UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Q. R., bytom H. XXa, T., zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, z Bratislavy, L. Dérera 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2016, č.k. 5Sd/116/2013-118, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky o d m i e t a.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 20. apríla 2016, č.k. 5Sd/116/2013-118, potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 17. októbra 2013 o znížení sumy starobného dôchodku od 24. decembra 2013 na sumu 113,90 eur mesačne podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 112 ods. 1 a 4, § 259 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. b/, § 66 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. januára 2014 o zmene rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo 17. októbra 2013 v časti jeho odôvodnenia a potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 27. októbra 2014 o zmene rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 23. januára 2014.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutých rozhodnutých rozhodnutí odporkyne skonštatoval, že pri stanovení spôsobu zníženia starobného dôchodku ako aj pri zvyšovaní starobného dôchodku podľa príslušných predpisov o zvyšovaní dôchodkových dávok odporkyňa postupovala správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.
2.
Proti rozsudku krajského súdu podala dňa 19. augusta 2016 navrhovateľka odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť. Podrobne poukázala na postup odporkyne v konaní o nároku na jej starobný dôchodok. S postupom pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku nesúhlasí aj z toho dôvodu, že nebolo rozhodnuté na základe listinného dokladu, ktorý predložila krajskému súdu na pojednávaní dňa 14. januára 2015. Konkrétne sa týka dôkazu z Prahy.
3.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 492 ods. SSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je potrebné odmietnuť.
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu, ktorému smeruje.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene;
Z obsahu súdneho spisu, najmä z priloženej doručenky vyplýva, že rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 20. apríla 2016, č.k. 5Sd/116/2013-118, bol právnemu zástupcovi doručený dňa 2. augusta 2016. Túto skutočnosť právny zástupca navrhovateľky potvrdil na príslušnej doručenke preukazujúcej prevzatie uvedeného rozsudku.
Nasledujúcim dňom 3. augusta 2016 (streda) začala navrhovateľke v zmysle § 57 ods. 1 OSP plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a skončila 17. augusta 2016, t.j. streda - bežný pracovný deň a zároveň posledný deň na podanie odvolania. Dňa nasledujúceho, teda 18. augusta 2016, predmetný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť. Odvolanie proti predmetnému rozsudku bolo navrhovateľkou osobne podané na podateľni krajského súdu až dňa 19. augusta 2016 (piatok), teda oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Vzhľadom na uvedené dôvody, najvyšší súd postupom podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ a § 204 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP odvolanie navrhovateľky bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi navrhovateľkou v odvolaní uvedenými, ako oneskorené, odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a § 492 ods. 2 SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3veta tretia zák. č. 7572004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.