Najvyšší súd
7So/37/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej
v právnej veci navrhovateľa: M.M., bytom N.N., zastúpeného manželkou B.B., bytom N.N.,
proti odporkyni : Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29.augusta 8, 813 63 Bratislava,
o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo 16. decembra 2010, č. k. 14Sd/229/2008-102, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo 16. decembra 2010, č.k. 14Sd/229/2008-102 z m e ň u j e tak, že rozhodnutia odporkyne
z 29. septembra 2005 číslo X.X., z 9. júna 2008 číslo X.X., z 13. októbra 2008 číslo X.X.
a z 9. septembra 2009 číslo X.X., p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 16. decembra 2010, č.k. 14Sd/229/2008-102,
zrušil rozhodnutie z 29. septembra 2005 číslo X.X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a Dohovoru medzi Československou republikou
(ďalej len „ČSR“) a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia (ďalej len „FĽRJ“)
o sociálnom poistení, pretože nesplnil podmienky pre jeho priznanie, rozhodnutie z 9. júna
2008 číslo X.X. – ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 1. apríla 2005, pretože nespĺňal podmienky uvedené v § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“) a v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa Dohovoru medzi ČSR a FĽRJ o sociálnom poistení, rozhodnutie z 13. októbra 2008 číslo X.X., ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 1. apríla 2005, pretože nespĺňal
podmienky uvedené v1 § 21 zákona o sociálnom poistení a v § 259 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a podľa čl. 4 Dohovoru medzi ČSR a FĽRJ
o sociálnom poistení, a rozhodnutie z 9. septembra 2009 číslo X.X., ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 1. apríla 2005 podľa § 21 a § 174
zákona o sociálnom zabezpečení a § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 555/2007 Z. z. a podľa čl. 4 a 13 Dohovoru medzi ČSR a FĽRJ o sociálnom poistení.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ pracoval v období od 1. júna 1976 až
do 4. decembra 1992 v zamestnaní, zaradenom podľa predpisov sociálneho poistenia
Slovenskej republiky do I. A pracovnej kategórie, a teda aj doba zvýšenia na 12/18 podľa
predpisov sociálneho poistenia v bývalej FĽRJ sa mu mala v súlade s článkom 4 Dohovoru
o sociálnom poistení č. 3/1958 Zb. započítať ako doba poistenia v I. A pracovnej kategórii.
Inak by totiž vznikli dve odlišné doby poistenia za jedno obdobie poistenia a to, že by
16 rokov 9 mesiacov a 4 dni boli hodnotené ako roky poistenia v I. A pracovnej kategórii
a doba 8 rokov 3 mesiace a 2 dni uvedená v potvrdení republikového fondu penzijného
a invalidného poistenia v bode 5, by sa hodnotila ako doba v inej pracovnej kategórii.
Toto vylučuje vo svojom ustanovení čl. 4 Dohovoru medzi ČSR a FĽRJ publikovaný pod
č. 3/1958 Zb., podľa ktorého je potrebné zhodnotiť takto aj dotyčnú dobu v trvaní 8 rokov 3 mesiace a 2 dni, na ktorú sa prihliada podľa predpisov druhej zmluvnej strany. Uvedené
rozhodnutia odporkyne preto zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 2 OSP
s tým, že opätovne vo veci rozhodne podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom
úlohou odporkyne pri ďalšom rozhodnutí bude riadiť sa právnym názorom vysloveným
v dôvodoch tohto rozsudku a bude podľa čl. 4 Dohovoru č. 3/1958 Zb. o sociálnom poistení
za dobu I. A kategórie považovať u navrhovateľa dobu v trvaní 24 rokov 9 mesiacov a 6 dní.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zmeniť a všetky štyri rozhodnutia z 29. septembra 2005, z 9. júna 2008,
z 13. októbra 2008 a z 9. septembra 2009 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že spôsob
hodnotenia doby zamestnania profesionálneho pilota v poľnohospodárstve tak, ako to uložil hodnotiť krajský súd, by bol v rozpore s článkom 3 Dohovoru. Súhlasila s názorom, že podľa
Dohovoru medzi ČSR a FĽRJ o sociálnom poistení, uverejnenom v zákone č. 3/1958 Zb. na
účely nároku na dôchodkovú dávku Zmluvné strany zhodnotia aj doby trvania poistenia,
zamestnania alebo inej činnosti, t. j. fakticky (skutočne) získané doby, podľa svojich právnych
predpisov. Uviedla, že hodnotenie doby zamestnania profesionálneho pilota
v poľnohospodárstve násobením tejto doby umožňujú len právne predpisy druhej Zmluvnej
strany. Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 v spojení s § 14
ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, lebo v uvedenom zamestnaní preukázal len
16 rokov 6 mesiacov a 45 dni. Nevznikol mu nárok na starobný dôchodok ani podľa § 174
ods. 1 písm. c) a 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo
zamestnanie I. A pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999, ale bolo skončené
4. decembra 1992.
V písomnom vyjadrení na odvolanie odporkyne navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť v plnom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne treba vyhovieť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2007
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Z článku 3 Dohovoru vyplýva, že občania Slovenskej republiky a občania Srbskej
republiky sú si postavení na roveň v právach i povinnostiach, ktoré vyplývajú z právnych
predpisov uvedených v článku 2 Dohovoru.
Z článku 4 Dohovoru vyplýva, že pri rozhodovaní o nárokoch zo sociálneho systému
treba prihliadať k dobe trvania poistenia, zamestnania alebo inej činnosti, a že orgán
sociálneho poistenia každej Zmluvnej strany započíta i dotyčné doby, ku ktorým sa prihliada
podľa právnych predpisov druhej strany.
Z článku 13 Dohovoru vyplýva, že pri určení dávok z dôchodkového poistenia podľa
ustanovení tohto Dohovoru budú orgány sociálneho poistenia oboch Zmluvných strán
postupovať nasledovným spôsobom:
a) orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán rozhodne podľa svojich
právnych predpisov a s použitím článku 4 tohto Dohovoru, či oprávnená osoba splňuje
podmienky pre získanie nároku na dávku;
b) ak sú splnené podmienky pre získanie nároku na dávku, určí orgán sociálneho
poistenia každej zo Zmluvných strán najskôr dávku tak, ako by celková doba poistenia
(zamestnania) započítaná podľa článku 4 tohto Dohovoru bola získaná výlučne podľa
jeho právnych predpisov;
c) nato orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán určí sumu dávky, ktorú je
povinný poskytnúť, podľa pomeru doby poistenia (zamestnania), získanej podľa jeho
právnych predpisov, a celkove] doby poistenia (zamestnania), získanej podľa
právnych predpisov oboch Zmluvných strán.
Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol
zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. d), t. j. ide
o zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou z 5. mája 2005 uplatnil nárok na priznanie
starobného dôchodku od 1. apríla 2005, (vek 55 rokov dosiahol X.X.) z dôvodu, že podľa jeho
vyjadrenia na pojednávaní pred Krajským súdom v Trenčíne 16. decembra 2010 v období od
1. júna 1976 do 4. decembra 1992 bol zamestnaný v Srbskej republike
„ako vedúci pracovník – vedúci profesionálny pilot“ v Aeroklube „N.“ (viď potvrdenie z 15. augusta 2009 na č. l. 91 súdneho spisu).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedenú dobu od 1. júna 1976 do 4. decembra
1992, t. j. 16 rokov 6 mesiacov a 4 dni, je možné hodnotiť podľa právnych predpisov aj
Slovenskej republiky v súlade s § 60 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 274 zákona o sociálnom poistení
za použitia § 14 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení a v spojení s citovanými
článkami Dohovoru medzi ČSR a FĽRJ o sociálnom poistení, uverejnenom v Zbierke
zákonov pod č. 3/1958, ako zamestnanie I.A pracovnej kategórie. Pre vznik nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok zo slovenského systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) pri dosiahnutí veku 55 rokov, však navrhovateľ musel získať najmenej
20 rokov v zamestnaní, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ však túto dobu poistenia nepreukázal. Odporkyňa navrhovateľovi nemohla
hodnotiť dobu poistenia získanú v Juhoslávii od 1. júna 1976 do 4. decembra 1992 ako dobu poistenia v dĺžke trvania 24 rokov 9 mesiacov a 6 dní, ako sa domáhal navrhovateľ aj
s poukazom na potvrdenie z 15. októbra 2007 (viď č. l. 18 súdneho spisu a iné), kde podľa
bodu 5 odpracovaná doba poistenia predstavuje dobu poistenia, ktorá sa zarátava
so zvýšeným trvaním (koeficient 12/18) za ktorú boli uhradené odvody povinného
dôchodkového a invalidného poistenia. Aj z tohto potvrdenia vyplýva, že zvýhodnenie,
poskytované srbským dôchodkovým systémom za čas od 1. júna 1976 do 4. decembra 1992,
zodpovedá zvýhodneniu zaradenia odpracovanej doby prvej pracovnej kategórie zamestnaní
podľa predpisov Slovenskej republiky.
Zákonné ustanovenie § 14 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení neumožňuje
dobu zamestnania profesionálneho pilota hodnotiť pre účely nároku na starobný dôchodok
iným spôsobom, teda ani prípadným násobením, či zvyšovaním v dôsledku navýšeného
trvania, ale prejavuje sa vo zvýhodnenom výpočte výšky dôchodkovej dávky a viacnásobné
započítanie získanej doby poistenia (zamestnania) slovenský systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia) nepozná. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd
dospel k záveru, že prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP), keď bol toho názoru, že je potrebné „dotyčnú
dobu“ v trvaní 8 rokov 3 mesiace a 2 dni hodnotiť v inej pracovnej kategórii, pretože podľa
Dohovoru sa na ňu prihliada podľa predpisov druhej zmluvnej strany. Naopak, citovaný
článok 3 a 4 v spojení s článkom 13 Dohovoru, uverejnený v Zb. zákonov č. 3/1958 ukladá Zmluvným stranám zhodnotiť získané doby poistenia, zamestnania alebo inej činnosti podľa
právnych predpisov druhej strany, pričom orgán sociálneho poistenia každej zo zmluvných
strán rozhodne podľa svojich právnych predpisov a s použitím čl. 4 Dohovoru, či oprávnená
osoba splňuje podmienky nároku na dôchodkovú dávku.
Za týchto zistených skutočností, napriek tomu, že navrhovateľovi bola doba
zamestnania od 1. júna 1976 do 4. decembra 1992 hodnotená v I. A pracovnej kategórii,
nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 a § 174 zákona o sociálnom poistení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto rozsudok Krajského súd
v Trenčíne zo 16. decembra 2010, č. k. 14Sd/229/2008-102, podľa § 220 OSP zmenil a preskúmavané rozhodnutia odporkyne z 29. septembra 2005, z 9. júna 2008, z 13. októbra
2008 a z 9. septembra 2009, všetky číslo X.X. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 OSP, pretože navrhovateľ
v odvolacom konaní nemal úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová