UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. M., bytom v L., C. u. č. XX, L. D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kukučínova č. 23, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2013, č.k. 8Scud/46/2010-85, o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2013, č.k. 8Scud/46/2010-85 z r u š u j e a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 8. januára 2013, č. k. 8Scud/46/2010-77, bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 17. augusta 2010, číslo XXX XXX XXXX X z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa. Samostatným uznesením z 21. februára 2013, č.k. 8Scud/46/2010-85, krajský súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu v celkovej výške 1.285,72 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 druhá veta OSP, lebo v čase od podania návrhu sa návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia stal dôvodný a bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním odporkyne, ktorá na základe žiadosti navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovela a priznala mu invalidný dôchodok až v priebehu súdneho konania.
Proti uzneseniu krajského súdu o trovách konania podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že odporkyňa nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť, lebo k vydaniu nových rozhodnutí nedošlo v dôsledku nesprávneho postupu odporkyne, ale naopak, dodatočné predloženie lekárskych správ vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. Okrem toho odporkyňa namietala aj nepreskúmateľnosť uvedeného uznesenia krajského súdu.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľa mala odporkyňa od začiatku, od podania navrhovateľa na súd a len na základe uvedených správ za konania súdu dospela v roku 2012 k záveru, že navrhovateľ je invalidným spätne od 1. januára 2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, a až následne pri ďalšom zhoršovaní zdravotného stavu a prehodnotení, ktorého sa v konaní na krajskom súde domáhal navrhovateľ, stanovila odporkyňa konečný pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť rozsahu 75 %, na základe čoho navrhovateľ po doporučení súdu zobral návrh späť. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu považoval za riadne a zrozumiteľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, predmetné rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Predovšetkým treba uviesť, že aj rozhodnutie o trovách konania musí byť riadne odôvodnené, musí byť presvedčivé a musí mu predchádzať dostatočné zisťovanie skutkového stavu, na ktorý bude možné bez akýchkoľvek pochybností aplikovať príslušné ustanovenia procesného predpisu upravujúce náhradu trov konania.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu však pri aplikácii § 146 ods. 2 druhej vety OSP nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal pri vyhodnotení záveru, že návrh bol podaný dôvodne a že späťvzatie návrhu bolo odôvodnené neskorším správaním odporkyne. Návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne musel byť dôvodný už v čase jeho podania na súd, a nie ako krajský súd konštatoval, že tento sa stal dôvodným v čase od podania návrhu.
Krajský súd mal preto skúmať, či odporkyňa v správnom konaní postupovala v súlade so zákonom a aké podklady (lekárske správy) predložené navrhovateľom (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) mala odporkyňa k dispozícii v správnom konaní. Až po vyhodnotení týchto skutočností mohol krajský súd dospieť k záveru, či návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne bol alebo nebol dôvodný (v čase jeho podania na súd).
Ďalej je potrebné uviesť, že celková výška priznanej náhrady trov konania je nepreskúmateľná, lebo krajský súd neuviedol za koľko právnych úkonov a kedy vykonaných priznal náhradu, akým spôsobom určil výšku hotových výdavkov - cestovného (s akým druhom vozidla, pri akej spotrebe), akým spôsobom určil náhradu za stratu času, a teda nie je možné preskúmať ako bola vypočítaná celková výška účelne vynaložených trov konania.
Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave je nepreskúmateľné, a preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V prípade, ak krajský súd dospeje k záveru, že navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, v odôvodnení nového rozhodnutia bude potrebné účelne vynaložené trovy presne konkretizovať (za ktoré úkony právnej služby a v ktorom roku a pod.), ako aj uviesť ich výpočet tak, aby sa dala ich celková priznaná výška preskúmať.
V ďalšom konaní krajský súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP), pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.