Najvyšší súd Slovenskej republiky
7 So 66/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa M. W., bytom v M., W, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2009, č. k. 7Scud 38/2007 – 40, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2009 č. k. 7Scud 38/2007- 40, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. februára 2009,. č. k. 7Scud 38/2007-40 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 24. júla 2007, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) z dôvodu, že navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek až 9. februára 2009. Podľa názoru krajského súdu odporkyňa postupovala pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby mu odvolací súd priznal invalidný dôchodok, napádal správnosť procesného postupu krajského súdu ako aj diskrimináciu voči svojej osobe.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podmienky priznania starobného dôchodku upravuje zákon o sociálnom poistení.
Podľa § 65 ods. 1 tohto zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa ods. 2 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa narodil 9. februára 1947. Žiadosťou z 29. marca 2007, t. j. v čase, keď dosiahol vek 60 rokov žiadal o priznanie starobného dôchodku od 1. marca 2007.
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa jeho žiadosť zamietla s poukazom na to, že nedosiahol zákonom požadovanú vekovú hranicu 62 rokov. Toto rozhodnutie bolo vecne správne, nakoľko z uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pre priznanie starobného dôchodku je potrebné kumulatívne splnenie dvoch základných podmienok a síce dôchodkové poistenie v trvaní minimálne 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku, ktorým v prípade navrhovateľa je 62 rokov.
Rozhodnutím z 26. mája 2008 č. X. mu odporkyňa priznala predčasný starobný dôchodok od 1. marca 2007, o ktorý žiadal v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z 24. júla 2007, pričom mu započítala doby poistenia dosiahnuté na území SRN aj Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal neodbornosť, nesprávny procesný postup krajského súdu a diskrimináciu voči svojej osobe, odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, nedopustil sa žiadneho pochybenia ani procesného ani vo vzťahu k osobe navrhovateľa a tieto ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa vyplývajú skôr z jeho neznalosti právneho poriadku Slovenskej republiky.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami navrhovateľa a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku má podklad v skutkových zisteniach.
Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu,, neboli zistené v odvolacom konaní.
Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, nemohol odvolací súd akceptovať žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.
Odvolací súd rovnako ako aj krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že vo veci žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku sa na Krajskom súde v Bratislave vedie samostatné konanie pod sp. zn. 5Scud/6/2006.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová