7 So 63/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Ing. J. K. bytom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2008, č. k. 6 Sd 50/2006 - 42, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2008, č.k. 6 Sd 50/2006- 42, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. januára 2008, č.k. 6 Sd 50/2006-42, zrušil rozhodnutie z 9. decembra 2005 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) priznala navrhovateľovi od 2. januára 2005 starobný dôchodok v sume 5 995 Sk mesačne, zvýšený od splátky za júl 2005 na sumu 6 526 Sk mesačne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto náhrada mzdy mala byť zahrnutá do vymeriavacích zárobkov v príslušnom kalendárnom mesiaci neplatne skončeného pracovného pomeru. Suma 492 887 Sk už bola navrhovateľovi vyplatená X.. novembra 2006 a sumu 265 056 Sk mu správca konkurznej podstaty vyplatí v budúcnosti, lebo už navrhovateľa listom z 21. januára 2008 vyzval na oznámenie čísla svojho účtu, na ktorý má byť uvedená suma prevedená. Krajský súd uviedol, že postup odporkyne, ktorým nezapočítala náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru navrhovateľa s B. a.s. B. do vymeriavacích základov pre výpočet jeho starobného dôchodku, nezodpovedá zákonu.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutie z 9. decembra 2005 číslo X. ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že pri podaní žiadosti o starobný dôchodok po ukončení pracovného sporu bolo preukázané trvanie pracovného pomeru od 1.novembra 1993 do 30. apríla 2001, pričom vymeriavací základ v kalendárnych rokoch 1994-2001 nebol uvedený. Namietala preto, že s poukazom na § 60 ods. 1, posledná veta nemožno postupovať podľa § 61 zákona o sociálnom poistení. O žiadosti navrhovateľa započítať do vymeriavacieho základu aj vyplatenú náhradu mzdy mohla odporkyňa rozhodnúť len podľa § 112 zákona o sociálnom poistení novým rozhodnutím, lebo ide o skutočnosť rozhodnú pre určenie sumy dávky, preukázanú až po vydaní napadnutého rozhodnutia z 9. decembra 2005. Uvedenú zmenu možno vykonať až vtedy, keď zamestnávateľ predloží nový opravený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia (§ 290).
Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žiadal, aby odporkyňa vo veci rozhodla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.
Podľa § 60 ods.1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Podľa § 112 ods.1 tohto zákona, dávka sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, vypláca v nižšej sume, ako patrí, odoprela neprávom alebo priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím z 9. decembra 2005 číslo X. odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 5 995 Sk mesačne s účinnosťou od 2. januára 2005 a podľa § 293e zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 244/2005 Z.z.) tento dôchodok zvýšila na sumu 6 526.-Sk mesačne od splátky za júl 2005. Do celkového základu pre výpočet výšky starobného dôchodku nezapočítala navrhovateľovi príjmy, dosiahnuté za čas od 1.novembra 1993 do 30. apríla 2001 v období od neplatného rozviazania pracovného pomeru do skončenia sporu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8C 3/1994.
V danom prípade navrhovateľ už v žiadosti o starobný dôchodok z 21. júna 2005 uviedol, že ohľadne doby poistenia od 1. novembra 1999 do 30. apríla 2001 je v spore so zamestnávateľom a z uvedeného dôvodu nemá za uvedené obdobie evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorý doloží dodatočne. Rovnako v opravnom prostriedku z 10. februára 2006, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne z 9. decembra 2005 číslo X. poukázal na skutočnosť, že pracovnoprávny spor, vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. X. C 3 /1994 nebol skončený a zamestnávateľ B., a.s. B. neplatil poistné a jemu mzdu za roky 1994 až 2003, v ktorých pracovnoprávny spor trval. Z uvedeného dôvodu oznámil odporkyni, že doplatenie poistného za roky 1994 – 2001 má vymáhať od B. B., a.s., v konkurze.
Navrhovateľ tiež súdu predložil žiadosť, adresovanú Sociálnej poisťovni, pobočke v Bratislave z 2. júna 2005 (ako odpoveď na jej list z 23. januára 2004 č. 702 – 6023 – 6/2004) o vyriešenie splnenia odvodovej povinnosti na nemocenské poistenie dôchodkové zabezpečenie za jeho osobu a vtedajšieho zamestnávateľa za obdobie od 16. decembra 1993 do 22. januára 2001. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava potvrdila prijatie žiadosti navrhovateľa z 29. decembra 2003 o výpočet odvodov nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia s tým, že uvedené odvody boli vykonávané za všetkých zamestnancov jeho vtedajšieho zamestnávateľa B., a. s. v konkurze a nie jednotlivo za zamestnancov. V závere listu uviedla, že po právoplatnosti rozsudku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bude riešiť splnenie odvodovej povinnosti na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za navrhovateľa prostredníctvom jeho vtedajšieho zamestnávateľa B., a.s., v konkurze.
S poukazom na vyššie uvedené je treba uviesť, že v spornom konaní neprichádza do úvahy postup podľa § 112 zákona o sociálnom poistení, ktorý možno použiť len vtedy, ak sa dodatočne zistí, že dávka sa vyplácala v nižšej sume ako patrila, lebo navrhovateľ už pri podaní žiadosti uviedol, že dávka mu má byť vyplatená aj po zohľadnení doby zamestnania po neplatnom skončení jeho pracovného pomeru s jeho zamestnávateľom B., a.s. v konkurze.
Splnenie odvodovej povinnosti na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za navrhovateľa mala preto skúmať a jeho správnosť overovať odporkyňa už od podania žiadosti o dôchodok. Odporkyňa preto nepostupovala správne, keď až novým rozhodnutím zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa po doplatenej druhej splátke náhrady mzdy vo výške 265 056 Sk, ktorá mu už bola poukázaná 6. februára 2008 na jeho účet, aj s poukazom na to, že zvýšenie patrí najviac tri roky spätne.
Z týchto dôvodov odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Navrhovateľovi trovy v odvolacom konaní nevznikli a odporkyňa nárok náhradu trov konania nemá, preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová