UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S.. N. H., O.C. XX/.XX, Y., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie sumy starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 9. marca 2015, č. k. 23Sd/41/2015-13, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 9. marca 2015, č. k. 23Sd/41/2015-13, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporkyne zo dňa 4. decembra 2014, č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. (ďalej len „Opatrenie“), ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015, zvýšila od 1. januára 2015 starobný dôchodok navrhovateľa na 165,- eur mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý bol upravený ako jediný zdroj príjmu tak, aby jeho výška dosiahla 1,1 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobou. Ku dňu 1. januáru 2015 poberal starobný dôchodok v sume 159,80 eur. V zmysle opatrenia bola správne zvýšená suma starobného dôchodku o 5,20 eur na sumu 165,- eur mesačne.
O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal trovy konania, pretože nemal konaní úspech.
Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolal. Namietol nesprávnosť postupu krajského súdu, ktorý vec prejednal v jeho neprítomnosti napriek riadnemu ospravedlneniu, že je po operácii a je hospitalizovaný, čo považoval za odňatie možnosti konať pred súdom.
Odporkyňa sa k odolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý podľa tretej haly piatej časti OSP preskúmal na základe opravného prostriedku navrhovateľa rozhodnutie odporkyne zo dňa 4. decembra 2014, v neprítomnosti navrhovateľa napriek tomu, že dcéra navrhovateľa telefonicky súdu oznámila, že navrhovateľ žiada o odročenie pojednávania určeného na 9. marec 2015, lebo je od 5. marca 2015 hospitalizovaný.
Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 4 OSP ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dcéra navrhovateľa oznámila súdu, že predvolaný navrhovateľ sa nemôže súdneho pojednávania zúčastniť z dôvodu hospitalizácie v nemocnici. Oznámila súdu, že navrhovateľ žiadal o odročenie pojednávania.
Hospitalizácia je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania súdu. Súd žiadosť o odročenie pojednávania z takéhoto dôvodu nemôže bez overenia si tejto skutočnosti považovať za nedôvodnú neúčasť účastníka konania na súdnom pojednávaní. Na uvedený oznámený dôvod žiadosti o odročenie súdneho pojednávania je potrebné podľa § 119 ods. 1 OSP prihliadať.
Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že navrhovateľ mal vážny dôvod na odročenie pojednávania a tento súdu aj oznámil. Pokiaľ krajský súd jeho žiadosť neakceptoval a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, týmto postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie odvolací súd podľa § 250ja ods. 3, veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou jeho rozhodnutia.
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu opätovne predvolať účastníkov konania a vo veci znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.