7So/33/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Q. T., bytom Z. XXXX/XX, I. R. C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. februára 2016, č.k. 8Sd/52/2015-39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. februára 2016, č.k. 8Sd/52/2015-39, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 9. februára 2016, č.k. 8Sd/52/2015-39, potvrdil rozhodnutie z 25. júna 2015, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým mu odporkyňa priznala od 1. mája 2015 invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe z 22. mája 2015. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa zdôvodnila postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku (526,60 eur mesačne od 1. mája 2015) aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Prílohou rozhodnutia je Osobný list dôchodkového poistenia a Lekárska správa z 22. mája 2015.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch z 22. mája 2015 a 20. augusta 2015 ako aj v posudkoch vyhotovených pre potreby súdneho konania dňa 8. septembra 2015 a 14. januára 2016 vyhodnotili rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa stavy po srdcových operáciách (operácie chlopní dňa 19. mája 2014), neschopnosť záťaže so zaradením do kapitoly IX, oddiel A položka 8 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a subjektívnych ťažkostí posudzovaného. Určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia pre posudzovaného veľmi ústretové, až nadštandardne a to z dôvodu, že zdravotný stav hodnotený v uvedenej kapitole a položke predpokladá, že menovaný nie je schopný akejkoľvek fyzickej záťaže, čo u posudzovaného nie je dané, nakoľko tento pracuje na plný pracovný úväzok, bez obmedzenia, vrátane absolvovania zahraničných ciest, ktoré sú potrebné pri vykonávaní jeho práce, ktorá má administratívny charakter a navyše od ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala takmer jeden rok, po prevedenej operácii od 30. apríla 2015 už neboli u neho zaznamenané ďalšie pracovné neschopnosti, prípadne hospitalizácie. Ostatné ochorenia, na ktoré navrhovateľ poukazoval - hypertenzia, endokrinné nálezy, dnavá artritída, urologické a diabetologické ťažkosti, ktoré boli doložené lekárskymi nálezmi posudkoví lekári sociálneho poistenia vyhodnotili ako nezávažné. Uviedli, že tieto neboli rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a nemali vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd zdôraznil, že navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Krajský súd rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne posúdenie veci. Namietal nesprávne posúdenie hypertenzie krvného tlaku, cukrovky, hypotyreózy, dnavej artitrídy, ako aj štítnej žľazy. V odôvodnení svojho odvolania podrobne analyzoval rozsudok krajského súdu a vyjadril svoj názor, podľa ktorého preukázané zdravotné postihnutie svojou podstatou vo významnej miere ovplyvňujú funkčný stav jeho organizmu. Závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a sú spôsobilé v spojitosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa §71 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako je určené v rozsudku krajského súdu. Rozsudok krajského súdu navrhol zmeniť a alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil novšie aj pôvodné lekárske nálezy z odborných vyšetrení a správy z laboratórnych vyšetrení.

III.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené. Uviedla, že navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a tieto sú úplné, dostatočnepodložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Napokon odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo posúdiť, či závery plynúce tak z navrhovateľom predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia realizovaného posudkovými lekármi vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľa a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správnosť spôsobu výpočtu výšky dôchodkovej dávky navrhovateľ v priebehu konania nespochybňoval.

Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku na základe 70% miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 22. mája 2015.

Podľa § 492 ods. 1, 2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia,ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Z administratívnych spisov odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že správne konanie vedené u odporkyne sa začalo dňa 22. mája 2015, kedy bola pracovníkom Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a s navrhovateľom spísaná žiadosť o invalidný dôchodok. Zo štvrtej strany žiadosti o invalidný dôchodok odvolací súd zistil, že invalidný dôchodok žiadal navrhovateľ priznať od 1. mája 2015.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu ich podrobne neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov odporkyne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza:

Zdravotný stav navrhovateľa posudzovala dňa 16. novembra 2011 posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves. Podkladom pre posúdenie jeho zdravotného stavu na účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli prepúšťacie správy z interného oddelenia (od 29. apríla 2014 do 6. mája 2014), vo VÚSCH-LOJ kardiológia oddelenie (od 6. mája 2014 do 9. mája 2014), vo VÚSCG - klinika srdcovej chirurgie (od 23. mája 2014 do 29. mája 2014) a lekárske vyšetrenia kardiologické z 23. februára 2015 a diabetologické z 23. apríla 2015. Lekárka vykonávajúca posudkovú činnosť na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žiadateľa a vlastného vyšetrenia uznala posudzovaného navrhovateľa zainvalidného na dolnej hranici percentuálneho rozpätia - so 70% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z percentuálneho rozpätia 70-90%). Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A srdcové choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách (operácie chlopní) písmeno c/ neschopnosť záťaže. Na ostatné ochorenia (esenciálna - primárna - hypertenzia, iné hypotyerózy, poruchy metabolizmu purínu a pyrimidínu), ktoré neboli rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvnili funkčný stav organizmu, lekárka vykonávajúca posudkovú činnosť nenavýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum kontrolnej lekárskej prehliadky určila na máj 2016, kedy bol reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnaký posudkový záver prijala posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves aj dňa 20. augusta 2015, kedy posudzovala zdravotný stav navrhovateľa na základe podaného odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu z 25. júna 2015. K odvolaniu boli doložené nové správy z endokrinologické vyšetrenia z 18. júna 2015 a kontrolné kardiologické vyšetrenie zo 4. augusta 2015. S posúdením zdravotného stavu a s určenou 70% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie v správnom konaní sa stotožnil aj posudkový lekár odporkyne vo svojej Lekárskej správe z 8. septembra 2015 a 14. januára 2016. Ostatné ochorenia, ktoré posudzovaný navrhovateľ prezentoval v podanom opravnom prostriedku a ktoré doložil odbornými nálezmi, vyhodnotil za nezávažné. Uviedol, že nie sú rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a tieto nemajú vplyv na pokles schopnosti vykonávať doterajšiu zárobkovú činnosť.

Nárok na invalidný dôchodok je podmienený v prvom rade invaliditou poistenca. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu záver o poklese schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť prijali posudkoví lekári na základe potrebných odborných nálezov, pričom sa v posudkoch vysporiadali so všetkými navrhovateľom namietanými ťažkosťami a presvedčivo a logicky odôvodnili, prečo ostatné ochorenia navrhovateľa nezvyšujú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, priznanú za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Choroba vysokého krvného tlaku bola v čase posudzovania posudkovými lekármi sociálneho poistenia bez akýchkoľvek orgánových zmien. Vyššie hodnoty krvného tlaku boli zachytené len v súvislosti s väčším fyzickým výkonom, resp. po náročnejších vyšetreniach. V doložených odborných nálezoch pri liečbe boli hodnoty tlaku síce v horných hraniciach normy, ale neboli zachytené abnormálne vysoké hodnoty tlaku trvalé. V kľudovom režime boli hodnoty krvného tlaku v norme. V prípade hodnotenia táto choroba by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 10%, čo je posudkovo nezávažné a nepodmieňuje percentuálne navýšenie. Doložené diabetologické vyšetrenia popísali len poruchu glukózovej tolerancie, čo nemožno hodnotiť ako cukrovku a preto túto chorobu nemožno hodnotiť s cieľom percentuálneho navýšenia. Poruchy funkcie štítnej žľazy v zmysle zníženej činnosti boli dobre kompenzované liečbou, laboratórne hodnoty nevykázali žiadne patologické hodnoty a tak, ako to uvádza posudzovaný vo svojich písomných podaniach, že by malo byť zaradené do príslušnej kapitoly s percentuálnym hodnotením od 5 do 10% je z posudkového hľadiska nezávažné. Dnavú artritídu, na ktorú sa lieči údajne od roku 1995 nezdokumentoval žiadnymi odbornými vyšetreniami. Posudkoví lekári sociálneho poistenia ho vyhodnotili len ako subjektívny údaj posudzovaného a údaj, ktorý sa opakovane uvádza v diagnostických súhrnoch odborných vyšetrení bez akéhokoľvek vyšetrenia, ktoré by dokumentovalo nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s týmto ochorením. Preto tiež nie je dôvod na jeho percentuálne zhodnotenie.

Pokiaľ z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu mali byť jednotlivé ochorenie hodnotené v spojitosti, s týmto jeho názorom nemožno súhlasiť. Z ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení totiž vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinoudlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ju možno zvýšiť maximálne o 10% len v prípade, že závažnosť týchto ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Najvyšší súd mal preukázané, že v danej veci krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.

V súvislosti s namietanými záverom, ku ktorým dospeli posudkoví lekári, najvyšší súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom nepreukázal nesprávnosť postupu odporkyne pri určovaní rozhodujúceho a iného zdravotného postihnutia. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia počnúc zdravotným posúdením navrhovateľa z 22. mája 2015 zhodne vyhodnotili, že navrhovateľov nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnej miere 70%, čo považovali za nadštandardné ohodnotenie, pretože v prípade zaradenia posudzovaného do kapitoly IX oddiel A položka 8 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, by bol posudzovaný neschopný akejkoľvek záťaže, pričom bolo zrejmé, že žiadateľ o invalidný dôchodok po ukončení jednoročnej pracovnej neschopnosti, t.j. od mája 2015 vykonával len s minimálnym obmedzením svoju pracovnú činnosť aj s cestami do zahraničia. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves pri určení 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť však zhodnotila tú skutočnosť, že posudzovaný bol len krátku dobu po operácii, pri ktorej sa vyskytli viaceré komplikácie, preto bol hodnotený s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na prechodné obdobie. Závery odborných vyšetrení by podmieňovali s prihliadnutím na pracovný výkon zaradenie v príslušnej kapitole a položke ako stavy po srdcových operáciách s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaradení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Závery plynúce tak z navrhovateľom v odvolaní predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia posudkových lekárov vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľa a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu považoval najvyšší súd námietky uvedené v odvolaní za nedôvodné. Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP.Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ vo veci úspech nemal a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.