UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K. M., bytom E. X, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 15. mája 2014 č. XXX XXX XXXX X o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2015 č. k. 2Sd/51/2014-58, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 24. februára 2015 č. k. 2Sd/51/2014-58 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 15.mája 2014 č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“) tým, že nepreukázal splnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Od 1. februára 2010 mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Z dôvodu, že v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ si podal dňa 11. decembra 2013 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 23. jú1a 2011. Právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) mu bol od 1. februára 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 328/2002 Zb.“). Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1973 do 26. septembra 1975 v III. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru vHasičskom a záchrannom zbore od 1. septembra 1977 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórie, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. januára 2000 do 31. januára 2010 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľ dosiahne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov veku. Obdobie trvania služobného pomeru nie je možné zhodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok krajského súdu bol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk dňa 25. marca 2015.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie na Pošte Rožňava 1 dňa 10. apríla 2015 (piatok) namietajúc jeho nezákonnosť. Uviedol, že dňa 1. júna 2014 dovŕši vek 58 rokov. Je presvedčený, že podľa § 174 ods. 1 písm. cú zák. č. 100/1988 Zb. sa musí dôchodkový vek znížiťza výkon prác zaradených do II. pracovnej kategóriem, resp. II. kategórie funkcií, pretože odpracoval 21 rokov a 122 dní v II. pracovnej kategórii, resp. v II. kategórii funkcií a mal by odísť do dôchodku vo veku 58 rokov. K tomuto názoru ho utvrdil obsah rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/82/2014 zo 7. októbra 2014. Odporkyňa mu odpracované roky v II. pracovnej kategórii (funkcií) na tento účel vôbec nezohľadnila, čím ho vážnym spôsobom diskriminovala a poškodila. V ďalších dôvodoch odvolania poukázal na rozhodnutie MV SR č.j.: SRLZ-42.675-1/SZ-2008 zo dňa 6. apríla 2009 o priznaní výsluhového dôchodku. V súvislsoti s predmetným rozhodnutím zdôraznil, že pri výpočte výsluhivého dôchodku zásahového hasiča mu nie je vôbec zohľadnené jeho zaradenie do II. pracovnej kategórie, čo podľa neho nie je korektné. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozsudok krajského súdu žiadal zmeniť tak, že rozhodnutie odporkyne sa zrušeuje a vec sa vracia odporkyni na ďalšie konania. Odporkyňu žiadal zaviazať na nárhadu trov právneho zastúpenia vo výške 441,01 eur.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhvoateľa je potrebné odmietnúťako neskoro podané.
Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 204 ods. 1 prvá veta OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Navrhovateľovi bol napadnutý rozsudok krajského súdu doručený dňa 25. marca 2015, v stredu. Zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť od 26. marca 2015 (štvrtok) a plynula až do 9. apríla 2015 (štvrtok). Odvolanie podané na poštovú prepravu 16.deň od doručenia rozsudku, t.j. dňa 10. apríla 2016 bolo navhovateľom podané neskoro.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania odvolanie navrhovateľa musel odmietnúť ako podané oneskorene, teda po uplynutí zákonnej lehoty.
O náhrade trov odvolacieho konania ovoalcí súd rozhodol pdoľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP tak, že navrhvoateľovi nárhadu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jeho odvolanie bolo odmietnuté ako neskoro podané.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.