ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky B. A. proti odporkyni Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ulica 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozs udku Krajského súdu v Nitre zo 4. februára 2013, č.k. 23Sd/33/2010-105, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského s ú d u Nitre zo 4. februára 2013 č.k. 23Sd/33/2010-105, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. februára 2013, č.k. 23Sd/33/2010-105, podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 10. decembra 2009 číslo XXXXXX XXXX, ktorým odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"), zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok na 370,70 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2010.
Krajský súd zistil, že odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky o 3,05 % mesačnej sumy vyplácaného dôchodku, t.j. o 11 € mesačne. Percento zvýšenia bolo stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z., ktorým sa stanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010. Odporkyňa postupovala v zmysle zákonných ustanovení a zvýšenie starobného dôchodku je v súlade s ustanovením § 82 zákona o sociálnom poistení.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Žiadala, aby bol v jej veci ustanovený advokát na právne zastupovanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov odvolania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom v rozhodnom období, teda v čase rozhodovania) dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
Zo spisov vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.413/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010. Týmto opatrením dôchodkové dávky v roku 2010 sa zvyšujú o 3,05 % mesačnej sumy dôchodku.
Úlohou súdu bolo preto postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľovi podľa § 82 zákona o sociálnom poistení.
V dôsledku skutočnosti, že odporkyňa v súlade s vyššie uvedeným opatrením zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok, rozhodla v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania bolo len rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky podľa § 82 zákona o sociálnom poistení, nemal súd dôvod skúmať zákonnosti výpočet výšky starobného dôchodku.
Odvolací súd preto považoval za správny právny záver súdu prvého stupňa, že rozhodnutie odporkyne je zákonné.
Odvolací súd ešte k odvolaniu navrhovateľky uvádza, že o jej návrhu na ustanovenie advokáta súdom bolo už v priebehu tohto konania právoplatne rozhodol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2011, č.k. 9So/20/2011-41, ktorým potvrdil uznesenie Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2010, č. k. 23Sd/33/2010-13, o zamietnutí návrhu na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Nitre zo 4. februára 2013, č.k. 23Sd/33/2010-105, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebola v konaní úspešná (250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.