca astma - písm. b/
a ako iné zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV.,
dorzopatie a spondylopatie - oddiel E, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s miernym funkčným postihnutím - položka 3, písm. b/. Na podklade
predložených odborných nálezov bolo stanovené za rozhodujúce ochorenie priedušková
astma, ktorá je aj v popredí jeho subjektívnych ťažkostí, a ktorému zdravotnému postihnutiu
bolo stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni
30 %, čo je horná hranica pre ľahkú perzistujúcu astmu, zodpovedajúcemu pneumologickému
vyšetreniu zo dňa 14.04.2015, vykonané pre posudkové účely (astma bronchiale ľahká perzistujúca - alergická, bez obštrukcie v dýchacích cestách) a súčasne v percentuálnom
zvýšení boli zhodnotené aj pohybové ťažkosti navrhovateľa predovšetkým v súvislosti
s osovým aparátom na podklade sporadických ambulantných neurologických
vyšetrení, kde podľa vyšetrenia - chronický vertebrogénny cervikálny a lumbálny syndróm
a LIS sy I. sin. je objektívny nález fyziologický a teda sú maximálne zohľadnené subjektívne
ťažkosti navrhovateľa.
Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal
v konaní preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne
nesplnil zákonné podmienky pre priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď po vyšetrení
jeho zdravotného stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom bolo konštatované,
že pre prítomnú poruchu ľahkú perzistujúcu astmu, podľa pneumologického vyšetrenia
zo dňa 14.04.2015, ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia, prislúcha miera poklesu
30 %, pri súčasnom percentuálnom zvýšení pohybových ťažkostí navrhovateľa predovšetkým
v súvislosti s osovým aparátom podľa sporadických ambulantných neurologických
vyšetrení, kde podľa vyšetrenia - chronický vertebrogénny cervikálny a lumbálny syndróm a LIS sy I. sin. je objektívny nález fyziologický, a teda v celosti miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa bola stanovená vo výške 40%.
Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho
spisu súhlasí s konštatovaním krajského súdu, že posudky posudkových lekárov sociálneho
poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých
okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov posudkových lekárov
vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny.
Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia
odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú
v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov. Posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia odporkyne – pracovisko Banská Bystrica vypracovaný na základe odvolania
navrhovateľa zo dňa 14.05.2015 potvrdil správnosť záverov konštatovaných v posudku
posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 18.12.2014.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite
zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové
a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľ v konaní súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne a ani v odvolacom súdnom konaní
nepredložil žiadne dôkazy (nové lekárske správy), ktoré by správnosť skutkových zistení
a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili.
Odvolací súd záverom dáva navrhovateľovi do pozornosti, že uvedenými
rozhodnutiami súdu a odporkyne nie je dotknuté jeho právo podať si novú žiadosť
o priznanie invalidity a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného
stavu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1, 2
S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c
ods. 1, veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. Účastníkom náhradu trov tohto konania
nepriznal, pretože navrhovateľka nemala úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu
trov konania v zásade nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 28. júla 2016
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková