ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľa: A. Z., S. XX/XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Vaškom, so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. januára 2015, č. k. 15Sd/141/2014-22, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. januára 2015, č. k. 15Sd/141/2014-22, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") rozhodla, tak, že navrhovateľovi sa od 18. decembra 2013 bude vyplácať starobný dôchodok v sume 735,20 eur mesačne a súčasne od 8. mája 2014 mu odníme invalidný dôchodok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov, k 18. decembru 2013, podľa § 263 ods. 10 zákona o sociálnom poistení zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. K tomuto dňu je suma invalidného dôchodku 257,10 eur mesačne a suma starobného dôchodku je 735,10 eur mesačne. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že sumy invalidného dôchodku, ktoré boli vyplatené od 18. decembra 2013 do 7. mája 2014, podľa § 112 ods. 9 zsp odporkyňa zúčtuje so sumami starobného dôchodku, vyplatenými za ten istý čas.
Podľa krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2007 bol navrhovateľovi priznaný invalidnýdôchodok od 8. augusta 2004, ktorý riadne poberal,
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2014 bol navrhovateľovi priznaný od 18. decembra 2013 starobný dôchodok v sume 735,20 eur mesačne, ktorý mu bol od 1. januára 2014 zvýšený (valorizovaný) na sumu 744,- eur mesačne,
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2014 odporkyňa rozhodla podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že sa navrhovateľovi od 18. decembra 2013 vypláca starobný dôchodok v sume 735,20 eur mesačne a súčasne mu od 8. mája 2014 odníma invalidný dôchodok.
Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 18. decembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku a o jeho nároku bolo rozhodnuté na podklade správne zhodnotených období dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré navrhovateľ podpísal a nenamietal. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zákonné. Uviedol, že podľa platného zákona je možné vyplácať len jeden dôchodok, a to ten, ktorého suma je vyššia. Žiadnu už vyplatenú dávku nemôže odporkyňa odňať spätne. Sumy vyplateného invalidného dôchodku od 18. decembra 2013 do 8. mája 2014 tak boli zúčtované so sumami starobného dôchodku vyplateného za ten istý čas v súlade so zákonom o sociálnom poistení. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP za použitia § 250k ods. 1 OSP tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolal. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny. Zotrval na svojich námietkach proti rozhodnutiu odporkyne a poukázal najmä na to, že súd vôbec nebral do úvahy zúčtovanie dávok podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Za nesporný považoval postup podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ktorý podľa jeho názoru prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené podmienky § 236 zákona, čo nie je jeho prípad. Tvrdil, že preplatok na invalidnom dôchodku vznikol výlučne zavinením odporkyne a preto neprichádzalo do úvahy jeho krátenie a nemohlo preto dôjsť k jeho jednostrannému zúčtovaniu zo strany odporkyne. Zúčtovanie dávok je uvedené len v odôvodnení rozhodnutia a nie v jeho výroku, čím je porušené zaručené právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z § 3 OSP, podľa ktorého má každý právo domáhať sa ba súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Rozhodnutie odporkyne žiadal zrušiť a uplatnil si trovy konania za zastupovanie navrhovateľa pred krajským súdom a trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý podľa tretej haly piatej časti OSP preskúmal na základe opravného prostriedku navrhovateľa rozhodnutie zo dňa 21. marca 2014, ktorým odporkyňa rozhodla o výplate starobného dôchodku od 18. decembra 2013 s tým, že súčasne rozhodla o odňatí invalidného dôchodku od 8. mája 2014 z dôvodu, že boli súčasne splnené podmienky na výplatu invalidného dôchodku a na výplatu starobného dôchodku.
Podľa § 263 ods. 10 zákona o sociálnom poistení ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchtodôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Dôchodkový vek, určený podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení navrhovateľ dovŕšil 18. decembra 2013. Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ k uvedenému dňu splnil aj podmienku získania aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia (zamestnania).
O starobný dôchodok navrhovateľ požiadal žiadosťou spísanou 18. decembra 2013. V čase podania žiadosti o starobný dôchodok bol navrhovateľ invalidný dôchodca. Starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 20. marca 2014. V nasledujúci deň, 21. marca 2014 bolo rozhodnuté o výplate starobného dôchodku od 18. decembra 2013 a o zastavení výplaty invalidného dôchodku od 8. mája 2014. Toto rozhodnutie bolo predmetom preskúmania súdom podľa tretej hlavy piatej časti OSP.
Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy. Podmienkou jej vydania je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Rozhodnutie súčasne musí byť v súlade aj s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a na základe ktoré právne ustanovenia správny orgán rozhodoval (R 108/1999).
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého odporkyňa rozhodla v prejednávanej právnej veci v súlade so zákonom, keď jej úlohou bolo po priznaní starobného dôchodku od 18. decembra 2013 za súčasného splnenia podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na starobný dôchodok vyplácať iba jeden dôchodok, a to dôchodok ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodku zo zákona o sociálnom poistení zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného odporkyňou a zhodne aj krajským súdom, ku dňu 18. december 2013 bola vyššia suma starobného dôchodku.
Z dôvodu, že o žiadosti navrhovateľa, poberateľa invalidného dôchodku, o starobný dôchodok zo dňa 18. decembra 2013 bolo rozhodnuté dňa 20. marca 2014, úlohou odporkyne bolo rozhodnúť podľa § 263 ods. 10 v spojení s § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd náležite preveril tvrdenia navrhovateľa týkajúce výplaty invalidného dôchodku a starobného dôchodku súčasne od 18. decembra 2013 do 8. mája 2014 a vo veci vecne správne a zákonne rozhodol, keď preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd dôsledne skúmal postup, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia asamotnú jeho zákonnosť. Odvolací súd nemohol prisvedčiť tvrdeniam odvolateľa, týkajúcim sa zúčtovania dávok postupom podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa rozhodla podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Namietaný postup podľa § 236 zákona preto bol podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnený.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP), pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.