Najvyšší súd

7So/38/2012

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej   a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa: M. S., narodený X., bytom D. V. ul. č. X. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa v   Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. januára 2012, č.k. 15Sd/271/2011-24, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 16. januára 2012, č.k. 15Sd/271/2011-24, p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 16. januára 2012, č.k. 15Sd/271/2011-24, podľa § 250q ods. 2 OSP   potvrdil rozhodnutie odporkyne z 8. augusta 2011 číslo X, ktorým podľa § 70 ods. 1   zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť   navrhovateľa   o invalidný dôchodok, pretože nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.  

Z odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutie odporkyne zodpovedá zákonu, lebo napriek skutočnosti, že navrhovateľ   je invalidný a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vyššia ako 40 % oproti zdravej fyzickej osobe, pred   1. januárom 2011, teda pred dátumom vzniku invalidity, navrhovateľ získal len 95 dní dôchodkového poistenia, hoci podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona o sociálnom poistení   v znení účinnom   od 1. januára 2010 mal získať najmenej jeden rok.   Z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, nebolo možné   navrhovateľovi priznať invalidný dôchodok.

Krajský súd odporkyni nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením a s poukazom na § 250l ods. 2 OSP   a § 250k OSP, lebo v konaní   úspešná odporkyňa žiadne trovy neuplatnila.  

  Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že podmienku obdobia dôchodkového poistenia nemohol splniť, lebo základnú školskú dochádzku ukončil 30. júna 2005 a od 1. septembra 2005 do 27. mája 2010 bol žiakom Spojenej   školy   v P. Žiadal preto, aby jeho žiadosti o invalidný dôchodok od 20. januára 2011 bolo vyhovené v plnom rozsahu.  

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

  Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72   a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok (písm. a/) a nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok (písm. b/).

Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ podal 18. júla 2011 žiadosť o invalidný dôchodok. Jeho zdravotný stav naposledy hodnotil 25. októbra 2011 MUDr. L. T., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne. V lekárske správe, vypracovanej   na základe zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je schizofrénia ťažkého stupňa - duševné ochorenie zaradené v kapitole V, bod. 2 písm. b/ Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % (v hornej hranici rozpätia). Dátumu vzniku invalidity bol podľa údajov lekárskej správy určený od dátumu zistenia závažného ochorenia počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Nemocnice v B., teda od 20. januára 2011.

Navrhovateľ dovŕšil v čase vzniku invalidity vek 21 rokov a 4 mesiace.

Z uvedeného vyplýva, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok musel navrhovateľ získať najmenej jeden rok dôchodkového poistenia. Podľa údajov v osobnom liste dôchodkového poistenia získal navrhovateľ pred vznikom invalidity len 95 dní dôchodkového poistenia, a to v období od 9. mája do 3. júna 2008 a v období od 11. júna do 18. augusta 2008.

Navrhovateľ preukázal, že 30. júna 2005   skončil povinnú školskú dochádzku   a od 1. septembra 2005 do 27. mája 2010   bol   žiakom na strednej odbornej škole, ktorú ukončil maturitou. Do 27. mája 2010 sa teda navrhovateľ sústavne pripravoval na povolanie   a podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení na účely sociálneho poistenia bol nezaopatreným dieťaťom.

Z lekárskych správ posudkových lekárov však vyplýva, že invalidita navrhovateľa nevznikla v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom, kedy by nárok na invalidný dôchodok takejto fyzickej osobe vznikol najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku (§ 70   ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Navrhovateľom predložené doklady o ukončení základnej povinnej školskej dochádzky a o ukončení štúdia na strednej odbornej škole preto neboli dokladom, preukazujúcim dátum vzniku invalidity, a preto nebolo možné za daného skutkového stavu na ne prihliadnuť pre účely posúdenia doby dôchodkového poistenia.

Krajský súd preto nepochybil, ak rozhodnutie odporkyne potvrdil, lebo ho považoval za zákonné.  

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 OSP rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 250k ods. 1 prvá veta OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolacom konaní   nebol   úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP).    

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2013   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová