7 So 80/2008

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. Eleny Berthothyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky M. K. bytom v K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2008, č. k. 3Sd /72/2007 – 25, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Košiciach   z   26. februára 2008, č. k. 3Sd /72/2007 – 25,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. februára 2008, č. k. 3Sd /72/2007 – 25, potvrdil rozhodnutie z 31. mája 2007 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok lebo podľa záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach z 10. mája 2007 navrhovateľka nie je invalidná, lebo jej nepriaznivý zdravotný stav má za následok pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %, nemá preto pokles vykonávať takúto činnosť v rozsahu viac ako 40 %. Krajský súd zistil, že rozhodnutia odporkyne sú vecne správne, lebo boli doložené dostatočne vykonaným dokazovaním a zodpovedajú zákonu.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia jej nárokov lebo jej zdravotný stav nebol posúdený riadne. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil ako vecne nesprávne.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

Z dávkových spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti posúdila 10.mája 2007 a následne 23. júla 2007 MUDr. A. posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – pobočky v Košiciach na základe osobného vyšetrenia navrhovateľky na základe záverov ortopedického, neurologického a FRO vyšetrenia a RTG LS chrbtice. Zistila, že navrhovateľkina spondylóza a obojstranná primárna koxartróza, cervikokraniálny a cerviko brachyálny syndróm majú za následok pokles chopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%, teda na hornej hranici percentuálneho rozpätia, uvedeného v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole XV., oddiel E, položka 3/b pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktorým sú choroby podporného a pohybového aparátu- dorzopatie (teda degeneratívne zmeny na chrbtici).

K rovnakým záverom dospel aj MUDr. J., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia v Košiciach v posudku zo 7. augusta 2007 po zohľadnení výsledkov interného, ortopedického, a neurologického, ako aj výsledkov EKG vyšetrenia a RTG vyšetrení aj po doplnení v posudku z 31. januára 2008, zohľadňujúceho aj výsledky vyšetrenia USG pečene. Po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a z predložených lekárskych správ sa posudkové orgány zhodli v závere, že v porovnaní so zdravou fyzickou osobou dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky nemá za následok pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

  Medzi závermi posudkov posudkových orgánov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní nemohol odvolací súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli posudkovým orgánom známe a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Iné závery nevyplývajú ani z lekárskych správ doložených navrhovateľkou v priebehu konania. Nesvedčia o takom zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý by už nebol hodnotený, a ktorý by mohol mať vplyv na iné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky preto odvolací súd nezistil.

  V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie rozsahu jej invalidity a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

  Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť s dôsledkami na nárok na invalidný dôchodok zodpovedá zákonu.

  Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť. Odvolací súd preto závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová