UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky B. O., bytom v D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. septembra 2012, č.k. 6Sd/22/2012-22, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. septembra 2012, č.k. 6Sd/22/2012-22, p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. septembra 2012, č.k.6Sd/22/2012-22 potvrdil rozhodnutie z 27. septembra 2011 číslo XXX XXX XXXX, ktorým odporkyňa odňala navrhovateľke invalidný dôchodok s účinnosťou od 2. novembra 2011 s odôvodnením, že už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu väčšom ako 40 %.
V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky po podaní opravného prostriedku znova posudzoval MUDr. O., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach 6. marca 2012. Lekárska správa bola doložená výsledkami gynekologického, ortopedického, interného, kardilogického, alergologického, a iných vyšetrení. Po vyhodnotení predložených odborných nálezov, zhodne ako odporkyňa dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa zdravotnú podmienku pre uznanie invalidity, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej určená podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia - choroby ženských pohlavných orgánov- zhubný nádor maternice po stabilizácii zdravotného stavu, podľa kapitoly XIII., položka 4, písm. d/, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení na 30 %, čo nemá za následok jej invaliditu. Súd prvého stupňa s poukazom na predložené odborné nálezy a závery odborných lekárov dospel k záveru, že zdravotný stavnavrhovateľky bol posúdený dostatočne a objektívne a o správnosti posúdenia zdravotného stavu nemal žiadne pochybnosti. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu odporkyne nezistil a preto uvedené rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
O trovách konania Krajský súd v Košiciach rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke, ktorá v konaní nebola úspešná, náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Nesúhlasila so závermi posudkových lekárov sociálnej poisťovne o posudzovaní jej zdravotného stavu a namietala, že jej schopnosť vykonávať sústavné zamestnanie v dôsledku jej zdravotného postihnutia nebola posúdená riadne a jej ďalšie zdravotné postihnutia neboli dostatočne zohľadnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 OSP v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z obsahu súdneho aj dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľka podala 19.septembra 2011 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku s účinnosťou od 24. mája 2011.
Zo záverov posudkov MUDr. Z., posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach z 26. septembra 2011 a z 19. decembra 2011 aj zo záverov posudku A. D., posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave, vysunuté pracovisko v Košiciach zo 6. marca 2012 po zohľadnení podkladov z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky vyplýva, že pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky a stanovení miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť sa posudkoví lekári zaoberali všetkými navrhovateľkou uvádzanými ťažkosťami a zohľadnili nálezy z odborných vyšetrení navrhovateľky (onkogynekologického, ortopedického, interného, kardiologického, alergologického, urologického, uroonkologického a RTG a GIT vyšetrenia).
Posudkoví lekári zhodne navrhovateľke diagnostikovali choroby ženských pohlavných orgánov- zhubný nádor maternice po stabilizácii zdravotného stavu, čo nemá za následok jej invaliditu. zaradené v kapitole XIII., položka 4, písm. d/, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s maximálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo nemá za následok jej invaliditu.
Navrhovateľka v konaní namietala správnosť posudzovaného zdravotného stavu a nedostatočné odôvodnenie určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenie miery jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka ani v odvolacom konaní nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo také hodnotenie jej zdravotného postihnutia odborným lekárom, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových lekárov. Aj odvolací súd považoval za dostatočne preukázané, že posudkoví lekári hodnotili zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a komplexne, na základe aktuálnych nálezov odborných vyšetrení a ich posudky považoval za logické a presvedčivo odôvodňujúce záver o iba 30 % celkovej miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rovnako ako odporkyňa a súd prvéhostupňa dospel k záveru, že navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za vecne správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka môže opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná a úspešná odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.