Najvyšší súd

7So/74/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej   a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky E. M., narodenej X., bytom V., Novomeského ul. č. 59, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. X. o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu V. zo 14. apríla 2010,   č.k. 23Sd/16/2010-34, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu V. zo 14. apríla 2010, č.k. 23Sd/16/2010-34, p o t v r d z u j e.

  Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd   V. rozsudkom zo 14. apríla 2010, č.k.   23Sd/16/2010-34, podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 4. februára 2010 číslo   X.,   ktorým   zrušila svoje rozhodnutie z 24. augusta 2009 číslo X. o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a navrhovateľku uznala za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 45%. Navrhovateľke priznala invalidný dôchodok v sume 232,70 €   mesačne s účinnosťou   od 9. augusta 2009, a s účinnosťou od 1. januára 2010 v sume 239,80 € mesačne.  

V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky posúdil posudkový lekár sociálneho postenia, ktorý rozhodol na základe vlastného vyšetrenia zdravotného stavu navrhovateľky a odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré sa navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležité zdôvodnil. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené, a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní.  

Krajský súd úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že trovy konania nežiadala.  

  Proti rozsudku Krajského súdu V. podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, lebo súd nerozhodol na základe riadne zisteného skutočného stavu veci. Namietala okrem iného, že zákon o sociálnom poistení by mal rozlíšiť, či pri administratívnej práci vzhľadom na jej zdravotné postihnutie môže človek sedieť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

  Zo spisov vyplýva, že odporkyňa vykonala dokazovanie na posúdenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Naposledy zdravotný stav navrhovateľky posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. B. Podľa lekárskej správy a posudku z 25. marca 2010, na základe správ a výsledkov odborných vyšetrení navrhovateľky (z hospitalizácie navrhovateľky na neurologickom oddelení v čase od 14. do 19. januára 2010, z neurologického kontrolného vyšetrenia z 10. februára 2010, z psychiatrického vyšetrenia z 23. februára 2010) dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je stav po úraze a operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Vzhľadom na uvedené funkčné postihnutie a vplyv na ostatné systémy a orgány navrhovateľky mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila v rozsahu 45 % so zaradením do kapitoly XV. oddielu E, položky 4, písmena b/, Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej záťaže chrbtice, nevhodná je práca spojená s dlhodobým státím, sedením   a s dlhodobou chôdzou. Prácu administratívneho charakteru môže vykonávať len za vyššie uvedených podmienok na skrátený pracovný úväzok s možnosťou striedania polôh sedenia a státia.

Z posudku posudkovej lekárky nepochybne vyplýva, že zhodnotila všetky zdravotné ťažkosti navrhovateľky, aj namietanú možnosť vykonávania prácu za sťažených zdravotných podmienok, lebo podľa uvedeného druhu zdravotného postihnutia je určená v kapitole   XV. oddiel E, položka 4, písmeno b/, Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení miera poklesu od 35 % do 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a v predmetnom posudku je určená horná hranica percentuálneho určenia miery poklesu. Navrhovateľka napokon v odvolaní nevyslovila nespokojnosť s určenou percentuálnou mierou poklesu vykonávania zárobkovej činnosti ani nekonkretizovala žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré by spochybňovali správu posudkovej lekárky.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nemal dôvod pochybovať o úplnosti podaného posudku z 25. marca 2010.   Súd prvého stupňa preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne zo 4. februára 2010, číslo X. za vecne správne a a ako zákonné ho potvrdil.  

Z uvedených dôvodov   odvolací súd   napadnutý   rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.    

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka možnosť kedykoľvek znovu požiadať   príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o preskúmanie zdravotného stavu pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a výšku invalidného dôchodku.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom   náhradu   trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná a úspešná odporkyňa nemá právo na ich náhradu (§ 250k ods. 1 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová