Najvyšší súd
7So/65/2007
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky E. L., bytom v Š. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2007, č. k. 34Sd /137/2006 – 49, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2007, č. k. 34Sd /137/2006 – 49, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31. januára 2007, č. k. 34Sd /137/2006 – 49, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 3. apríla 2006 č. X. v spojení s rozhodnutím z 30. októbra 2006 č. X., ktorým zvýšila navrhovateľke invalidný dôchodok od 1. augusta 2006 na sumu 3 979 Sk mesačne. Po preskúmaní predmetných rozhodnutí a doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia sú vecne správne.
Rozhodnutím z 3. apríla 2006 odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok vo výške 2 865 Sk, po započítaní 13 697 dní dôchodkového poistenia (t. j. 37, 5261 rokov) a podľa posudku posudkového lekára odporkyne bola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená o 45%.
Na základe odvolania navrhovateľky, ktorá súhlasila s celkovým počtom započítaných dní účasti na dôchodkovom poistení, avšak nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bol jej zdravotný stav opätovne prehodnotený a posudkom posudkového lekára odporkyne bola určená miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%. Na základe tohto posudku odporkyňa rozhodnutím z 30. októbra 2006 č. X. navrhovateľke invalidný dôchodok počnúc od 1. augusta 2006 zvýšila na sumu 3 979 Sk mesačne.
Navrhovateľka v konaní nepredložila nové lekárske správy a nálezy, ktoré by neboli známe posudkovému lekárovi pri vypracovávaní ostatného lekárskeho posudku, preto krajský súd považoval posúdenie jej zdravotného stavu a jeho vplyv na rozsah zachovanej pracovnej schopnosti za dostatočné a správne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila so zhodnotením svojho zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí krajského súdu. Tvrdila, že nemôže stáť na jednom mieste ani hodinu, potom sa nemôže sama pohnúť doprava ani doľava a denne má blokádu chôdze. K odvolaniu doložila výpis z účtu poistenca, kópie dokladov z úradu práce za roky 1992 až 2006 a žiadala, aby odvolací súd znova posúdil rozhodnutie o jej invalidnom dôchodku.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 30. marca 2007 žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2, 4 a 6 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa zhodnotila navrhovateľke celkom 37, 5261 rokov dôchodkového poistenia. Zo záverov posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave z 28. septembra 2006 vyplýva, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 60%. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je choroba podporného a pohybového aparátu, pričom pôvodne zistená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50% podľa kap. XV., odd. G, pol. 41.3. a) Prílohy č. 4 zákona v znení, platnom do 1. augusta 2006. Toto zistenie umožňuje určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné postihnutie ktorým trpí navrhovateľka v rozpätí od 40% do 50%, ale vzhľadom na choroby obehovej sústavy, ktorými navrhovateľka trpí, bola táto miera jej zdravotného postihnutia zvýšená o 10% podľa kap. IX., odd. A, pol. 10. b) Prílohy č. 4 zákona.
Navrhovateľka nepredložila žiadne doklady o vyšetrení svojho zdravotného stavu, ktoré by neboli známe posudkovému lekárovi pri posudzovaní jej zdravotného stavu v správnom konaní a ani v odvolacom konaní nepredložila novšie nálezy a lekárske správy ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali neúplnosť posúdenia jej zdravotného stavu, resp. zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na navrhovateľkou požadovaných 71%.
Pokiaľ v odvolaní uvádzala, že jej ochorenie jej významne znemožňuje spoločenské uplatnenie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posudkový lekár v rámci rozpätia, uvedeného v Prílohe č. 4 zákona pre zdravotné ťažkosti ktorými navrhovateľka trpí, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na jeho hornej hranici, a túto zvýšil po zohľadnení iných zdravotných postihnutí o zákonom povolených 10%.
Zdravotné ťažkosti, uvádzané v odvolaní boli posudkovému lekárovi známe a posudkový lekár sa s ich obsahom aj dostatočne vysporiadal. Posudok posudkového lekára vychádza z odborných lekárskych nálezov a zohľadňuje aj navrhovateľkou namietané zdravotné ťažkosti, je úplný a presvedčivý, a preto nebol daný dôvod dopĺňať dokazovanie novým vyšetrením a posúdením zdravotného stavu navrhovateľky.
Pokiaľ navrhovateľka k odvolaniu priložila doklady Úradu práce pre správny zápočet odpracovaných rokov odvolací súd nezistil, že by niektoré z predložených dokladov neboli zohľadnené do doby poistenia a navrhovateľka neuviedla, v čom spočíva podľa jej názoru nesprávnosť zápočtu odpracovaných rokov. Ani v konaní pred súdom prvého stupňa správnosť zápočtu odpracovaných rokov resp. rokov účasti na dôchodkovom poistení nenamietala.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná, a odporcovi žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2008
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová