Najvyšší súd  

7So/71/2012

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej

v právnej veci navrhovateľa   R. Š., nar. X., bytom   X. M.,   proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5. marca 2012, č. k. 23Sd/19/2012-15, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre   z 5. marca 2012

č. k. 23Sd/19/2012-15, p o t v r d z u j e.  

  Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Nitre rozsudkom z 5. marca 2012, č. k. 23Sd/19/2012-15, potvrdil

rozhodnutie z 8. decembra 2011 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa

o starobný dôchodok ku dňu 11. novembra 2011, kedy dovŕšil vek 59 rokov s odôvodnením,

že nespĺňa podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa §

21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), pretože nesplnil podmienky nároku na jeho

priznanie od 11. novembra 2011.

  V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa obsahu evidenčného materiálu

navrhovateľ v zamestnaní, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ - h/ zákona o sociálnom

zabezpečení získal iba 5821 dní, t.j. 15 rokov a 346 dní, preto nárok na starobný dôchodok

k 11. novembru 2011 mu nevznikol. Konštatoval, že v zamestnaniach zaradených  

do II. pracovnej kategórie navrhovateľ získal 3387 dní, t. j. 9 rokov a 102 dní, čo nezakladá

nárok na zníženie dôchodkového veku. Vysporiadal sa aj s okolnosťou, že navrhovateľ

nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1

zákona o sociálnom zabezpečení, lebo zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie

netrvalo u neho do 31. decembra 1999 a že dôchodkový vek dosiahne navrhovateľ až  

11. novembra 2014, t. j. dovŕšením 62 rokov veku.  

  Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, pretože je s poukazom na skutkový

a právny stav toho názoru, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žiadal preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie  

z   8. decembra 2011 číslo X.   zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom by

preskúmala, či práca, ktorú vykonával v závode S. v Ž., podľa súčasných noriem nebola

zdraviu škodlivá po celú dobu, ako ju vykonával a či celá doba výkonu jeho práce nepatrí do

I. pracovnej kategórie. Namietal, že od 1. augusta 1968 ako nastúpil do SOU od polovice

druhého ročníka, t. j. od januára 1970 bol zaraďovaný do prevádzky v rámci vtedajšej

učňovskej praxe v prevádzkach závodu S. pri kalcinačných peciach a miešačkách

a karbonizátoroch, kde prichádzal do styku so zdraviu škodlivými látkami. Po základnej

vojenskej službe nastúpil späť na kyslikáreň a odtiaľ prešiel na anódne spracovanie, kde

pracoval s tekutou smolou, koksom a výparmi z týchto látok a potom prestúpil na prevádzku

elektolýzy, kde pôsobil viac ako 15 rokov. Uviedol, že   celú dobu pracoval v zdraviu

škodlivom prostredí, preto nechápal, z akého dôvodu bol zaradený za zvyšných 9 rokov a 102

dní do II. pracovnej kategórie.

  Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení   s § 246c

OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení   s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné

potvrdiť.

  Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný

dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

  Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku

poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

  Podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred  

1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie

funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný

najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov  

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie

funkcií,

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov  

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie

funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov  

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie

funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov  

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II.

kategórie funkcií.

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie

I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;

za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6

ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

  Podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení poistenec má nárok na starobný dôchodok

aj vtedy, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom   v § 14  

ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení alebo najmenej 10 rokov

v uránových baniach b)

b) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom   v § 14  

ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, ak bol z tohto zamestnania

prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), zákona

o sociálnom zabezpečení

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom   v § 14  

ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení alebo

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom   v § 14  

ods. 2 písm. i) až l) zákona o sociálnom zabezpečení.  

  Z obsahu súdneho, ale aj administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou z 15. novembra

2011   navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 11. novembra 2011, kedy

dovŕšil vek 59 rokov. Rozhodnutím z 8. decembra 2011 číslo X. odporkyňa podľa § 65 a §

274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení

uvedenú žiadosť navrhovateľa zamietla, pretože mu nárok na starobný dôchodok podľa

citovaných zákonných ustanovení   a tam uvedených podmienok ku dňu 11. novembra 2011

nevznikol, nakoľko preukázal, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona

o sociálnom zabezpečení získal v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie iba

5821dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 15 rokov a 346 dní a v zamestnaní zaradenom

do II. pracovnej kategórie 3387 dní, teda 9 rokov a 102 dní, ktorá doba nezakladá nárok na

zníženie dôchodkového veku podľa § 21 písm. a) až d) zákona o sociálnom zabezpečení.

Získaná doba v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a v zamestnaní zaradenom

do II. pracovnej kategórie sa na účely zníženia dôchodkového veku pre nárok na starobný

dôchodok nemôže sčítať. Navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek 11. novembra 2014, ktorým

dňom mu vznikne nárok na starobný dôchodok.

  Zároveň bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľovi nevznikol ani nárok

na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, keďže

zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. Zhodnotenie

odpracovanej doby v zamestnaniach zaradených do zvýhodnených pracovných kategórií na

účely vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľa bolo posúdené podľa evidenčných

listov dôchodkového zabezpečenia predložených odporkyni zamestnávateľmi navrhovateľa,

ktoré navrhovateľ potvrdil vlastnoručným podpisom.

  V predmetnej veci preto súd prvého stupňa nepochybil, keď rozsudkom z 5. marca

2012,   č. k. 23Sd/19/2012, potvrdil rozhodnutie z 8. decembra 2011 číslo X., ktorým

odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku  

od 11. novembra 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd preto uvedený

rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 219 OSP, potvrdil.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1 OSP a § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania, lebo nebol v odvolacom konaní úspešný a odporkyňa nemá na ich

náhradu právny nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2013   JUDr. Elena Závadská, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová