ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa: C., korešpondenčná adresa: C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 19. apríla 2012, číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo 16. augusta 2012, číslo XXX XXX XXXX, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 09. júna 2015, č. k. 5Sd/35/2012-96, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. júna 2015, č. k. 5Sd/35/2012-96 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom z 9. júna 2015, č. k. 5Sd/35/2012-96 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 19. apríla 2012, číslo XXX XXX XXXX X. v spojení s rozhodnutím zo 16. augusta 2012, číslo XXX XXX XXXX.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa §§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.
Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že napadnutým rozhodnutím z 19. apríla 2012, číslo XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") priznala navrhovateľovi od 8. decembra 2011 invalidný dôchodok v sume 108,30 eur mesačne. Zároveň od 1.januára 2012 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky odporkyňa zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok na sumu 111,90 eur mesačne. Ďalej uviedla, že invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodnutím zo 16. augusta 2012, číslo XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 274, § 112 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľovi od 8. decembra 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 112,10 eur mesačne a počnúc 1. januárom 2012 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s už menovaným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok na sumu 115,80 eur mesačne. Rovnako invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Dôvod zvýšenia sumy invalidného dôchodku spočíval v dodatočnom zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a to od 21. septembra 2011 do 6. decembra 2011. Podklad pre vydanie rozhodnutia z 19. apríla 2012 tvorila Lekárska správa Sociálnej poisťovne, ústredie z 20. marca 2012, podľa ktorej bola u navrhovateľa stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd zistil, že posudkoví lekári po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa považovali Choroby obehovej sústavy - kapitola IX, oddiel A, položka 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vo výške 40 % (z percentuálneho rozmedzia 30 - 40 %), s navýšením o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia, a to Arteriálna hypertenzia, Porucha sluchu, Bitemporálna hemianopsia a Epilepsia. Výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili aj po zhodnotení pracovnej, sociálnej a osobnej anamnézy a subjektívnych ťažkostí navrhovateľa, a teda celkovú mieru poklesu u navrhovateľa ustálili na 50 %. Vo výroku posudku posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa na základe objektívnych zistení odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov. Zdravotné poškodenia navrhovateľa boli zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, ktoré i naďalej znižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Krajský súd ďalej skonštatoval správnosť a súladnosť postupu odporkyne so zákonom pri výpočte výšky invalidného dôchodku. Táto zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia. Nakoľko navrhovateľ mal vykázanú dobu aj v cudzine, odporkyňa správne počítala čiastkový invalidný dôchodok. Rovnako sa krajský súd stotožnil s postupom odporkyne, ktorá s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ pracoval aj vo zvýhodnenej pracovnej kategórií, prepočítala výšku invalidného dôchodku aj podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 a navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok vo vyššej sume. V súvislosti s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa nezohľadnenia jeho choroby z povolania krajský súd uviedol, že nároky plynúce z choroby z povolania sa týkajú úrazového, a nie dôchodkového poistenia. Preto uvedený nárok je potrebné si uplatniť samostatnou žiadosťou.
Vzhľadom na to, krajský súd obe rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal.
II.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Vyjadril nesúhlas so závermi posudkových lekárov, ktorí stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Vzhľadom na opakované straty vedomia považuje uvedené percentuálne ohodnotenie za nedostatočné. Namietal, že odporkyňa sa vôbec nezaoberala závermi, ku ktorým dospeli praktickí lekári.
III.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené. Uviedla, že navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a tieto sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Napokon odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnostivykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 196 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť;
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Z administratívnych spisov odporkyne mal najvyšší súd za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa na základe žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 16. novembra 2011 posudzoval dňa 16. novembra2011 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý u navrhovateľa určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - Implantácia kardiostimulátora bez podstatného zníženia výkonu zaradené do Kapitoly IX, oddiel A, položka č. 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Iné zdravotné postihnutia (Paroxyzmálna tachykardia, Arteriálna hypertenzia, Vredová choroba žalúdka, Hepatopatia, Porucha tukového metabolizmu) vyhodnotil za posudkovo nevýznamné.
Na podklade uvedenej lekárskej správy odporkyňa dňa 7. decembra 2011 vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa podaného proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne zo 7. decembra 2011, zdravotný stav za účasti navrhovateľa opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce dňa 13. februára 2012 a dospel k totožnému záveru ako pri posúdení zo dňa 16. novembra 2011 a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Košiciach, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 20. marca 2012.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach zohľadňujúc pritom všetky doposiaľ navrhovateľom predložené lekárske správy (prepúšťacie správy z hospitalizácií: NsP Štefana Kukuru Michalovce, a.s. na neurologickom oddelení od 5. decembra 2011 do 9. decembra 2011, NsP Štefana Kukuru Michalovce, a.s. na I. Internom oddelení od 8. decembra 2010 do 20. decembra 2010, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. od 20. decembra 2010 do 22. decembra 2010 a NsP Štefana Kukuru na Neurologickom oddelení od 26. mája 1998 do 28. mája 1998 a vyšetrenia: kardiologické zo 17. októbra 2011 a 24. januára 2012, MRI mozgu z 25. novembra 1998, kontrolné kardiologické vyšetrenie z 29. februára 2012, ORL vyšetrenie z 9. januára 2012 a 22. februára 2012, očné vyšetrenie z 2. novembra 2011 a endokrinologické vyšetrenie z 23. novembra 2011) ako aj na základe vlastného vyšetrenia a dospel k záveru, že navrhovateľ je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie rovnako určil Choroby obehovej sústavy podľa kapitoly IX, oddiel A, položka č. 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z celkového zákonom stanoveného percentuálneho rozmedzia 30 - 40 % určil navrhovateľovi mieru poklesu na hornej hranici percentuálneho rozpätia - 40 %. Za ostatné ochorenia (Arteriálna hypertenzia, Porucha sluchu, Bitemporálna hemianopsia a Epilepsia) navýšil mieru poklesu o 10 %. Uvedený posudkový záver odôvodnil posudkový lekár s poukazom na implantáciu kardiostimulátora pre hemodynamický významnú poruchu automatického a prevodového systému srdca. Ide o adekvátnu funkciu kardiostimulátora bez podstatného zníženia výkonu.
Vzhľadom na tieto závery, vydala odporkyňa dňa 19. apríla 2012, preskúmavané rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX 0, ktorým priznala navrhovateľovi od 8. decembra 2011 invalidný dôchodok v sume 108,30 eur mesačne. Zároveň od 1. januára 2012 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky odporkyňa zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok na sumu 111,90 eur mesačne. Invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.
Podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavovala práve Lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z 20. marca 2012.
Zároveň rozhodnutím z 19. apríla 2012, číslo XXX XXX XXXX 0 postupom podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odporkyňa zrušila svoje pôvodne vydané rozhodnutie zo 7. decembra 2011, čísloXXX XXX XXXX 0 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.
Z dôvodu spočívajúcom v dodatočnom zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a to od 21. septembra 2011 do 6. decembra 2011, vydala odporkyňa dňa 16. augusta 2012, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX, ktorým navrhovateľovi od 8. decembra 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 112,10 eur mesačne a počnúc 1. januárom 2012 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. Súčasne v súlade s už vyššie menovaným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky taktiež zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok na sumu 115,80 eur mesačne.
Navrhovateľ v priebehu súdneho konania žiadal posúdiť zdravotný stav a určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie aj na základe ORL vyšetrenia zo 14. decembra 2012, v súvislosti s ktorým posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach v následne vypracovanom Dopĺňacom posudku z 25. februára 2013 skonštatoval, že navrhovateľom doložené vyšetrenie nedokumentuje zhoršenie zdravotného stavu oproti posudku z 20. marca 2012. Naďalej svedčí pre stredne ťažkú poruchu sluchu. Zároveň posudkový lekár zotrval na pôvodných záveroch plynúcich z Lekárskej správy z z 20. marca 2012.
Podobne v Dopĺňacom posudku z 9. júla 2013 (na základe navrhovateľom predložených a toho času aktuálnych kardiologických vyšetrení zo 6. marca 2013 a z 23. mája 2013) posudkový lekár konštatoval, že ide o pravidelné kardiologické vyšetrenia, ktoré nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu. Podľa týchto kardiologických nálezov ide o adekvátnu kontrolu funkcie kardiostimulátora. Posudkový lekár preto zotrval na pôvodných záveroch.
Napokon v Dopĺňacom posudku z 24. marca 2015, na základe navrhovateľom predloženého kontrolného kardiologického vyšetrenia z 30. októbra 2013 a ORL vyšetrenia z 10. júna 2014, posudkový lekár opätovne zotrval na pôvodných záveroch. Z uvedených vyšetrení nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcim posudkom. Opätovne posudkový lekár skonštatoval, že podľa kardiologického vyšetrenia ide o adekvátnu kontrolu funkcie kardiostimulátora. Uvedené ochorenie považoval za naďalej rozhodujúce zdravotné postihnutie so zaradením pod kapitolu IX, oddiel A, položka č. 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., so 40 % - nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s 10 % - ným navýšením za iné už vyššie uvedené zdravotné postihnutia.
Predmetom konania bolo posúdiť, či závery plynúce tak z navrhovateľom predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia realizovaného posudkovými lekármi vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľa a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správnosť spôsobu výpočtu výšky dôchodkovej dávky navrhovateľ v priebehu konania nespochybňoval.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu krajského súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov odporkyne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,´2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza:
Súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Najvyšší súd mal preukázané, že v danej veci krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.
V súvislosti s namietanými závermi ku ktorým dospeli posudkoví lekári, najvyšší súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom nepreukázal nesprávnosť postupu odporkyne pri určovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia počnúc zdravotným posúdením navrhovateľa z 20. marca 2012 zhodne vyhodnotili, že navrhovateľov nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnej miere 40 %, čo je v danom prípade horná hranica zákonom stanoveného rozmedzia 30 - 40 %. Zároveň z dôvodu existencie ostatných zdravotných postihnutí spôsobilých zvýšiť mieru poklesu (Arteriálna hypertenzia, Porucha sluchu, Bitemporálna hemianopsia a Epilepsia) posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach navýšil v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % a počnúc Lekárskou správou z 20. marca 2012 uznal navrhovateľa invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa stanovená na 50 % s dátumom vzniku invalidity odo dňa 7. decembra 2011, zodpovedajúcim dňu ukončenia vyplácania nemocenských dávok. Najvyšší súd ďalej poukazuje na to, že medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší súd dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené zákonné podmienky pre viac ako 50 % - nú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa sa nezaoberala závermi, ku ktorým dospeli praktickí lekári, najvyšší súd uvádza, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ani okolnosť, že navrhovateľ sa necíti schopný vykonávať pracovnú činnosť, nie je pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť právne významná a preto ju najvyšší súd nemohol zohľadniť. Závery plynúce tak z navrhovateľom predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia posudkových lekárov vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľa a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu považoval najvyšší súd predmetnú námietku zanedôvodnú.
Záverom najvyšší súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím odporkyne a súdu nie je dotknuté právo navrhovateľa podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP ako vecne a právne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ vo veci úspech nemal a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.