Najvyšší súd

7So/3/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky V. S. bytom H. ul. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 7. novembra 2011, č. k. 23Sd/246/2011-13, takto

  r o z h o d o l :  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre   zo   7. novembra

2011, č. k. 23Sd/246/2011-13,   p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. novembra 2011, č. k. 23Sd/246/2011-13, potvrdil

rozhodnutie z 21. októbra 2011 číslo X., ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že do dňa

vzniku invalidity (30. januára 2010) navrhovateľka nezískala najmenej 1 rok dôchodkového poistenia, a preto nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

2   7So/3/2012

  V odôvodnení uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k zhodnému

záveru, že navrhovateľka trpí na ľahkú mentálnu retardáciu s poruchami správania,

inkontinenciu moču a stolice. K psychiatrovi začala chodiť až v roku 2010, ktorý jej stav

hodnotil ako poruchu správania a osobnosti. V čase od 28. marca 2011 do 4. apríla 2011 bola

hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení so zistením, že má sklon k afektívnym konaniam

pri emočnej instabilite, ako osobnosť s mentálnou retardáciou. Počas hospitalizácie

komunikovala s pacientmi v rómskom jazyku. Hospitalizáciu prerušila z vlastnej vôle

a v dôsledku skutočnosti, že netrpela na psychózu, nebol právny dôvod na jej pokračovanie.

Do 30. januára   2010 pre ľahkú mentálnu retardáciu by bola maximálna miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, potom, po psychiatrickom vyšetrení spĺňa

zdravotný stav navrhovateľky mieru poklesu 60 %. Pre invaliditu z mladosti nie sú splnené

kritériá, pretože poruchy správania nevznikli pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky,

ale až vo veku 23 rokov, dovtedy normálne žila, vydala sa a porodila dve deti, preto

navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 pre účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení.

  Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť v záujme opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne

a ďalšieho dokazovania vo veci preto, že trvá na priznaní invalidného dôchodku kvôli jej

zlému zdravotnému stavu. Uviedla v odvolaní, že trpela už od malička a trpí aj teraz

chorobou, vyplývajúcou z lekárskych posudkov, v dôsledku ktorej choroby jej bola určená

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % s účinnosťou od 30.

januára 2010. Pracovne sa nevedela uplatniť v mladistvom veku kvôli chorobe a jej zdravotný

stav je dlhodobo nepriaznivý, o čom svedčia lekárske správy aj odborných lekárov

špecialistov. Skutočnosť, že podmienkou priznania invalidity je aj získanie poistnej doby

najmenej rok pred uznaním za invalidnú, nemohla vedieť.  

  Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 2501 ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

  Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení občan má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa   stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu 3   7So/3/2012

vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

  Podľa § 72 ods. 1 písm. b) tohto zákona počet okov dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej

jeden rok.

  Podľa § 263 ods. 15 tohto zákona nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, má aj

fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala

invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom

sa končí povinná školská dochádzka.

  Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala

priznania invalidného dôchodku od 2. júna 2011. Jej zdravotný stav posúdila MUDr. J. K.,

posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, ktorá

v lekárskej správe uviedla, že navrhovateľka ukončila povinnú školskú dochádzku na

Špeciálnej základnej škole v H. v školskom roku 2003/2004. Na prejednávaní jej žiadosti s

posudkovým lekárom nebola ochotná komunikovať, podľa vyjadrenia jej prítomnej tety je

pasívna, ani doma nespolupracuje, celé dni nič nerobí, nestará sa o svoje maloleté deti vo veku 3 a 4 roky, údajne sa pomočuje. Od 1. októbra 2011 navštevuje psychiatra.  

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky posudková lekárka určila zdravotné

postihnutie zaradené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení do kapitoly V-Duševné choroby a poruchy správania, pod položkou 5 písm. a), t. j. poruchy osobnosti a poruchy

správania s 30 % mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, teda určila hornú hranicu

z daného percentuálneho rozpätia 20 % - 30 %.

Na podklade tohto posudku odporkyňa 21. júna 2011 rozhodnutím číslo X. žiadosť

o invalidný dôchodok zamietla po zistení, že navrhovateľka nespĺňala predovšetkým

zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku. Zdravotný stav navrhovateľky 4.

augusta 2011 opätovne posúdila posudková lekárka Sociálneho poistenia, pobočka Komárno

so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť zodpovedá výške 30 %.  

  Následne vypracovala 6. októbra 2011 posudok o zdravotnom stave navrhovateľky

MUDr. M., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom

v Bratislave. Pri vyhotovení Lekárskej správy vychádzala z vlastného vyšetrenia 4   7So/3/2012

navrhovateľky a z jej ďalších odborných vyšetrení, a to z neurologického vyšetrenia  

z 25. januára 2011, z psychiatrického a psychologického vyšetrenia zo 14. marca 2011

a z prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou N.,

kde bola navrhovateľka hospitalizovaná od 28. marca 2011 do 4. apríla 2011. V závere

posudku posudková lekárka označila za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V.

Duševné choroby a poruchy správania, poI. 6. – mentálna retardácia, písm. a) - ľahká

mentálna retardácia so 60 % mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Vychádzala

z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľky na psychiatrickom oddelení v čase od 28.

marca 2011 do 4. apríla 2011, kde boli u navrhovateľky zistené poruchy správania pri ľahkej

mentálnej retardácii. Hoci pri prijatí na ošetrenie navrhovateľka nespolupracovala, údajne

neudrží moč ani stolicu neskôr počas hospitalizácie komunikovala s rómskymi občanmi.

Napriek skutočnosti, že bola hospitalizovaná na psychiatrií, neboli jej ťažkosti

s inkontinenciou moču   objektivizované. Posudková lekárka zistila, že navrhovateľka má

sklon k afektívnym konaniam pri emočnej instabilite. Hospitalizáciu navrhovateľka prerušila

u z vlastnej vôle a do 30. januára 2010 pre ľahkú mentálnu retardáciu by bola miera poklesu

maximálne 40 %. Od dátumu psychiatrického vyšetrenia, ktoré dokumentuje prvýkrát aj

poruchy správania pri ľahkej mentálnej retardácii, konštatovala posudková lekárka, že

zdravotný stav navrhovateľky znižuje celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o 60%. Na podklade toto posudku odporkyňa vydala rozhodnutie   z 21. októbra 2011 číslo X., ktorým opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný

dôchodok preto, že nemá odpracovaný najmenej 1 rok a nespĺňa ani podmienky priznania

invalidity z mladosti.  

  Pri vypracovaní druhostupňového posudku posudková lekárka sociálneho poistenia

hodnotila zdravotný stav navrhovateľky aj z hľadiska jej zdravotného postihnutia z mladosti.

Dospela k záveru, že pre invaliditu z mladosti nie sú splnené kritéria, nakoľko poruchy

správania u navrhovateľky nevznikli pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky, ale až  

vo veku 23 rokov. Dovtedy normálne žila, vydala sa a porodila 2 deti. Tomuto záveru

zodpovedá aj pedagogická charakteristika navrhovateľky zo Špeciálnej základnej školy

s VJM.v H., K. X, ktorú navrhovateľka navštevovala od 4. mája 1997 a ukončila ju

v školskom roku 2003/2004. Z hodnotenia vyplýva, že navrhovateľka školskú dochádzku

mala nepravidelnú, často chýbala kvôli rôznym, niekedy aj vymysleným chorobám. Správanie

mala dobré, rešpektovala pokyny vyučujúcich. Učivo však neovládala kvôli nepravidelnej

dochádzke. Čítania ovládala len na nízkej úrovni, písala s chybami.

5   7So/3/2012

  Takéto hodnotenie nesvedčilo o jej zlom zdravotnom stave už vpred dokončením

povinnej školskej dochádzky.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil dôvod na doplnenie

dokazovanie vo veci. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka

nespĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd

vecne správny rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení

s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, pretože v odvolacom konaní

nebola úspešná.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013   JUDr. Elena Závadská, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová