7So/46/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: B. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 2. apríla 2015, č. k. 25Sd/38/2015-32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd odvolanie navrhovateľky o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom z 2. apríla 2015, č. k. 25Sd/38/2015-32 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014, ktorým bola podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015, zvýšený navrhovateľke od 1. januára 2015 starobný dôchodok na 297,80 eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského prvého stupňa podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom potvrdila doručenie rozsudku dňa 20. apríla 2015. Krajskému súdu vytýkala, že ho samosudkyňa nepodpísala.

V odôvodnení odvolania poukázala na pochybenia Krajského súdu Žilina pri jej mimoriadnych opravných prostriedkoch - rozkladoch. Tie sa týkali ich nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že nikdy jej žiadny auditor organizácií svojvoľne užívajúcich ich hnuteľný a nehnuteľný majetok nedal potvrdenie o výške pohľadávky. Od roku 2004 sa nedopátrala k odovzdávaciemu a prijímaciemu reštitučnému protokolu za napáchané krivdy. S cennými papiermi neobchodovala a nič nepredala. Ani žiadnej D. a nikdy jej nezverila do správy žiadny majetok. Neokradla ani nevlastných bratov. Nikdy nebola tvorkyňou stanov ani všeobecne záväzných predpisov obcí Dlhá na Oravou, Sedliacka Dubová a Krivá, ktoré porušujú ľudské práva. Zmätočný ROEP plán vyhotovený v Dlhej nepodpísala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

Podľa § 209 ods. 1 veta prvá O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.

Podľa § 211 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1 <., odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d <..

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka po doručení rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014 doručila odporkyni podanie ktoré označila ako Mimoriadne dovolanie k vráteniu ušlého s reštitučným odškodnením za napáchané krivdy totalitami a nedodržaním schváleného reštitučného zákona. Označila v ňom svoje rodné číslo XXXXXX/XXX u odporkyne evidované pod XXX XXX XXXX X žiadajúc odstránenie pochybení v číslach, v pochybeniach zámeny priezvisk a domáhala sa dorovnania dôchodku podľa vtedy platného zákona.

Krajský súd po nariadení ústneho pojednávania na deň 2. apríl 2015, na ktoré sa navrhovateľka nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila písomne s tým, že krajskému súdu doručila svoje vyjadrenie vo veci podaného opravného prostriedku rozhodol podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého nie je zrejmé v čom vidí nesprávnosť rozsudku krajského súdu a v akom rozsahu ho napadá.

Krajský súd na odstránenie vád odvolania v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. nevyzval, preto odvolací súd navrhovateľku podľa ust. § 211 ods. 1 O.s.p. vyzval na jeho doplnenie v súlade s § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 a 3 O.s.p. Súčasne navrhovateľku poučil o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Na výzvu odvolacieho súdu, ktorá bola navrhovateľke doručená do vlastných rúk dňa 30. novembra 2016, navrhovateľka, napriek poučeniu, aby riadne odôvodnila odvolanie, t.j. uviedla v čom považuje rozhodnutie a postup súdu prvého stupňa za nesprávny, ako aj po poučení o následkoch neodstránenia vád odvolania, v stanovenej lehote 15 dní, v podaní doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky svoje odvolanie spísané dňa 23. apríla 2015 neopravila a nedoplnila. Odvolací súd preto odvolanie navrhovateľky podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p. odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p. a navrhovateľke náhradu trov nepriznal, nakoľko táto nebola v predmetnom konaní úspešná. Odporkyňa na ich náhradu nárok nemá.

Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.