Najvyšší súd
7So/60/2015
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy
Takáčovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: M., bytom X., P., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 1. apríla 2015 č. k.
6Sd/48/2014-34, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
1. apríla 2015 č. k. 6Sd/48/2014-34 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 1. apríla 2015 č. k. 6Sd/48/2014-34 podľa § 250q
ods. 2 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie
odporkyne z 5. mája 2013 č. X., ktorým podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 15. apríla 2013 invalidný dôchodok v sume
207,90 eur mesačne, pretože je invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd zistil, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ako aj posudky
posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia, zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 209 zákona
o sociálnom poistení. Z rozhodnutia odporkyne je zrejmé, na základe akých skutočností
rozhodovala, čo tvorilo podklad pre rozhodnutie a akú správnu úvahu použila pri rozhodovaní
vo veci za použitia príslušných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne
presvedčivé. Preto rozhodnutie odporkyne krajský súd pokladal za zákonné.
Krajský súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom
na ustanovenie § 250k ods. 1 OSP a s odôvodnením, že v konaní nebol úspešný.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Nesúhlasil s výškou
posúdenia percentuálnej miery poklesu, s vyhodnotením zdravotného stavu posudkovými
lekármi sociálneho poistenia a ani s dátumom priznania. Poukázal na svoju prácu,
ktorú vykonáva v prašnom prostredí, čo zle znášal, pretože sa častejšie vyskytovala
dýchavičnosť, ešte k tomu sa pridali zdravotné problémy s chrbticou. Preto v r. 2010 požiadal
o invalidný dôchodok. Namietal, že podľa odbornej pľúcnej lekárky, u ktorej sa dlhšie lieči
na pľúcne ochorenie, je jeho zdravotný stav vážnejší, ohodnotila ochorenie ako stredne
ťažká astma a posudkovým lekárom sociálneho poistenia predložil všetky lekárske správy.
Preto mu nie je jasné, že posudková lekárka ohodnotila pľúcne ochorenie ako ľahkú astmu,
pričom ho vôbec nevyšetrila, neliečila a ani ho neposlala na žiadne odborné lekárske
vyšetrenia. Uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok podal už v roku 2010 a nevie
si ani vysvetliť, ako pobočka Sociálnej poisťovne v Poprade došla k tomuto dátumu
priznania invalidného dôchodku od 15. apríla 2013. Preto žiadal, aby odvolací súd objektívne
preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť
vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely
správneho ako aj súdneho konania. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov
sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v týchto
posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Navrhovateľ taktiež v konaní nepreukázal, že by jeho
zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu
než od 15. apríla 2013. Vznik invalidity stanovili posudkoví lekári sociálneho poistenia
k dátumu, kedy bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, ktoré malo
u navrhovateľa následok vznik invalidity.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 250s OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej
rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71
ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť
podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku
2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca
alebo poškodeného.
Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Na námietky navrhovateľa je potrebné poznamenať, že úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je vykonávať ďalšie dokazovanie zdravotného stavu navrhovateľa ustanovením
súdneho znalca, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne ako správneho orgánu
o návrhu na invalidný dôchodok, ktoré rozhodnutie má vychádzať z lekárskeho posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia a to najmä z hľadiska, či posudkoví lekári
postupovali v zmysle zákona o sociálnom poistení.
V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní v podstate namietal rovnaké skutočnosti ako v opravnom prostriedku, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal,
a preto odvolací súd na ne v celom rozsahu poukazuje. K tomu dopĺňa v zmysle § 219 ods. 2
OSP nasledovné.
Z dávkového a súdneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa z dôvodu
nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím odporkyne hodnotila 7. novembra 2014 posudková
lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v P., M.. Po
vlastnom lekárskom vyšetrení a zo zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom v
lekárskom posudku zo 7. novembra 2014 dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím navrhovateľa je bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca, ktorá je zaradená v
kapitole VIII., oddiel B, položka 3 písm. c/ Prílohy 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému
postihnutiu zodpovedá miera poklesu 35%.
Z dôvodu iného zdravotného postihnutia (LIS vľavo s radikulopatiou S1, cukrovka
2.typ kompenzovaná, hypertenzia 2. stupňa, ischemická choroba srdca, funkčná skupina
NYHA II., toho času hemodynamicky kompenzovaná., organická depresívna porucha) posudková lekárka navýšila mieru poklesu o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení.
V ďalšom lekárskom posudku zo 16. februára 2015 posudková lekárka
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v P. M.M. v
zhodnotila nové lekárske správy predložené navrhovateľom so záverom, že „...tieto
nepodmieňujú zmenu v percentuálnom hodnotení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani
ostatné zdravotné postihnutia nie sú natoľko závažné, aby boli hodnotené v kapitole
rozhodujúce zdravotné postihnutia, ale sú hodnotené percentuálnym navýšením v kapitole iné
zdravotné postihnutia“.
Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa uvádza, že posudkoví lekári v zmysle
príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení nie sú oprávnení vykonávať odborné
vyšetrovanie zdravotného stavu uchádzača o dôchodkovú dávku. Naopak tento musí
preukázať nálezmi vydanými odbornými ošetrujúcimi lekármi, že jeho dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav spĺňa podmienky invalidity a v akom rozsahu závažnosti. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia po vlastnom vyšetrení žiadateľa o invalidný dôchodok posudzujú,
či z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplývajú podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok. V Prílohe 4 zákona o sociálnom poistení je uvedené, ktoré vyšetrenia
sú rozhodujúce pre určenie percentuálnej miery invalidity a aké je všeobecné posudkové
hľadisko. Napríklad pri chronických chorobách priedušiek, pľúc a pohrudnicových zrastov
sa určí miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa zníženia funkcie pľúc,
vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy
(napr. cor pulmonale) a pri chorobách podmienených alergiou. Pre ich posudzovanie
sú teda rozhodujúce nálezy ošetrujúcich lekárov a nie názor týchto lekárov o stupni závažnosti
ochorenia.
Odvolací súd z lekárskych posudkoch posudkových lekárov zistil, že v nich je jasne
a zreteľne odôvodnené určenie miery poklesu -35% a navýšenie o 10%, ako aj dôvody
priznania dátumu invalidity od apríla 2013 (cit:„.... samotné onemocnenie v súvislosti
s bronchiálnou astmou invaliditu nepodmieňovalo. Až po hospitalizácii na internom oddelení
v apríli 2013 dokumentované ďalšie onemocnenia, ktoré nepriaznivo vplývajú na celkový
zdravotný stav, a preto dňom 15.4.2013, konziliárne neurologické vyšetrenie v rámci
hospitalizácie poukazuje na zhoršený zdravotný stav v oblasti pohybového aparátu a....“). Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo
hodnotenie jeho zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových
lekárov sociálneho poistenia. O ich odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti záverov
posudkových lekárov sociálneho poistenia odvolací súd preto nemal dôvod pochybovať.
Preto odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade zo zákonom o sociálnom poistení. Z uvedeného
dôvodu rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 OSP).
Odvolací súd navrhovateľovi dáva do pozornosti, že opätovne môže požiadať
odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti prípadne o zmenu rozhodujúceho
postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania).
V prejednávanej veci navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. augusta 2016
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková