7So/6/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S. U., narodený XX. Q., bytom v X. č. X, právne zast.: JUDr. Jaroslavom Škapincom, advokátom so sídlom v Košiciach, Slobody č. 5, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 26. marca 2015, Číslo: XXX XXX XXXX 0, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. februára 2018, č. k. 2Sd/57/2015-53 t a k t o

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) potvrdil rozhodnutie odporkyne z 26. marca 2015, Číslo: XXX XXX XXXX 0, ktorým táto postupom podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom, nezistil žiadne pochybenia ovplyvňujúce správnosť preskúmavaného rozhodnutia s tým, že navrhovateľ v konaní tak správnom, ako aj súdnom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by posudkové závery spochybnili, alebo vyvrátili.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie z 19. septembra 2018 a odvolanie z 3. decembra 2018.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací [§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene;

Podľa § 57 ods. 1 OSP, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa § 58 ods. 1 OSP, súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd mal preukázané, že rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku z 13. februára 2018, č. k. 2Sd/57/2015-53, bol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk dňa 27. marca 2018. Túto skutočnosť navrhovateľ sám potvrdil vlastnoručným podpisom na príslušnej doručenke preukazujúcej prevzatie uvedeného rozsudku. Nasledujúcim dňom 28. marca 2018 (streda) začala navrhovateľovi v zmysle § 57 ods. 1 OSP plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a skončila dňa 11. apríla 2018 (streda; bežný pracovný deň), ktorý bol zároveň posledným dňom na podanie odvolania. Deň nasledujúci, t. j. 12. apríla 2018 nadobudol rozsudok krajského súdu právoplatnosť.

Navrhovateľ v lehote na podanie odvolania listom osobne doručeným krajskému súdu dňa 11. apríla 2018 požiadal o predĺženie lehoty na podanie odvolania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Krajský súd uznesením zo 4. júla 2018, č. k. 2Sd/57/2015-6, návrhu navrhovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania nevyhovel, z dôvodu, že navrhovateľ podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v čase, keď mu lehota na podanie odvolanie ešte neuplynula. Uznesenie nebolo napadnuté odvolaním; právoplatnosť nadobudlo dňom 21. augusta 2018.

Navrhovateľ opätovne listom osobne doručeným krajskému súdu dňa 4. júla 2018 požiadal o predĺženie lehoty na podanie odvolania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

Následne navrhovateľ zastúpený advokátom podal voči vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu odvolanie z 19. septembra 2018 uvádzajúc (okrem iného) tú skutočnosť, že prekážky, pre ktoré navrhovateľ nemohol podať odvolanie odpadli.

Krajský súd uznesením z 29. októbra 2018, č. k. 2Sd/57/2015-7,2 návrhu navrhovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania nevyhovel, z dôvodu, že prekážky, pre ktoré nemohol navrhovateľ podať odvolanie neboli bližšie konkretizované, neboli doložené ani žiadne objektívne dôkazy o ich existencii. Iba samotné tvrdenie, že navrhovateľ kvôli zdravotnému stavu nemohol podať odvolanie, bolo pre posúdenie, či ide o ospravedlniteľné dôvody, nedostatočné. Navyše sám navrhovateľ dňa 4. júla 2018 bol osobne na súde so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, nahliadal do spisu a dňa 8. augusta 2018 splnomocnil advokáta na svoje zastupovanie. Žiadosť navrhovateľa o odpustenie zmeškania lehoty zo 4. júla 2018 považoval za nedôvodnú. Uznesenie nebolo napadnuté odvolaním; právoplatnosť nadobudlo dňom 7. decembra 2018.

Následne navrhovateľ zastúpený advokátom podal voči vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu v poradí druhé odvolanie z 3. decembra 2018, ktoré následne podaním z 20. decembra 2018 vzal späť.

Vzhľadom na to, že krajský súd žiadostiam navrhovateľa o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania nevyhovel, uznesenia neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť, najvyšší súd postupom podľa 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 218 ods. l písm. a/, § 204 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP odvolanie navrhovateľa bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi navrhovateľom v odvolaní uvedenými, ako oneskorene podané odmietol.

Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že navrhovateľ vzal späť odvolanie z 3. decembra 2018, nakoľko toto bolo podané oneskorene.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a § 492 ods. 2 SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.