UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J.. J. T., B. R. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 15. mája 2015, číslo: XXX XXX XXXX X, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. septembra 2016, č. k. 26Sd/190/2015-18, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozhodnutie z 15. mája 2015, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa postupom podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla o zvýšení starobného dôchodku od 25. marca 2012 na sumu 99,- eur mesačne; podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila od 1. januára 2013 na sumu 110,20 eur mesačne; podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. zvýšila od 1. januára 2014 na sumu 119,00 eur mesačne a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 295/2014 Z.z. zvýšila od 1. januára 2015 na sumu 124,20 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že suma starobného dôchodku sa zvýšila po zhodnotení správneho počtu rokov obdobia služobného pomeru. Prílohou rozhodnutia je Osobný list dôchodkového poistenia.
Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Zistil, že o zvýšenie sumy starobného dôchodku navrhovateľ požiadal žiadosťou z 8. apríla 2015. Sumu starobného dôchodku určenú rozhodnutím z 20. marca 2014nepovažoval za správnu, pretože bola určená spôsobom krátenia v zmysle Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“). Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 66 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 22 ods. 1 písm. a/ ods. 2, 3, 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru a podľa článku 39 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky. Pre nesprávne skutkové zistenia, týkajúce sa započítania obdobia dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhového dôchodku a určenia jeho výšky preskúmavané rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať zvýšením starobného dôchodku.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.
II.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľ vyjadril nesúhlas so závermi, plynúcimi tak z rozsudku krajského súdu, ako aj z napadnutého rozhodnutia odporkyne; namietal, že krajský súd vo veci rozhodol v rozpore s Dohovorom a jeho výklad je svojvoľný.
III.
Navrhovateľom podané odvolanie bolo zo strany krajského súdu doručené odporkyni na vedomie dňa 24. októbra 2016. Dôvody uvedené v odvolaní odporkyňa nepovažovala za opodstatnené. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku pri výpočte sumy vychádzala správne zo započítaného obdobia doby služby v rozsahu skončených 26 rokov, tak ako to vyplynulo z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku. V napadnutom rozhodnutí o zvýšení starobného dôchodku bolo zohľadnených 25 rokov doby služby. V ďalšom konaní je viazaná právnym názorom krajského súdu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací [§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.
Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP). Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Ustanovením § 201 OSP sa stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnenými osobami na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Na podanie odvolania sú oprávnení účastníci konania. Neznamená to však, že oprávneným na podanie odvolania je každý účastník. Oprávneným na podanie odvolania je len ten z účastníkov, ktorému rozsudkom bola spôsobená určitá ujma. Odvolanie preto nemôže podať ten z účastníkov, ktorému sa rozhodnutím v celom rozsahu vyhovelo.
V prejednávanej veci ide o takýto prípad. Navrhovateľ podaným návrhom, ktorý došiel na súd prvého stupňa dňa 1. júla 2015 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne z 15. mája 2015, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku podľa § 66 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. po zhodnotení počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. S týmto rozhodnutím navrhovateľ nesúhlasil a podal návrh na jeho preskúmanie súdom.
To znamená, že krajský súd opravnému prostriedku navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel, keď zrušil rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ preto nie je osobou oprávnenou podať proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a § 492 ods. 2 SSP odmietol.
Na odvolanie navrhovateľa je potrebné poznamenať, že v zmysle § 250q ods. 2 OSP o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie správneho orgánu potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Toto zákonné ustanovenie nedáva súdu možnosť rozhodnutie správneho orgánu zmeniť.
Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a s § 492 ods. 2 SSP neúspešnému navrhovateľovi nepriznal, lebo v odvolacom konaní mu trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.