7So/43/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: G. L., D. D. XX, D. R., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. februára 2015, č. k. 14Sd/20/2014-23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sd/20/2014-23 zo dňa 13. februára 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením uvedeným vo výroku rozhodnutia zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2014, ktorým odporkyňa zamietla podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 2. septembra 2014.

Krajský súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2014 vychádzal z ustanovenia § 250d ods. 3 OSP a zo skutočnosti, že podanie navrhovateľky zo dňa 28. januára 2015 posúdil ako späťvzatie tohto opravného prostriedku.

Proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dňa 10. marca 2015 odvolanie s odôvodnením, že žiada vo veci priznania invalidného dôchodku konať o prehodnotiť skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu a priznať invaliditu z mladosti.

Odporkyňa uznesenie odvolaním nenapadla. V podanom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie skutkových zistení a záverov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP a § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Späťvzatie návrhu, opravného prostriedku, účastníkom konania je procesný úkon, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby sa v jeho veci ďalej nekonalo a nerozhodlo. V správnom súdnictve to znamená, aby sa nepreskúmalo rozhodnutie, voči ktorému podal opravný prostriedok, či žalobu z dôvodu, že sa takýmto rozhodnutím cítil poškodený na svojich právach, ktoré tvrdenie je jeho imanentnou súčasťou. Späťvzatím opravného prostriedku účastník súčasne vyjadruje, že sa ním - teda s právami a povinnosťami ním založenými, zmenenými alebo odňatými - uspokojil. Takýto prejav účastníka musí byť jednoznačný a určitý. Ak nie je, súd sa musí presvedčiť, či sú dôsledky späťvzatia účastníkovi známe. Nemožno opomenúť, že súd má v zmysle § 5 OSP vo vzťahu k účastníkovi, ktorý nie je zastúpený advokátom, poučovaciu povinnosť.

Odvolací súd z podaní navrhovateľky zo dňa 28. januára 2015 a z podania doručeného súdu prvého stupňa dňa 11.03.2015 zistil, že sa s rozhodnutím odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok uspokojila a že v tejto časti žiada konanie zastaviť. Za daných okolností niet pochybností o prejave navrhovateľky, že na podaní odvolania netrvá. Jej prejav vôle bol jednoznačný, určitý, slobodný a vážny ako i o skutočnosti, že dôsledky späťvzatia podania jej boli známe. Súd je povinný, a to aj prostredníctvom extenzívneho výkladu, zabezpečiť výkon spravodlivosti v rozsahu zabezpečenia ústavných práv ako aj Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), a to aj vtedy, keď by postup súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku bol inak v súlade s jeho formálne-procesnými ustanoveniami.

S poukazom na uvedené skutkové zistenia a právne závery odvolací súd dospel k záveru, že boli dané podmienky na zastavenie preskúmavacieho konania pred súdom prvého stupňa, preto napadnuté uznesenie z dôvodov uvedených podľa § 219 OSP v spojení s § 264c ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.