Najvyšší súd

7So/66/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa K. narodeného   X., bytom Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni- ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,

o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo 4. marca 2011, č.k. 12Sd/213/2010-18, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu   v   Trenčíne zo 4. marca

2011, č.k. 12Sd/213/2010-18 p o t v r d z u j e.

  Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 4. marca 2011, č.k. 12Sd/213/2010-18,   podľa  

§ 96 ods. 1 v spojení s § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zastavil

konanie z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku navrhovateľom, ktorý podal proti

rozhodnutiu odporkyne z 11. júna 2010, číslo X., ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 13.

mája   2007 uvoľnila   výplatu invalidného dôchodku v sume 3 618 Sk mesačne a proti

rozhodnutiu odporkyne zo 4. novembra 2010 číslo X., ktorým   uvoľnila navrhovateľovi

výplatu invalidného dôchodku od 23. apríla 2007 v sume 3 618 Sk mesačne, t.j. tri roky

spätne odo dňa posúdenia jeho zdravotného stavu.

Podľa odôvodnenia   uznesenia súdu prvého stupňa   navrhovateľ pred začatím

prejedania vo   veci samej na pojednávaní dňa 24. februára 2011 vzal opravný prostriedok

späť.

Krajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenia

§ 146 ods. 1 písm. c) OSP a 246c OSP.

  Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že   konajúci

sudca sa vôbec nezaoberal rozhodnutím odporkyne, ktoré bolo predmetom preskúmania, len

mu povedal, že odporkyňa mu všetko doplatí ak s ňou bude komunikovať.   Vyslovil svoj

nesúhlas so späťvzatím opravného prostriedku, lebo sudca na neho robil nátlak. Uviedol, že

invalidný dôchodok mu bol vyplácaný do roku 2001, od ktorého roku bol nedôvodne

zastavený. Žiadal, aby mu bol tento dôchodok uvoľnený odo dňa zastavenia a nie od roku

2005.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdiť ako vecne správne.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 250s OSP)

preskúmal napadnutý uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Zo súdneho spisu   vyplýva, že navrhovateľ sa   24. februára 2011 zúčastnil na

pojednávaní, o priebehu ktorého súd spísal zápisnicu nachádzajúcu sa v spise. Z jej obsahu

vyplýva, že pred začatím pojednávania   navrhovateľ vzal späť svoj opravný prostriedok na

preskúmanie rozhodnutia odporkyne v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Navrhovateľ

zápisnicu z pojednávania po zaznamenaní obsahu jeho vyjadrenia o späťvzatí návrhu

podpísal. Právna zástupkyňa odporkyne nemala námietky k tomuto späťvzatiu.

Za uvedených okolností možno bez akejkoľvek pochybnosti ustáliť, že navrhovateľ

vzal svoj opravný prostriedok späť. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa podľa § 250d

ods. 3 OSP   konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zastaviť a to bez ohľadu na

pohnútky, ktoré navrhovateľa viedli k jeho slobodnému, vážnemu a určitému prejavu vôle.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správne.

K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 112

ods. 5 druhej vety zákona o sociálnom poistení výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich

skutočností   sa uvoľní odo dňa zastavenia výplaty, najviac   tri roky spätne od preukázania týchto skutočností. Touto rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade bol 23. apríl 2010,

kedy   došlo k vyšetreniu zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica.   Preto odporkyňa len tri roky

spätne od vyšetrenia zdravotného stavu bola povinná v zmysle § 112 ods. 5 zákona  

o sociálnom poistení   uvoľniť vyplácanie dávky. Z toho dôvodu je nedôvodná   požiadavka

navrhovateľa vznesená opravným prostriedkom a predmetným odvolaním, aby mu bol

invalidný dôchodok vyplácaný spätne odo dňa jeho zastavenia vyplácania, t.j. od roku 2001.  

Odvolací súd účastníkom   náhradu   trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní

nebol úspešný a úspešná odporkyňa nemá právo na ich náhradu (§ 250k ods. 1 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 6. septembra 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová