ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa V. U., narodeného XX. N. XXXX, bytom Y. č. XXX, Q., proti odporkyni Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2013, č.k. 8Scud/52/2011-23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2013, č.k. 8Scud/52/2011-23, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. januára 2013, č.k. 8Scud/52/2011-23, podľa § 250q OSP potvrdil rozhodnutie z 12. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX, ktorým odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zrušila rozhodnutie z 1. júna 2011 číslo XXX XXX XXXX o priznaní invalidného dôchodku a opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovela s odôvodnením, že opätovne posúdila nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok na základe lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia z 18. júla 2011 z ktorej vyplýva, že navrhovateľ je invalidný. Krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný a že rozhodnutie z 12. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX zodpovedá zákonu. Zistil, že navrhovateľova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zmenila, preto odporkyňa rozhodnutím z 12. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákon o sociálnom poistení a podľa článku 48 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby a samostatne zárobkovo činné osoby a členovi ich rodín, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva od 18. marca 2010 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 294,60 € mesačne. Rozhodnutím z 19. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX X podľa § 112 ods. 1 zákon o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie z 1. júna 2011 číslo XXX XXX XXXX o priznaní invalidného dôchodku a tým opravnémuprostriedku vyhovela. Súčasne uviedol, že o veci rozhodol po prijatí procesného rozhodnutia na pojednávaní o prejednaní veci samej podľa § 101 ods. 2 OSP bez účasti navrhovateľa, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie včas doručené.
Krajský súd o trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že na pojednávanie sa nemohol dostaviť, lebo bol chorý s vysokými teplotami, o čom predkladá lekárske potvrdenie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 101 ods. 2 OSP ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Zo spisov vyplýva, že predvolanie na pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave 29. januára 2013 navrhovateľ prevzal 19. februára 2013. Do termínu pojednávania nepožiadal o odročenie pojednávania a ani neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, čo neurobil ani po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Krajský súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 OSP a vec v súlade týmto ustanovením prejednal aj bez prítomnosti navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd procesné pochybenie súdu prvého stupňa, spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom nezistil.
Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa naposledy posúdil MUDr. W., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia v Bratislave so sídlom v Trenčíne 18. júla 2011. Zo záverov jeho posudku vyplýva, že navrhovateľ je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla od 18. marca 2010 o 75 % v dôsledku ochorenia na cukrovku s komplikáciami, zaradenú ako endokrinné choroby v kapitole IV bod 1. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. O vecnej správnosti a odbornej úrovni záverov tohto posudku nemal súd dôvodu pochybovať, lebo zodpovedá obsahu pripojenej zdravotnej dokumentácie a zaoberá sa dostatočne zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a jeho závery sú bez rozporov a zodpovedajú súčasným vedeckým poznatkom. Odporkyňa preto nepochybila, keď navrhovateľovi rozhodnutím z 12. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX priznala invalidný dôchodok v sume 294,60 € mesačne s účinnosťou od 13. marca 2010.
Odvolací súd zistil, že navrhovateľ písomným podaním, doručeným odporkyni 13. júna 2011, podal opravný prostriedok proti pôvodnému rozhodnutiu odporkyne z 1. júna 2011 číslo XXX XXX XXXX, ktorým mu bol od 13. marca 2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 147,40 € mesačne z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osoby o 50 %.
Následným rozhodnutím z 19. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX v priebehu súdneho konania odporkyňa podľa § 112 zákona o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie z 1. júna 2011 číslo XXX XXX XXXX a toto rozhodnutie nahradila rozhodnutím z 12. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX, ktoré sa stalo predmetom súdneho preskúmania a ktoré bolo doložené dôkazmi o zhoršenom zdravotnom stave navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2013, č.k. 8Scud/52/2011-23 a ponechal tak v platnosti rozhodnutie odporkyne z 12. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX.
Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný (250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok