ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa: Q. B bytom V., B. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 10Sa/8/2016-23 zo dňa 14. novembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa 8/2016-23 zo dňa 14. novembra 2016 p t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 10Sa 8/2016-23 zo dňa 14. novembra 2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.04.2016, č. XXX XXX XXXX 0. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal vo veci preukázané, že rozhodnutím zo dňa 23.04.2016, č. XXX XXX XXXX 0, odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. l zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z znení neskorších predpisov (v ďalšom texte: zákon o sociálnom poistení) a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.03.2016 z dôvodu, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves zo dňa 30.03.2016 pre dlhodobonepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 30.03.2016, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru.
3. Krajský súd zistil, že posudkový lekár v odbornom posudku o invalidite zo dňa 30.03.2016 za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa považoval degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s prejavmi nervového a svalového dráždenia zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, následkom ktorého u navrhovateľa bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 35 % a za iné zdravotné postihnutia (poškodenie pleca) zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, priznané nebolo. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ďalej vyplýva, že odborným vyšetrením u navrhovateľa boli zistené degeneratívne zmeny a protrúzie platničiek C2,3,4 a 6. V úrovní disku C6 je popisovaný kontakt na durálny vak a koreňové štruktúry obojstranne. Miecha je v norme. Neurochirurgom bola doporučená konzervatívna liečba, preto bol v auguste 2015 preliečený ústavne na neurologickom oddelení s tým, že u navrhovateľa bolo popisované koreňové dráždenie C7 vpravo. Opakovane bol navrhovateľovi podávaný ozón. Pre bolesti pravého ramena bol opakovane posudzovaný ortopédom, ktorý stav bol hodnotený ako možné poškodenie manžety rotátorov. MRI vyšetrenie u navrhovateľa nebolo robené. Hybnosť v pravom ramennom kĺbe je mierne obmedzená. Navrhovateľ bol ďalej sledovaný urológom pre asymptomatickú erytrocytúriu. CT vyšetrenie brucha je v norme. Poškodenie pleca nie je posudkovo významné.
4. Po podaní opravného prostriedku na tomto posudkovom závere zotrval opätovne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves MUDr. W. B., ktorá v posudku zo dňa 22.06.2016, aj napriek navrhovateľom predloženým lekárskym správam a nálezom, a to ortopedické vyšetrenia zo dňa 31.03.2016, 05.05.2016 a 26.05.2016, zotrvala na posudkovom závere, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. l zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdôraznila, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, trvá na pôvodnom posudku, vrátane zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%.
5. Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa, zotrval aj druhostupňový orgán Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Poprade vo svojom posudku zo dňa 20.07.2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia Mgr. MUDr. V. K. za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa považovala degeneratívne zmeny na chrbtici a. medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktoré zaradila do kapitoly XV., oddiel E, položka 3b, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%. V posudku vo vzťahu k ďalšiemu poškodeniu zdravia u navrhovateľa konštatovala, že navrhovateľ pre bolesti pravého ramena bol posudzovaný opakovane ortopédom, ktorý stav hodnotil ako možné poškodenie manžety rotátorov. MRI vyšetrenie u navrhovateľa nebolo robené, a z USG vyšetrenia pravého ramenného kĺbu zo dňa 30.06.2016 vyplýva podozrenie na degeneratívne zmeny supraspinatu, bez zjavných kalicifikátov, v odporúčaní je udávané cvičenie, šetrenie, a lokálne derivancie vo forme masti. Hybnosť v pravom ramennom kĺbe je mierne obmedzená - miera omartróza, čo je posudkovo nezáväzné. Poškodenie pleca u navrhovateľa teda nie je posudkovo významné, a preto nie je dôvod na jeho percentuálne hodnotenie.
6. V priebehu konania pred súdom navrhovateľ predložil do spisu prepúšťaciu správu MUDr. V. V., ortopéda zo dňa 18.09.2016, vystavenú po ukončení hospitalizácie, na základe ktorej skutočnostikonajúci súd požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade o dopracovanie posudku vo veci opravného prostriedku navrhovateľa z dôvodu neuznania jeho invalidity. Označený posudkový orgán v doplnení posudku zo dňa 11.10.2016 skonštatoval, že z obsahu predloženej lekárskej správy MUDr. V. V., ortopéda zo dňa 18.09.2016, v súvislosti s prevedenou artroskopiou pravého ramena vyplýva, že sa jedná o mini invazívny operačný zákrok vykonaný dňa 19.09.2016. V závere tejto lekárskej správy sa dokumentuje, že RTG postavenie kĺbu je vyhovujúce, rana bez známok zápalu a pravá horná končatina je bez neurocirkulačnej poruchy. Jedná sa pritom o zdravotný stav, ktorý nespĺňa kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), u navrhovateľa je plánovaná ďalšia liečba, vrátane rehabilitácie. Až po ukončení všetkých dostupných liečebných metód môže posudkový lekár vyhodnotiť zostávajúci funkčný stav pravého ramenného kĺbu na účely invalidity v súlade s príslušným zákonom a prílohou, ktorý hodnotí dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Aktuálny pooperačný zdravotný stav do stabilizácie podmieňuje dočasnú pracovnú neschopnosť, ale nie hodnotenie na účely invalidity z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené. Navrhovateľom doložená lekárska správa a jej závery preto ku dňu vypracovania doplnenia posudku nepodmieňujú zmenu posudkového záveru o invalidite zo dňa 20.07.2016.
7. Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom konaným dňa 14.11.2016 zotrval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že okrem zdravotného postihnutia, ktoré uviedol v podanom opravnom prostriedku, a to poškodenie pravého ramena, ktoré ortopéd hodnotil ako možné poškodenie manžety rotátorov, čo následne potvrdilo MRI vyšetrenie zo dňa 23.05.2016, sa lieči aj na zistenú krv v moči. K poškodeniu pravého ramena uviedol, že toto podľa ortopéda je zrejme následkom dlhodobého preťažovania pravej ruky, pretože pracoval ako elektrikár a jeho pracovný pomer skončil v roku 2014. Následkom týchto zdravotných problémov nemôže s pravou rukou v podstate nič robiť, pretože je veľmi bolestivá. Ďalej vypovedal, že pri posudzovaní zdravotného stavu predložil posudkovej lekárke sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy a nálezy, ako dôkazy o aktuálnom zdravotnom stave a posudkovú lekárku sociálneho poistenia zároveň upozornil, že sa má podrobiť operácii ramena, ktorá sa aj uskutočnila. O tejto skutočnosti predložil súdu prepúšťaciu správu, ktorá bola predmetom dopracovania lekárskeho posudku. Zdôraznil, že nemá žiadne iné lekárske správy alebo nálezy, ktoré by svedčili o poškodení zdravia a ktoré by neboli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia, okrem fotokópie lekárskej správy - nálezu zo dňa 06.10.2016, ako aj 27.10.2016 vystavené MUDr. C. X., ortopédom, obsahujúcim výsledky kontrolných prehliadok po operácii. Na doplňujúcu otázku zástupkyne odporkyne navrhovateľ uviedol, že na poslednom vyšetrení u urológa bol 01.03.2016 a v podstate nemá žiadne zdravotné problémy v tejto súvislosti. Urológa by mal znova navštíviť v lehote do jedného roka od 01.03.2016.
8. Krajský súd v konaní podľa §§ 2501 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s posudkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 27.05.2016, doručený odporkyni dňa 31.05.2016, nie je dôvodný.
9. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1, 4, 5, 6, 7 zákona o sociálnom poistení, ktorú citoval, a na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch komplexne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne predložených lekárskych správ a nálezov navrhovateľom na pojednávaní pred súdom. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní pred súdom napriek týmto lekárskym správam nepreukázal, že jeho zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity, keď zo zhodných lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyplýva, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia, zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3b, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 35%. Aj keď sa navrhovateľ podrobil operačnému zákroku dňa 19.09.2016, u navrhovateľa je plánovaná ďalšia liečba jeho ramena, ato vrátene rehabilitácie. Až po ukončení všetkých dostupných liečebných metód bude možné vyhodnotiť zostávajúci funkčný stav pravého ramenného kĺbu na účely invalidity, preto v súčasnosti aktuálny pooperačný zdravotný stav u navrhovateľa nie je možné hodnotiť na účely invalidity, ale podmieňuje iba dočasnú pracovnú neschopnosť. Lekárske správy predložené navrhovateľom na pojednávaní dňa 14.11.2016 (MUDr. C. X., ortopéda zo dňa 06.10.2016 a 27.10.2016) svedčia o kontrolných lekárskych prehliadkach u navrhovateľa v súvislosti s operačným zákrokom, a ako také nedokladujú iné poškodenia zdravia u navrhovateľa, než je zachytené vo vyššie označených lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálnej poisťovne.
10. Záverom krajský súd uviedol, že zdravotné poškodenia navrhovateľa zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Krajský súd zvážiac všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.04.2016, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.03.2016, ako vecne správne potvrdil.
11. Náhradu trov konania krajský súd v súlade s stanovením § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 2501 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
2. Odvolanie navrhovateľa
1. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a priznal mu zvýšenie percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pre ďalšie zdravotné postihnutie, a to poškodenie pleca pravej ruky o 10%, zaradeného do kapitoly XV., oddiel C, položka 1, písm. a/ prílohy 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % od 10-15, čo znamená, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa dosiahne spolu 45%, a preto spĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku.
2. V dôvodoch odvolania navrhovateľ sa nestotožnil so skutkovým a právnym záverom krajského súdu. Poukázal na to, že aj napriek tomu, že sa potvrdila diagnóza poškodenia ramena, t.j. sups. Laesio m. supraspinati degener - poškodenie manžety rotátorov pravej ruky až pri operačnom zákroku z 19.09.2016, touto diagnózou trpel už pri prvej predbežnej diagnostike stanovenej dňa 20.02.2015 MUDr. C. X., kedy trpel bolesťami a nemožnosťou dať pravé rameno nad horizontálu, čo mu spôsobovalo, že nebol schopný sa zamestnať a vykonávať zárobkovú činnosť, keďže je pravák. Navrhovateľ súčasne poukázal na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa lekárskej vedy trvá dlhšie ako jeden rok, keďže jeho pracovná neschopnosť sa začala od 05.02.2015 obvodným lekárom MUDr. P. R. a do dnešného dňa nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť pre ešte prebiehajúcu bolestivosť a obmedzenú hybnosť pravého ramena.
3. Navrhovateľ s odvolaním ako prílohu predložil potvrdenie z lekárskeho vyšetrenia zo dňa 20.02.2015.
3. Vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa
1. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tak, že navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdil.
2. V dôvodoch vyjadrenia odporkyňa uviedla, že skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú zhľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, a preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie. Poukázala na to, že pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenie, bolo jeho povinnosťou preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Odporkyňa pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považovala tiež za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením navrhovateľa, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
4. Konanie pred odvolacím súdom
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa ust. § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 (1) Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach odvolania podaného navrhovateľom (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 1,2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné priznať úspech.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 23.04.2016, č. XXX XXX XXXX X, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.03.2016 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z tohto pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Sociálnej poisťovni - ústredie, ktorým sociálna poisťovňa navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok.
V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzalzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie skutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu odvolací súd uvádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o priznanie invalidného dôchodku vychádza z výsledkov lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorou sa posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stava pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti, ktorú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia - posudkový lekár (§ 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).
Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska priznania uplatneného nároku na invalidný dôchodok posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, ktorý posudzoval pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu posudzovaného navrhovateľa, jeho ochorenia, liečbu a subjektívne ťažnosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli ním predložené lekárske správy a jeho zdravotná dokumentácia. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 30.03.2016 navrhovateľ nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 35%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV. ods. E-DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, pod položkou 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves dňa 22.06.2016 a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 20.07.2016 a 11.10.2016 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% a súčasne zhodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označili chorobu podporného a pohybového aparátu zaradenú podľa kapitoly XV, odd. E, položka 3, písm. b/, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne nesplnil zákonné podmienky pre priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď po vyšetrení jeho zdravotného stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom bola určená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35%, za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - postihnutie podporného a pohybového aparátu zaradené pod kapitolu XV, odd. E, položka 3, písm. b/ v rozmedzí - 20 až 35%.
Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho spisu konštatuje, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom zohľadnení lekárskych správ o lekárskom vyšetrení predložených navrhovateľom, po zvážení všetkých okolností navrhovateľom namietaných, a že závery posudkov posudkových lekárov vychádzajú zo súčasného jeho zdravotného stavu a z poznatkov súčasnej medicíny. Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov, a sú vo vzájomnej zhode, keďže posudky posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, vysunuté pracovisko v Poprade vypracované na základe odvolania navrhovateľa potvrdili správnosť záverov konštatovaných v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, zo dňa 30.03.2016.
Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, ktorou namietalnesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, keďže posudkový lekár vypracúva lekársky posudok na základe zákonného zmocnenia postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 153 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania predložil lekárske správy o vyšetrení jeho zdravotného stavu vo vzťahu poškodenia jeho pravého ramena, i týmto zdravotným poškodením sa posudkový lekár odporkyne zaoberal. Z kontrolných posudkov Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté pracovisko Poprad z 20.07.2016 a 11.10.2016 jednoznačne vyplýva zhodný záver, že po posúdení lekárskych správ predložených navrhovateľom, posudkový lekár dospel k zhodnému záveru, že aktuálny zdravotný stav nepodmieňuje hodnotenie poškodenie ramena na účely invalidity u navrhovateľa.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mu prináleží zvýšenie percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pre ďalšie zdravotné postihnutie, a to poškodenie pleca pravej ruky o 10%, zaradeného do kapitoly XV., oddiel C, položka 1, písm. a/ prílohy 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % od 10-15%, čo znamená, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u neho dosiahne spolu 45%, a preto spĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku, odvolací súd jeho tvrdenie nemohol považovať za dôvodné, pretože v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy súd posudzuje zákonnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne a v rámci toho aj zákonnosť lekárskeho posudku len v rozsahu, či sociálna poisťovňa pri svojom rozhodovaní náležite vychádzala zo záverov vyplývajúcich z lekárskych posudkov a či pri vypracovaní lekárskych posudkov bol dodržaný zákonný postup. Súd v procese súdneho prieskumu správnosť záverov prijatých posudkovým lekárom v ich obsahu nemá právomoc preskúmavať a ani ich nahrádzať.
Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné zvýšiť o 10%, avšak za predpokladu preukázania závažnosti ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo skutkových zistení vyplývajúcich v preskúmavanej veci však je zrejmé, že posudkoví lekári poškodenie pravého ramenného kĺbu vyhodnotili pre posúdenie jeho invalidity ako bezvýznamné.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľ v konaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne nepredložil žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili.
Odvolací súd záverom dáva navrhovateľovi do pozornosti, že uvedenými rozhodnutiami súdu a odporkyne nie je dotknuté jeho právo podať si novú žiadosť o priznanie invalidity, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu (i vo vzťahu poškodenia jeho pravého ramena).
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne, potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspechvo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.