7So/47/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky N. Y., bytom M., T. H.. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. januára 2012, č. k. 19Sd/198/2011-48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. januára 2012 č. k. 19Sd/198/2011-48, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. januára 2012, č. k. 19Sd/198/2011-48, podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie z 5. mája 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 13. apríla 2011. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Odporkyňu zaviazal zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 325,64 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, vedený v D.. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľka sa dlhodobo lieči na viaceré ochorenia. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, za ktoré posudkoví lekári určili artériovú hypertenziu v II. štádiu, však Kardiocentrum v Nitre po opakovanej hospitalizácii navrhovateľky na internom oddelení v januári a v máji 2010 v septembri 2010 zaradilo do III. štádia. Rozpor v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia do II. resp. III. štádia a v dôsledku toho aj rozpor v určení percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť krajský súd odstraňoval zadovážením znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctva - kardiológie. Napriek tomu, že posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom stanovisku k znaleckému posudku vyjadril nesúhlas so zaradením ochorenia do III. štádia, súd zistil, že znalkyňa rozhodla o zaradení hypertenzie podľa európskej klasifikácie hypertenzie. Krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 5. mája 2011 čísloXXX XXX XXXX X s tým, že úlohou odporkyne bude v novom konaní a v novom rozhodnutí o žiadosti navrhovateľky z 13. apríla 2011 o invalidný dôchodok rozhodnúť aj s poukazom na záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky vyplývajúcom zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. S. z novembra 2011.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmeniť a jej rozhodnutie potvrdiť s tým, že nebude povinná zaplatiť trovy konania. Uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkového lekára sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia§ 71 zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa uskutočnilo v súlade s ustanoveniami § 71 a § 153 ods. 5 zákona. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre v lekárskej správe z 21. decembra 2011 namietal správnosť záverov znalkyne, týkajúcich sa zaradenia artériovej hypertenzie najmä pre neprítomnosť závažných orgánových zmien pri existujúcom ochorení, ktoré sa vyžadujú pri zaradení do III. funkčného štádia. V dokumentácii o encefalopathii podľa jeho názoru chýba psychologické vyšetrenie, ktoré by ju potvrdilo a samotný nález nástenného fokálneho AS platu nepostačuje pre zaradenie ochorenia do III. štádia. Podľa jeho názoru u navrhovateľky nie sú prítomné jednoznačne ťažké ireverzibilné zmeny na orgánoch, nie je možné zaradiť ochorenie do III. štádia a z tohto dôvodu s posudkom znalkyne nesúhlasil. Odporkyňa zdôraznila, že zákon o sociálnom poistení ukladá posudzovanie zdravotného stavu na účely posúdenia nárokov na dávky sociálneho poistenia výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí sú pri posudzovaní zdravotného stavu viazaní zákonom a najmä jeho prílohou č. 4, pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia disponujú dostatočnými odbornými vedomosťami na vyhotovenie odborných posudkov o invalidite, na základe ktorých odporkyňa rozhoduje o nároku na invalidný dôchodok. Uviedla, že krajský súd v napadnutom rozsudku prisúdil znaleckému posudku č. 09/2011 z 30. októbra 2011 ako jednému z dôkazných prostriedkov oveľa vyššiu váhu ako podrobným záverom posudkových lekárov sociálneho poistenia, čo odporkyňa považuje za nesprávne. Z tohto dôvodu nesúhlasila so záverom krajského súdu, že jej rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a žiadala jej rozhodnutie z 5. mája 2011 číslo XXX XXX XXXX potvrdiť ako vecne správne.

Navrhovateľka sa na odvolanie odporkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP a § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že nie je možné podanému odvolaniu vyhovieť.

Navrhovateľka 13. apríla 2011 požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 26. októbra 2010 a jej žiadosť odporkyňa rozhodnutím z 5. mája 2011 číslo XXX XXX XXXX zamietla. Jej rozhodnutiu však muselo predchádzať presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odporkyňa bola preto povinná zadovážiť podklady, potrebné pre rozhodnutie podľa § 195 ods. 1 a 2, § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a vykonať potrebné dokazovanie. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka konania, odborné posudky a znalecké posudky, ktoré majú rovnakú váhu, ako iné dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania bola odporkyňa povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie stavu veci.

Navrhovateľka žiadala o invalidný dôchodok za dobu od 26. októbra 2010 do 11. januára 2012, odkedy je na základe rozhodnutia odporkyne z 15. marca 2012 číslo XXX XXX XXXX poberateľkou starobného dôchodku vo výške 226,30 € mesačne.

Z obsahu spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posúdila 13. apríla 2011 MUDr. Z. D., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Topoľčanoch v posudku a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie považovala choroby obehovej sústavy, ktoré mali zanásledok pokles schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v miere 25 % podľa kap. IX, odd. A, pol. 10, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Za iné zdravotné postihnutie považovala predovšetkým choroby tráviacej sústavy, ktoré zvýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, spolu 35 %, pre ktorú mieru invalidita navrhovateľky nevznikla. V posudku posudková lekárka konštatovala, že pre podozrenie na ischemickú chorobu srdca bola navrhovateľka vyšetrená v Kardiocentre Nitra, kde neboli zistené postihnutia ani srdcových ani obličkových ciev, preto ischemickú chorobu srdca vylúčila. Nefrologickým vyšetrením boli zistené chronické pozápalové zmeny obličiek s ľahkou poruchou ich funkcie, ich činnosť podľa nefrológa nespôsobuje zvýšenie krvného tlaku. Na podklade tohto posudku odporkyňa rozhodnutím z 5. mája 2011 číslo XXX XXX XXXX žiadosť navrhovateľky zamietla.

Podľa záverov posudku - lekárskej správy z 26. júla 2011, ktorú vypracoval MUDr. I. F., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre, je rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky artériová hypertenzia 2/II s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rovnako 25 %, ktorú navýšil pre iné zdravotné postihnutie : dorzalgiu, tetanický sy., dyspepsiu o 10 % miery poklesu, spolu 35%, pre ktorú mieru navrhovateľka nesplnila medicínsku podmienku vzniku invalidity.

Z dôvodu, že navrhovateľka poukazovala na obsah lekárskych správ z jej odborných vyšetrení, podľa ktorých mala zistený III. stupeň artériovej hypertenzie, krajský súd správne zadovážil znalecký posudok z odvetvia zdravotníctva interná medicína, kardiológia, ktorý vypracovala 30. októbra 2011 znalkyňa MUDr. S. V.. Z jeho záveru vyplýva, že posudkoví lekári sociálneho poistenia nesprávne zaradili rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, ktorým je artériová hypertenzia podľa kap. IX, odd. A, pol. 10, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do II. štádia. V záveroch posudku uviedla, že hypertenzná encefalopathia, nefropatia a nástenný fokálny AS plát zaraďujú ochorenie navrhovateľky do III. štádia hypertenzie podľa EHS/ESC /európska klasifikácia hypertenzie/, kde platia odborné nálezy, ktoré stanovujú diagnózu a na základe ktorých sa indikujú ďalšie vyšetrenia a predovšetkým liečba.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko Nitra MUDr. I. F. vo vyjadrení z 21. decembra 2011 na znalecký posudok zotrval na stanovisku, že doteraz vykonanými klinickými vyšetreniami neboli preukázané žiadne závažné ireverzibilné orgánové zmeny. Uviedol, že v dokumentácii o encefalopathii, chýba psychologické vyšetrenie, ktoré by ju potvrdilo. Dodal, že ECHO KG je v norme. Samotný nález v koronárnych tepnách nepostačuje pre zaradenie ochorenia do III. funkčného štádia.

Odvolací súd k tomuto rozpornému stanovisku posudkového orgánu o neprítomnosti závažných orgánových zmien pri existujúcom ochorení, ktoré sa vyžadujú pri zaradení do III. funkčného štádia artériovej hypertenzie poukazuje na okolnosti uvedené v závere znaleckého posudku, na ktoré znalkyňa poukázala a ktoré korešpondujú so zisteniami v lekárskych správach z odborných vyšetrení navrhovateľky, pričom vychádzala z patofyziologického rozboru hypertenznej choroby a chronologického usporiadania priebehu jej chorôb, čím odborne poukázala na zdravotné postihnutia, ktorými podľa kritérií rozdelenia vývojových štádií sa navrhovateľka zaradila do III. štádia hypertenznej choroby. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku krajského súdu s tým, že pred novým rozhodnutím o invalidnom dôchodku navrhovateľky odporkyňa doplní dokazovanie ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky ku dňu 26. októbra 2010, od ktorého navrhovateľka žiadala o invalidný dôchodok, pričom vezme do úvahy závery znaleckého posudku.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Keďže si navrhovateľka náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich napriek úspechu v konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.