Najvyšší súd  

7So/60/2015

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: M., bytom X., P., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 1. apríla 2015 č. k.

6Sd/48/2014-34, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

1. apríla 2015 č. k. 6Sd/48/2014-34   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 1. apríla 2015 č. k. 6Sd/48/2014-34 podľa § 250q

ods. 2 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie

odporkyne z 5. mája 2013 č. X., ktorým podľa   § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 15. apríla 2013 invalidný dôchodok v sume

207,90 eur mesačne, pretože je invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd zistil, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ako aj posudky

posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť odôvodnenia

preskúmavaného rozhodnutia, zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 209 zákona

o sociálnom poistení. Z rozhodnutia odporkyne je zrejmé, na základe akých skutočností

rozhodovala, čo tvorilo podklad pre rozhodnutie a akú správnu úvahu použila pri rozhodovaní

vo veci za použitia príslušných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne

presvedčivé. Preto rozhodnutie odporkyne krajský súd pokladal za zákonné.

Krajský súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom

na ustanovenie § 250k ods. 1 OSP a s odôvodnením, že v konaní nebol úspešný.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Nesúhlasil s výškou

posúdenia percentuálnej miery poklesu, s vyhodnotením zdravotného stavu posudkovými

lekármi sociálneho poistenia a ani s dátumom priznania. Poukázal na svoju prácu,

ktorú vykonáva v prašnom prostredí, čo zle znášal, pretože sa častejšie vyskytovala

dýchavičnosť, ešte k tomu sa pridali zdravotné problémy s chrbticou. Preto v r. 2010 požiadal

o invalidný dôchodok. Namietal, že podľa odbornej pľúcnej lekárky, u ktorej sa dlhšie lieči

na pľúcne ochorenie, je jeho zdravotný stav vážnejší, ohodnotila ochorenie ako stredne

ťažká astma a posudkovým lekárom sociálneho poistenia predložil všetky lekárske správy.

Preto mu nie je jasné, že posudková lekárka ohodnotila pľúcne ochorenie ako ľahkú astmu,

pričom ho vôbec nevyšetrila, neliečila a ani ho neposlala na žiadne odborné lekárske

vyšetrenia. Uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok   podal už v roku 2010 a nevie

si ani vysvetliť, ako pobočka Sociálnej poisťovne v Poprade došla k tomuto dátumu

priznania invalidného dôchodku od 15. apríla 2013. Preto žiadal, aby odvolací súd objektívne

preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť

vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely

správneho ako aj súdneho konania. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,

ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov

sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v týchto

posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Navrhovateľ taktiež v konaní nepreukázal, že by jeho

zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu

než od 15. apríla 2013. Vznik invalidity stanovili posudkoví lekári sociálneho poistenia

k dátumu, kedy bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, ktoré malo

u navrhovateľa následok vznik invalidity.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení

s § 250s OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej

schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia

a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú

činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej

rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé

percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71

ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť

podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku

2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca

alebo poškodeného.

Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej

posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym

lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára

so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

Na námietky navrhovateľa je potrebné poznamenať, že úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je vykonávať ďalšie dokazovanie zdravotného stavu navrhovateľa ustanovením

súdneho znalca, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne ako správneho orgánu

o návrhu na invalidný dôchodok, ktoré rozhodnutie má vychádzať z lekárskeho posudku

posudkového lekára sociálneho poistenia a to najmä z hľadiska, či posudkoví lekári

postupovali v zmysle zákona o sociálnom poistení.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní v podstate namietal rovnaké skutočnosti ako v opravnom prostriedku, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal,

a preto odvolací súd na ne v celom rozsahu poukazuje. K tomu dopĺňa v zmysle § 219 ods. 2

OSP nasledovné.

Z dávkového a súdneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa z dôvodu

nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím odporkyne   hodnotila 7. novembra 2014 posudková

lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v P., M.. Po

vlastnom lekárskom vyšetrení a zo zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom v

lekárskom posudku zo 7. novembra 2014 dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným

postihnutím navrhovateľa je bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca, ktorá je zaradená v

kapitole VIII., oddiel B, položka 3 písm. c/ Prílohy 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému

postihnutiu zodpovedá miera poklesu 35%.

Z dôvodu iného zdravotného postihnutia (LIS vľavo s radikulopatiou S1, cukrovka

2.typ kompenzovaná, hypertenzia 2. stupňa, ischemická choroba srdca, funkčná skupina

NYHA II., toho času hemodynamicky kompenzovaná., organická depresívna porucha) posudková lekárka navýšila mieru poklesu o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom

poistení.

V ďalšom lekárskom posudku zo 16. februára 2015 posudková lekárka

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v P. M.M. v

zhodnotila nové lekárske správy predložené navrhovateľom so záverom, že „...tieto

nepodmieňujú zmenu v percentuálnom hodnotení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani

ostatné zdravotné postihnutia nie sú natoľko závažné, aby boli hodnotené v kapitole

rozhodujúce zdravotné postihnutia, ale sú hodnotené percentuálnym navýšením v kapitole iné

zdravotné postihnutia“.

Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa uvádza, že posudkoví lekári v zmysle

príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení nie sú oprávnení vykonávať odborné

vyšetrovanie zdravotného stavu uchádzača o dôchodkovú dávku. Naopak tento musí

preukázať nálezmi vydanými odbornými ošetrujúcimi lekármi, že jeho dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav   spĺňa podmienky invalidity a v akom rozsahu závažnosti. Posudkoví lekári

sociálneho poistenia po vlastnom vyšetrení žiadateľa o invalidný dôchodok posudzujú,

či z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplývajú podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok. V Prílohe 4 zákona o sociálnom poistení je uvedené, ktoré vyšetrenia

sú rozhodujúce pre určenie percentuálnej miery invalidity a aké je všeobecné posudkové

hľadisko. Napríklad pri chronických chorobách priedušiek, pľúc a pohrudnicových zrastov

sa určí miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa zníženia funkcie pľúc,

vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy

(napr. cor pulmonale) a pri chorobách podmienených alergiou. Pre ich posudzovanie

sú teda rozhodujúce nálezy ošetrujúcich lekárov a nie názor týchto lekárov o stupni závažnosti

ochorenia.

Odvolací súd z lekárskych posudkoch posudkových lekárov zistil, že v nich je jasne

a zreteľne odôvodnené určenie miery poklesu -35% a navýšenie o 10%, ako aj dôvody

priznania dátumu invalidity od apríla 2013 (cit:„.... samotné onemocnenie v súvislosti

s bronchiálnou astmou invaliditu nepodmieňovalo. Až po hospitalizácii na internom oddelení

v apríli 2013 dokumentované ďalšie onemocnenia, ktoré nepriaznivo vplývajú na celkový

zdravotný stav, a preto dňom 15.4.2013, konziliárne neurologické vyšetrenie v rámci

hospitalizácie poukazuje na zhoršený zdravotný stav v oblasti pohybového aparátu a....“). Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo

hodnotenie jeho zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových

lekárov sociálneho poistenia. O ich odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti záverov

posudkových lekárov sociálneho poistenia odvolací súd preto nemal dôvod pochybovať.

Preto odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade zo zákonom o sociálnom poistení. Z uvedeného

dôvodu rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 OSP).

Odvolací súd navrhovateľovi dáva do pozornosti, že opätovne môže požiadať

odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti prípadne o zmenu rozhodujúceho

postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania).

V prejednávanej veci navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. augusta 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková