7So/49/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky U. Z., bytom F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského s údu v Nitre z 18. februára 2013, č. k. 23Sd/149/2012 - 29, takto

rozhodol:

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky rozsudok Krajského s údu v Nitre z 18. februára 2012, č. k. 23Sd/149/2012- 29, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 18. februára 2012, č. k. 23Sd/149/2012-29, potvrdil rozhodnutie z 3. mája 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre nie je invalidná, lebo podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkové zistenia odporkyne považoval krajský súd za dostatočné a jej právne závery za správne. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že posudková lekárka po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, invaliditu navrhovateľky správne posúdila, preto rozhodnutie odporkyne z 3. mája 2012 číslo XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka a žiadala ho zrušiť, prípadne zmeniť, lebo nesúhlasila s názorom, že nespĺňa podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok ani so záverom, že jej pokles schopnosti pracovať v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je vyšší o viac ako 40 %. Namietala, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený, lebo neboli zohľadnenévšetky jej zdravotné problémy. Poukázala na skutočnosť, že pracuje ako vychovávateľka v školskom zariadení pre postihnuté deti. Prácu s mentálne a telesne postihnutými deťmi vykonáva za ťažkých pracovných podmienok a vyžaduje plnú zdravotnú spôsobilosť. Zdravotné ťažkosti jej znemožňujú túto prácu vykonávať s plným pracovným nasadením a tak, aby postihnutým deťom bola poskytovaná čo najdôstojnejšia výchovná a zdravotná starostlivosť. Nesúhlasila s názorom lekára, že pomerne ťažká nedoslýchavosť jej nespôsobuje v bežnom živote problémy. Poukázala na svoje ťažkosti v práci, kde sú situácie, kedy je nútená dať si načúvací strojček von z ucha, lebo sa obáva jeho poškodenia zo strany detí pri agresivite, ktorá sa nedá predvídať. Nezohľadnenie možného percentuálneho navýšenia poklesu jej schopností vykonávať zárobkovú činnosť nepovažovala za správne a dôsledné a požadovala opätovne preskúmať jej zdravotný stav znalcom s príslušného lekárskeho odboru.

Odporkyňa sa na odvolanie navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala žiadosťou z 25. januára 2012 nároku na priznanie invalidného dôchodku. Zdravotný stav navrhovateľky posudzovala 18. apríla 2012 MUDr. IF., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre. Po osobnom vyšetrení navrhovateľky a po zohľadnení jeho výsledkov, ako aj po zohľadnení obsahu pripojenej zdravotnej dokumentácie, najmä lekárskych správ a výsledkov vyšetrení z neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra z hospitalizácie od 23. do 28. novembra 2011, z neurologického vyšetrenia z 22. februára 2012, z rehabilitačného vyšetrenia z 2. marca 2012, MR LS chrbtice z 28. februára 2011, ORL vyšetrenia zo 14. decembra 2011 a z očného vyšetrenia z 12. januára 2012 zistila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, ktoré podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3b prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zodpovedajú 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku uviedla, že v aktuálnom klinickom náleze nie sú prítomné známky koreňovej lézie, porucha statodynamiky krčnej chrbtice je stredného, v driekovom úseku ľahkého stupňa. Obojstranná nedoslýchavosť je stredne ťažkého stupňa. Navrhovateľka je v liečbe urológa pre hyperaktívny močový mechúr, ale nepoužíva inkontinentné pomôcky a jej alergia so svojimi prejavmi je posudkovo nezávažná. Po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 3. mája 2012 posudková lekárka posúdila opätovne zdravotný stav navrhovateľky a zotrvala na svojom pôvodnom posudkovom závere z 18. apríla 2012.

K rovnakému záveru dospel vo svojom posudku z 11. septembra 2012 aj MUDr. E. posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave, vysunuté pracovisko v Nitre po vlastnom vyšetrení navrhovateľky a po posúdení zdravotnej dokumentácie a predložených lekárskych nálezov, na základe ktorých konštatoval, že navrhovateľka na podklade degeneratívnych zmien určitých krčných a bedrových stavcov trpí na bolesti krčnej a bedrovej chrbtice viac rokov. Zobrazovacie vyšetrenia (rtg., MR) ani neurologické vyšetrenia nepotvrdili závažnú chorobu chrbtice. Drobné štrukturálne zmeny niektorých stavcov zatiaľ nespôsobujú podľa jeho zistení útlak nervových štruktúr ani miechy, nie sú prítomné známky radikulopathie, poruchy citlivosti, parézy ani hypotrofie svalov. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu 30 %. Ostatné zdravotné poruchy nepovažoval za posudkovo významné. Sluchovú poruchu nepovažoval za závažnú, lebo navrhovateľka nemá problémy pri bežnej komunikácii. Hoci jej alergické ochorenie vyžaduje kontroly a prípadnú liečbu, nemá vplyv na rozsah obmedzenia jej pracovnej schopnosti, t. č. uvádzané urologické ochorenie sa klinicky vážne neprejavuje a navrhovateľka žalúdočné problémy nemá. Z toho dôvodu nie je možné navýšenie základnej miery poklesu.

K takýmto záverom dospel MUDr. E. aj vo svojom dopĺňacom posudku z 15. januára 2013, ktorý vypracoval na požiadanie krajského súdu po predložení MR vyšetrenia pravého ramena navrhovateľky zo 4. novembra 2012, rehabilitačného vyšetrenia od 15. novembra do 21. decembra 2012, mamografického vyšetrenia z 8. novembra 2012 a neurologického vyšetrenia zo 7. a 17. septembra2012 s tým, že predložené lekárske nálezy, ako aj vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom nepreukázali závažné zdravotné postihnutie. Vertebrogénne ťažkosti podľa jeho zistení nevykazujú radikulopathiu ani závažné poruchy motoriky a trofiky, navrhovateľka trpí len na ľahkú poruchu statodynamiky C-LS chrbtice. Miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť zostala aj naďalej v rozsahu 30 % a nemá za následok vznik jej invalidity.

Navrhovateľka na pojednávaní na krajskom súde 19. decembra 2012 podrobne uviedla svoje zdravotné problémy s nedočujnosťou v súvislosti s jej pracovným zaradením. Posudkoví lekári však zhodne uzavreli, že tieto ťažkosti nemajú za následok navýšenie bodového ohodnotenia, pričom navrhovateľka trpí na bolesti v krčnej a bedrovej chrbtici na podklade degeneratívnych zmien určitých krčných a bedrových stavcov, ktorý stav zodpovedá 30 %-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole XV. odd. E, položky 3b./ bez navýšenia.

V konaní nebolo preto preukázané, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni a osobnej nezaujatosti nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľkou v opravnom prostriedku, na pojednávaní a vôbec v konaní súd nemohol zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli známe posudkovým lekárom, vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery v posudkoch. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu preto nezistil ani odvolací súd.

Ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku už zistených ochorení, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie a prehodnotenie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd preto rovnako, ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou, zodpovedajúcou zákonu. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o tom, že nie je invalidná, spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd považoval závery krajského súdu za správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, pretože nebola v odvolacom konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.