Najvyšší súd
7So/68/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky H. M. nar. X., bytom V. K.K. ul. Č., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. januára 2011, č.k. 20Sd/202/2010-17, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. januára 2011, č.k. 20Sd/202/2010-17, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. januára 2011, č.k. 20Sd/202/2010-17, podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 3. júna 2010 číslo X. ktorým odporkyňa zamietla žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný orgánmi na to určenými zákonom. Zistené 2 7So/68/2011
zdravotné postihnutie navrhovateľky nezodpovedalo požiadavkám pre uznanie invalidity, preto zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok navrhovateľka nesplnila a navrhovateľka súdu nepredložila dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť rozhodnutia odporkyne.
Účastníkom nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že navrhovateľka nebola v konaní úspešná (§ 2501 ods. 2 OSP a 246c OSP).
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podala navrhovateľka odvolanie. Namietala, že jej zdravotný stav sa od roku 2007 nezlepšil, je stále práceneschopná. Napriek tomu jej bola zistená len 30 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadala, aby odvolací súd jej návrhu na priznanie invalidného dôchodku vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa všeobecného posudkového hľadiska sa určí podľa rozsahu vrodených alebo získaných chýb v zdravotnom stave, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Predovšetkým je potrebné poznamenať, že súdy v súdnom konaní podľa piatej časti tretej hlavy OSP preskúmavajú zákonnosť a postup rozhodnutia správneho orgánu. To znamená, či rozhodnutie vydané v správnom konaní je v súlade s právnym poriadkom 3 7So/68/2011
Slovenskej republiky. Do právomoci súdu však nepatrí rozhodovanie o priznaní resp. nepriznaní invalidného dôchodku, ako sa navrhovateľka v odvolaní domáha, môže len preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne o uvedenej dávke.
Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posudzoval MUDr. P. M., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka V. K.. Z jeho lekárskeho posudku z 11. mája 2010 bolo zistené, že po zhodnotení vlastného vyšetrenia a lekárskych vyšetrení odborných lekárov (neurologického, psychiatrického, psychologického a kožného) rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky boli degeneratívne zmeny driekovej chrbtice s miernym funkčným postihom, ktoré sú zaradené v kapitole XV., oddiel E, položka 3, písm. b) Prílohy 4 zákona o sociálnom poistení ako degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 % - 35 %. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %.
Podľa záverov posudku, navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľky 9. júla 2010 zdravotný stav navrhovateľky posudzoval opätovne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočky V. K. MUDr. P. M., ktorý po vlastnom vyšetrení navrhovateľky a aktuálnych vyšetrení odborných lekárov (psychiatrického z 2.júna 2010, neurologického zo 7. júla 2010 a z laboratórnych vyšetrení po odbere krvi zo 6. augusta 2010) dospel v lekárskom posudku z 10. septembra 2010 k rovnakému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí aj o miere invalidity ako pri pôvodnom prešetrení jej zdravotného stavu.
Zdravotný stav navrhovateľky po podaní opravného prostriedku za prítomnosti navrhovateľky posudzovala aj posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Banskej Bystrici MUDr. D.. Na základe vlastného vyšetrenia a po preskúmaní zdravotnej dokumentácie a odborných vyšetrení, ktoré navrhovateľka absolvovala 4 7So/68/2011
pred a po predchádzajúcom lekárskom posudku z 10. septembra 2010 (najmä kontrolné neurologické vyšetrenie zo 7. júla 2010 a z 8. novembra 2010) v lekárskej správe z 9. novembra 2010 o rozhodujúcim zdravotnom postihnutí dospela k rovnakému záveru ako posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. P. M. v lekárskych posudkoch z 11. augusta 2010 a z 10. septembra 2010 o 30 % miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka v odvolacom konaní nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo také hodnotenie jej zdravotného postihnutia odborným lekárom, ktoré by bolo v rozpore so zhodným a presvedčivým hodnotením posudkových lekárov, preto aj odvolací súd považoval vykonané dokazovanie o invalidite navrhovateľky za postačujúce pre rozhodnutie o jej invalidnom dôchodku. Dostatočne bolo preukázané, že posudkoví lekári hodnotili zdravotný stav navrhovateľky a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a komplexne, na základe aktuálnych nálezov odborných vyšetrení a ich posudky považoval aj odvolací súd za logické a presvedčivo odôvodňujúce záver o iba 30 % celkovej miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Nevzbudzuje preto pochybnosti záver odporkyne aj súd prvého stupňa o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zatiaľ nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, keď opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporkyne pokladal za zodpovedajúce zákonu. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
5 7So/68/2011
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová