UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky E. D., narodenej X. K. XXXX, bytom v C., zastúpenej JUDr. Jánom Reptišom, advokátom Advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. januára 2013, č.k. 20Sd/106/2012-25, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici z 8. januára 2013, č.k. 20Sd/106/2012-25, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 8. januára 2013, č.k. 20Sd/106/2012-25, podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") potvrdil rozhodnutie z 19. apríla 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"), odňala navrhovateľke invalidný dôchodok s účinnosťou od 10. júna 2012, s odôvodnením, že navrhovateľka už nie je invalidná. Súd prvého stupňa zistil, že zdravotný stav navrhovateľky posudzovali posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica a Sociálnej poisťovne ústredia s pracoviskom v Banskej Bystrici, ktorí zhodne označili za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky choroby ženských pohlavných orgánov, pre ktoré bola v roku 2008 operovaná a podrobila sa liečbe a zhodne určili aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení. Uviedli, že ochorenie navrhovateľky je stabilizované a v súčasnosti nie je potrebná žiadna liečba. Krajský súd medzi lekárskymi posudkami nezistil rozpory ani medzi závermi odborných vyšetrení a závermi posudkových lekárov, a preto ich pokladal za objektívne, úplné a presvedčivé. Navrhovateľka nepredložila v konaní žiadne iné dôkazy, ktoré by vyžadovali doplnenie dokazovania.
Krajský súd neúspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 250l ods. 2 OSPv spojení s § 250k ods. 1 OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Namietala, že rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci. Uviedla, že v porovnaní s obdobím, v ktorom bola vykonávaná liečba sa cíti lepšie, ale neustále pretrvávajú problémy, užíva lieky a schopnosť zapojiť sa do riadneho pracovného pomeru má obmedzenú. Návaly tepla a nevoľnosti jej spôsobujú veľké ťažkosti, preto jej majiteľka reštaurácie, u ktorej pracuje, dovolila zriadiť chránenú dielňu, a tak vytvoriť špecifické podmienky pre pracovnú činnosť. Namietala, že krajský súd nevyhovel jej požiadavke komisionálneho prešetrenia zdravotného stavu aj z hľadiska posúdenia iného zdravotného postihnutia, ktorou je koxatróza. Namietala, že záver o stabilizácii jej onkologického ochorenia bez recidívy je určený len odhadom, lebo spôsobiť recidívu môže malý podnet alebo zhoršenie pracovných podmienok, väčšie zaťaženie organizmu. Žiadala preto, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 71 ods. 1, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím z 1. apríla 2010 číslo XXX XXX XXXX priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 98 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2010 pre onkologické zhubné ochorenie pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 50%.
Zdravotný stav navrhovateľky hodnotila MUDr. C., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici naposledy 29. novembra 2012. Po zhodnotení zdravotnej dokumentácie (najmä nálezov z gynekologického vyšetrenia zo 4. októbra 2011, z 11. septembra 2012, onkologického vyšetrenia zo 17. októbra 2011, z 13. novembra 2011, scintigrafického vyšetrenia skeletu z 8. februára 2012, denzitometrického vyšetrenia z 2. februára 2011, ortopedického vyšetrenia z 28. augusta 2012) dospela k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky je choroba ženských a pohlavných orgánov, zhubný nádor maternice, po stabilizácii zdravotného stavu, zaradená v kapitole XIII., položka 4, písm. d/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení [Zhubný nádor maternice (výnimka: carcinoma i n s itu) p o stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 30 - 50].
MUDr. G., klinická onkologička, na základe osobitnej žiadosti krajského súdu sa ako nezávislá odborníčka zúčastnila na posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky a vypracovala odborný lekársky posudok. Zhodnotila priebeh ochorenia navrhovateľky od roku 2008, liečenia operáciou, zaisťovacou rádioterapiou a chemoterapiou nakoniec s onkologickým nálezom negatívnym, bez potreby liečby, s dispenzárnou starostlivosťou.
Podľa obsahu lekárskeho posudku pokiaľ ide o určenie miery poklesu posudková lekárka sociálneho poistenia prihliadla na odborný posudok klinickej onkologičky z 13. novembra 2012 a uviedla, že odborný posudok potvrdil zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky v lekárskej správe z 13. septembra 2012 s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30 %.
Z uvedeného vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia na základe zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov aj ďalšie nezávislá odborníčka, a to klinická onkologička. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa pokladal požiadavku navrhovateľky na komisionálne zisťovanie zdravotného stavu za nadbytočné.
Odvolací súd ďalej zistil, že v lekárskom posudku z 13. septembra 2012 posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. C. dostatočne odôvodnila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici rozpätia 30 % z možného rozpätia 30 % - 50 %. Tiež v tejto lekárskej správe bolo v dostatočnom rozsahu odôvodnený dôvod pre ktorý nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení po zistení, že osteopénia a ochorenie bedrových kĺbov sú zatiaľ posudkové nezávažné.
Z posudkovej dokumentácie odporkyne odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že zdravotný stav navrhovateľky ako i miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudzovaná v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka v odvolacom konaní nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo také hodnotenie jej zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových lekárov.
Odvolací súd považuje lekárske posudky posudkovej lekársky sociálneho poistenia za logické a presvedčivo objasňujúce záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj o 30 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Potom navrhovateľka už nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, pretože nebola zistená jej invalidita. K námietke navrhovateľky o možnej neobjektívnosti posudkových lekárov odvolací súd poznamenáva, že posudková činnosť podľa § 153 zákona o sociálnom poistení je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí posudzujú zdravotný stav pre účely sociálneho poistenia a dôvody o neobjektívnosti posudkových lekárov navrhovateľka nekonkretizovala. Možno súhlasiť s navrhovateľkou, že oproti zdravej fyzickej osobe je jej zdravotný stav horší, pretože jej miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o 30 % oproti zdravej fyzickej osobe. Z toho vyplýva jej obmedzená schopnosť v pracovnej činnosti aj potreba špecifických podmienok pre riadny výkon pracovnej činností.
Navrhovateľka však môže opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o prípadnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. V odvolacom konaní navrhovateľka nebola úspešná, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.