7So/71/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. U. N., bytom D. č. XXX, H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. júna 2016, č. k. 12Sd/78/2014- 51, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o návrhu o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o sociálnom poistení“) s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 ústavy.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 16. júna 2016, č. k. 12Sd/78/2014-51, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. januára 2014, číslo XXX XXX XXXX, podľa § 250j ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že v období pred vznikom invalidity nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pred vznikom invalidity, pred dňom 2. decembrom 2011, získal celkovo 4 roky a 185 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 1796 dní poistenia, preto nespĺňa jednu z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľovi, bývalému príslušníkovi Policajného zboru SR, bol od 1. decembra 2010 priznaný výsluhový dôchodok s tým, že pre tento dôchodok bolo zhodnotené obdobie náhradnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. februára 1983 (I. kategória funkcií), doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. marca 1983 do 31. decembra 1999 (I.kategória funkcií) a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 30. novembra 2010 (III. pracovná kategória). S poukazom na čl. 128 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach bolo pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, odporkyňa žiadosť navrhovateľa zamietla.

Krajský súd pre správne právne posúdenie veci rozhodnutie odporkyne potvrdil. Podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ nesplnil pre priznanie invalidného dôchodku druhú zákonnú podmienku (§ 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení).

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie dôvodiac tým, že sa s názorom krajského súdu nestotožňuje z troch dôvodov. Prvým je porušenie ústavného princípu rovnosti pred zákonom pri započítaní služby policajta v konaniach o starobný dôchodok a v konaniach o invalidný dôchodok. Druhým dôvodom je nezapočítanie obdobia od 1. októbra 2010 do 30. novembra 2010 do doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme a tretím odvolacím dôvodom, je nesprávnosť aplikácie Dohovoru v rámci rozhodovania o invalidných dôchodkoch. Rozsudok krajského súdu navrhla zmeniť a napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím potvrdiť.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V inej veci, vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 9So/138/2014 a týkajúcej sa danej problematiky, t. j. potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 29.11.2016 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o sociálnom poistení“) s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 ústavy.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd v súlade s § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie o odvolaní odporkyne prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu v konaní o súlade ustanovení § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 111 ods. 1 O.s.p. ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 druhá veta O.s.p.).