Najvyšší súd

7So/61/2012

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,  

v   právnej veci navrhovateľky E. Ž. bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta   č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2012,   č. k. 5Sd/38/2011 - 35, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. januára

2011,   č. k. 5Sd/38/2012 - 35,   p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

  O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 31. januára 2012,   č. k. 5 Sd/38/2011 – 35,

potvrdil rozhodnutie z 19. mája 2011 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľky z 2. februára 2011 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa záverov

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade

nie je invalidná, lebo podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá   pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkové zistenia odporkyne považoval za

dostatočné a jej právne závery za správne.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky posúdil, pobočky

v Poprade, aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Poprade. V obidvoch

prípadoch sa náležité zaoberali zdravotnými postihnutiami navrhovateľky, ich dlhodobosťou

a vplyvom na jej zárobkovú schopnosť. Pri posudzovaní zdravotného stavu 4. mája 2011 bol

prítomný aj odborný lekár - ortopéd. V obidvoch prípadoch posudkoví lekári dospeli zhodne

k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny

na chrbtici a medzistavcových platničkách, ktoré podmieňujú 30 % mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Postupom podľa § 71 ods. 8 zákona zvýšili percentuálnu

mieru o ďalších 10 % na celkových 40 %. K zmene nedošlo ani potom, čo na základe nových

lekárskych nálezov bol vypracovaný dopĺňací posudok.

  Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka. Navrhla

odvolaciemu súdu rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporkyne z 19. mája

2011 číslo X.X. zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Uviedla, že zo všetkých lekárskych

posudkov, vypracovaných na posúdenie jej zdravotného stavu vyplýva, že nie je schopná

vykonávať prácu v dovtedajšom rozsahu, lebo jej zdravie sa zhoršuje. Poukázala na svoju

práceneschopnosť od 22. februára 2010 do 28. novembra 2011, ktorá bola ukončená bez toho,

že by jej zdravotný stav posúdila posudková komisia. Po ukončení práceneschopnosti aj tak

bola stále v zdravotnej starostlivosti lekárov špecialistov – ortopéda Ústrednej vojenskej

nemocnice v Ružomberku a reumatologičky v Kežmarku, ktorá nariadila ďalšie vyšetrenie na

magnetickej rezonancii, ktorým jej bol zistený na pravom kĺbe ruky chronický zápal a zápal

kĺbov. Opätovne bola uznaná za práceneschopnú od 13. februára 2012. Zdravotnú

dokumentáciu z uvedeného vyšetrenia predložila krajskému súdu, avšak „tieto dôkazy“ súd

neakceptoval. Zdôraznila, že   na str. 3 napadnutého rozsudku je uvedené, že posledné

kontrolné vyšetrenia boli bez zápalových prejavov, čo podľa navrhovateľky v dobe vydania

rozhodnutia v tejto veci nebolo pravdivé tvrdenie. Uviedla ďalej, že aj na základe uvedených

skutočností je dokázané, že jej zdravotný stav sa stále viac zhoršuje a má vplyv na jej fyzický

(trasenie rúk), ale aj psychický stav, pre ktorý nie je schopná vykonávať práce zložitejšieho

rázu. Navrhovateľka má za to, že krajský súd rozhodol na základe neúplných dôkazov. Mal si

zadovážiť nový posudok, z ktorého by bolo zrejmé vyhodnotenie jej zdravotného stavu  

ku dňu rozhodnutia.  

  Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľky navrhla odvolacím súdom

rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   /§ 250s   OSP/ preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu   predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky nemožno vyhovieť.

  Z dávkových a administratívnych spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky

posudzovala 2. februára 2011 MUDr. M., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Poprad so sídlom v Kežmarku. Po osobnom vyšetrení navrhovateľky a

po zohľadnení obsahu pripojenej zdravotnej dokumentácie zistila navrhovateľke

degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným

postihnutím, ktoré označila aj za   rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom   bola zistená

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, odd. E, položky

3b prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení vo výške 30 %. Na podklade tohto posudku

odporkyňa rozhodnutím z   21. februára 2011 číslo X.X. žiadosť navrhovateľky o invalidný

dôchodok zamietla. Zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdil MUDr. J. posudkový

lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade, s prísediacim

odborným lekárom ortopédom MUDr. M. a v posudku zo 4. mája 2011 zistil rovnaké

rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky ako MUDr. M. a   za iné zdravotné

postihnutie – obojstrannú ulnárnu a radiálnu epikondylitídu priznal 10 % navýšenie miery

poklesu schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, čo je spolu 40 %. V celkovom posudku

uviedol, že podľa výsledkov vyšetrení aj na neurologickej ambulancii ide u navrhovateľky o bolesti chrbtice prakticky v celom rozsahu, ale bez pozitivity napínacích manévrov, bez

oslabenia citlivosti a hypotrofií svalstva. Tento nález zodpovedá stredu rozpätia v položke 3

kapitoly XV, oddiel E. Navrhovateľka prekonala ortopedickú intervenciu v oblasti pravého

lakťa pre obojstrannú epikondylitídu. Výkon bol urobený vo februári 2011 a zostáva

pohmatová bolestivosť bez výrazného obmedzenia pohybov v lakťovom kíbe, bez výpotku

v lakťovom kĺbe. V oblasti ľavého lakťa je prítomná pohmatová bolestivosť, bez výpotku

v lakti a bez výrazného obmedzenia pohyblivosti.  

K rovnakému záveru dospel aj v posudku zo 4. mája 2011a neskôr v posudku  

z 2. novembra 2011 MUDr. J. po posúdení doložených lekárskych správ, z ktorých zistil, že

navrhovateľke bol odstránený nezhubný tumor z oblasti pravého SI spojenia, čo nepovažoval za rozhodujúce pre posúdenie rozsahu invalidity navrhovateľky. Pri kontrolných vyšetreniach

v rámci ortopédie a rehabilitácie pretrvávali u navrhovateľky bolesti v oblasti krčnej chrbtice

a v oblasti obidvoch lakťov, bez výrazného obmedzenia pohyblivosti. Podľa posledných

kontrolných vyšetrení navrhovateľka nemala zápalové prejavy ani neurocirkulačné zmeny

v oblasti periférie horných končatín. Výsledky doložených lekárskych správ, nemali dopad na

zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani na navýšenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

  Hoci navrhovateľka v odvolaní tvrdí, že sa jej zdravotný stav zhoršuje, ani doložené

lekárske správy z jej vyšetrení nespochybňujú určenú mieru invalidity navrhovateľky podľa  

§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni

a osobnej nezaujatosti nemal súd dôvody pochybovať.   Námietky uvádzané navrhovateľkou

v opravnom prostriedku, ale aj na pojednávaní a v odvolaní proti rozsudku, súd nemohol

zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli známe posudkovým lekárom a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite

navrhovateľky. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu preto nezistil ani odvolací

súd.

Ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku už

zistených ochorení, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie a prehodnotenie

miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

  Odvolací súd preto rovnako, ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že uznaná miera

poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou,

zodpovedajúcou zákonu.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý

záver o jej invalidite spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu

nevyplýva jeho nesprávnosť. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd považoval

závery krajského súdu za správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP

v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, pretože nebola

v odvolacom konaní úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2013   JUDr. Elena Závadská, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová