ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľky: B. M., T., zastúpenej Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom košická 56, Bratislava, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o sirotský dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. júla 2017, č.k. 8Sd/124/2015-32, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. júla 2017 č.k.8Sd/124/2015-32 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 19. júla 2017, č.k. 8Sd/124/2015-32, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 12. októbra 2015, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol navrhovateľke priznaný sirotský dôchodok od 3. augusta 2015 podľa § 76, § 78 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/20036 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadosťou z 31. augusta 2012 navrhovateľka požiadala o sirotský dôchodok po matke N. M., ktorá zomrela XX. N. XXXX. Za nezaopatrené dieťa sa na tieto účely považuje dieťa uvedené v § 9 zákona o sociálnom poistení. V súlade s správnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp.zn. 1So/38/2014 z 24. marca 2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 13. septembra 2012 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie, žiadateľka o dávku dňa 3. augusta 2015 doplatila dlžné poistné na dôchodkové poistenie za zomretú matku, Ing. N. M., za obdobie od 1. júla 2005 do 22.marca 2006. Na základe evidenčného listu dôchodkového poistenia vyhotoveného Sociálnou poisťovňou pobočka Dunajská Streda tak bolo zistené, že ku dňu smrti, k 30. novembru 2007 rodič žiadateľky získal 9 392 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v osobnom liste, ku ktorému sa pripočítaobdobie odo dňa smrti do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek by rodič žiadateľky podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, dňa X. Q. XXXX. K obdobiu dôchodkového poistenia sa preto pripočíta 6 030 dní, ktoré spolu s obdobím dôchodkového poistenia predstavujú 15 422 dní, to znamená 42, 2521 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. V ďalšom odôvodnení rozhodnutia odporkyňa citujúc príslušné zákonné ustanovila podrobne zdôvodnila postup pri výpočte sumy sirotského dôchodku.
Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa Tretej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, stanoviskami účastníkov konania a ostatným spisovým materiálom. Napadnuté rozhodnutie podľa §250q ods. 3 OSP v spojení s §492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) potvrdil. Zistil, že navrhovateľka - žiadateľka o sirotský dôchodok riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/38/2014 dňa 3. augusta 2015 doplatila dlžné poistné za matku, za obdobie od 1. júla 2005 do 22. marca 2006, čím vytvorila platformu na započítanie tohto obdobia poistenia podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako obdobia dôchodkového poistenia. Tým boli splnené zákonné podmienky pre nárok na invalidný dôchodok zomrelej matky a odporkyňa následne správne a v súlade so zákonom svojim rozhodnutím z 12. októbra 2015 priznala navrhovateľke sirotský dôchodok odo dňa zaplatenia dlžného poistného. Odporkyňou určený deň vzniku nároku na sirotský dôchodok je v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď nárok na dôchodkovú dávku vznikol dňom splnenia podmienok ustanovených citovaným ustanovením v spojení s § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to dňom, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. Uvedené platí aj pre vznik nároku na sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete citovaného ustanovenia, aj na určenie sumy, ak sirota zaplatila dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete citovaného ustanovenia. Na účely určenia sumy invalidného dôchodku zomrelého poistenca, sa poistné zaplatené v zmysle znenia druhej vety ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti. Uvedené znenie citovaného ustanovenia sa viaže len na určenie sumy dôchodku a nie na určenie vzniku nároku na dôchodok, ako si ho nesprávne vykladá navrhovateľka. Navrhovateľke vznikol nárok na sirotský dôchodok tým, že doplatila celú dlžnú sumu poistného za matku, ktorá týmto následne ku dňu smrti získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Z poslednej vety citovaného ustanovenia vyplýva, že poistné zaplatené podľa druhej vety sa považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti, čo v praxi znamená, že matka navrhovateľky mohla dňom smrti získať aj počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, ktorý je zákonným predpokladom pre priznanie sirotského dôchodku. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si nesprávne vykladá vznik nároku na dôchodkovú dávku odo dňa smrti svojej matky dňa 30. novembra 2007, nárok na sirotský dôchodok jej v tento deň nevznikol, pretože neboli splnené zákonné podmienky kladené v ustanovení § 76 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre chýbajúci počet rokov dôchodkového poistenia. Tento deň smrti rodiča ako moment vzniku nároku na dávku sirotského dôchodku nekonvaliduje ani skutočnosť doplatenia dlžného poistného za matku a takéto posúdenie by bolo v rozpore s ustanovením § 78 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd ďalej uviedol, že zaplatenie dlžného poistného nie je ani zmenou v nároku na dávku ani zmenou v nároku na výplatu dávky podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako sa rovnako mylne domnieva navrhovateľka, keďže nárok na dávku, invalidný dôchodok zomrelej matke ku dňu smrti nevznikol, vznikol až dňom zaplatenia dlžného poistného a táto skutočnosť nepredstavuje zmenu v nároku, nakoľko meniť sa môže len nárok na dávku už vzniknutý. V preskúmavanej veci je vznik nároku na dávku podmienený skutočnosťou doplatenia dlžného poistného a teda nemôže byť zároveň vznikol aj zmenou nároku súčasne. Pretože citované ustanovenie upravuje iba zmeny v nárokoch na dávku, čo ale nie je prípad preskúmavanej veci, je nesprávny a v rozpore s citovaným ustanovením aj výklad navrhovateľky o možnosti vyplatenia dôchodkovej dávky spätne 3 roky. Ako opodstatnený s možnosťou vplyvu na zmenu názoru konajúceho súdu krajský súd nevnímal ani názor prezentovaný navrhovateľkou vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Sd/74/2015, keď v obdobnom prípade odporkyňa vyplatila poistné za tri roky spätne. Na osvetlenie krajský súd uviedol, že uvedené rozhodnutie vychádzali z odlišného skutkového a právneho stavu veci a naviac v prípade totožnosti skutkových okolností prejednávanej veci, súd nie je rozhodnutím vydaným iným súdom rovnakého stupňa viazaný. Pre úplnosť veci ešte uviedol, že zákono sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení poučovaciu povinnosť odporkyne tak, ako je prezentovaná navrhovateľkou v doplnení vyjadrenia neupravuje. Zákon disponuje alternatívami v rovine práva poistenca tak, ako je to napríklad v ustanovení § 142 ods. 3, § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kde doplatenie poistného upravuje ako možnosť. Navrhovateľke by nárok na sirotský dôchodok nevznikol, ak by nevyužila zákonnú možnosť doplatiť poistné za zomrelú matku. Túto možnosť však nemožno pripísať na vrub odporkyni v rovine jej poučovacej povinnosti. Navrhovateľka naviac, ako sa v konaní preukázalo, o tejto možnosti vedela už od roku 2014 a bolo výlučne v jej dispozícii, založiť si čas vzniku nároku včasným doplatením poistného. Rozhodnutie v prospech možnosti doplatenia sirotského dôchodku za obdobie troch rokov spätne by nemohlo založiť ani konanie zamestnancov odporkyne, striktne v znení jednotlivých článkov (najmä 2 a 7) etického kódexu odporkyne, nakoľko ani riadne splnená povinnosť poskytnutia kvalifikovaných informácií nemôže modifikovať znenie zákona do povinnosti odporkyne spočívajúcej v poskytnutí plnenia nad rámec zákona. Okrajovo krajský súd uviedol, že zomrelá matka navrhovateľky bola samostatne zárobkov činnou osobou a dlžná suma poistného jej vyplývala z povinného dôchodkového poistenia, ktoré jej vzniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 1. júla 2005, keďže podľa daňového priznania za rok 2004 dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu a trvalo do 22. marca 2006, kedy zrušila živnostenské oprávnenie. Samostatne zárobkovo činná osoba ako poistenec je povinná plniť si svoje povinnosti ustanovené zákonom (§ 227 ods. 2 písm. h/ zákona o sociálnom poistení). Zomrelá matka navrhovateľky bola povinne dôchodkovo poistenou osobou podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení z čoho jej vyplývali aj povinnosti zaplatiť poistné podľa §142 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení do 8-dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci za ktorý sa poistné platí. Navrhovateľka nesprávnosť žiadnej z veličín vstupujúcich do výpočtu výšky dôchodku nenamietala, v tomto smere žiadne pochybenie ovplyvňujúce správnosť preskúmavaného rozhodnutia nezistil ani krajský súd a z uvedeného pohľadu preto napadnuté rozhodnutie ani nepreskúmal.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a procesne neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
2.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 OSP, najmä z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku) a z dôvodu nesprávneho pávneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania podrobne poukázala na odsek 24 rozsudku krajského súdu kde sa uvádza, že už od roku 2014 mala vedieť a bolo výlučne v jej dispozícii, založiť si čas vzniku nároku na sirotský dôchodok doplatením poistného. V súvislosti s uvedeným poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1So/38/2014 z 24. marca 2015 kde sa konštatuje, že odporkyňa mala iniciatívne sama o možnosti doplatiť poistné informovať navrhovateľku, čiže išlo o zodpovednosť odporkyne za to, že dlžné poistné nezaplatila skôr, pretože o tejto možnosti doplatiť poistné nebola poučená, výška dlžného poistného a miesto jeho zaplatenia jej nebolo oznámené. Krajský súd uvedenú situáciu nezohľadnil, a v súdnom konaní postupoval v rozpore s článkom 39 Ústavy SR. Tým, že ju riadne a včas nepoučil, uprel jej tak právo na sirotský dôchodok už od roku 2012. Navyše v odseku 22 rozsudku krajský súd nesprávne interpretuje znenie ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko uvedené zákonné ustanovenie upravuje iba zmeny v nárokoch na dávku, čo ale nie je prípad preskúmavanej veci, je nesprávny a v rozpore aj s výkladom navrhovateľky o možnosti vyplatenia dôchodkovej dávky spätne za 3 roky. Vďalších dôvodoch poukázala na podľa nej nejasný odsek 21 rozsudku a v súvislosti so znením ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý podrobne analyzovala a je toho názoru, že súdy by mali mať za cieľ odstrániť zmätočnosť a nepresnosť právnej úpravy uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Neadekvátnu tvrdosť zákona by mal súd vo svojich rozhodnutiach korigovať a vo veci by mal rozhodovať spravodlivo a v súlade s právami garantovanými Ústavou SR. Z odôvodnenia krajského spdu nie je napokon zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovanía na základe ktorých dospel k svojmu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého krajský súd rozhodol, nemožno považovať za náležité a riadne odôvodnenie rozsudku.Rozsudok krajského spdu navrhla zmeniť, preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a priznať uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia spolu 298,84 €.
3.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Preskúmavaným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/38/2014 z 24. marca 2015. Podľa jej názoru sa krajský súd vysporiadal aj so skutočnsoťou, že zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje poučovaciu povinnosť odporkyne tak, ako to uvádza navrhovateľka v priebehu preskúmavacieho konania. Zákon č. 461/2003 Z.z. disponuje alternatívami poistenca v rovine práva, ako je to napríklad v ustanovení § 142 ods. 3 alebo § 78 ods. 1 zákona o sociálnom positení, keď doplatenie poistného zákon upravuje ako možnosť. Navrhovateľke by nárok na sirotský dôchodok nevznikol, keby túto zákonom stanovenú možnosť nevyužila, túto možnosť však nemožno pripísať na vrub odporkyne v rovine poučovacej povinnosti.
4.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 491 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 492 ods. 1, 2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o sociálnom positení nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne z 12. októbra 2015 o priznaní sirotského dôchodku podľa §76 a § 78 zákona o sociálnom od 3. augusta 2015, dňom doplatenia poistného na dôchodkové poistenie za zomretú matku navrhovateľky, Ing. N. M. (zomrela XX. N. XXXX).
Medzi účastníkmi je sporný dátum vzniku nároku navrhovateľky na sirotský dôchodok. Sirotský dôchodok navrhovateľka žiadala priznať spätne za posledné 3 roky. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odporkyne s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spojitosti § 246c ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnychzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov konania známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu sa odvolací súd vo svojom odôvodnení následne obmedzí na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Z obsahu spisov tak, ako to zistil aj krajský súd, navrhovateľka požiadala o sirotský dôchodok žiadosťou z 31. augusta 2012 po svojej matke, ktorá zomrela 30. novembra 2007. Zomretá matka nebola ku dňu smrti poberateľkou starobného, predčasného ani invalidného dôchodku, ani nezomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Navrhovateľke by nárok na sirotský dôchodok vznikol, ak by ku dňu smrti matka zaplatila poistné v predpísanej výške; povinné dôchodkové poistenie jej trvalo do 22. marca 2006, kedy zrušila živnostenské oprávnenie. Podmienku potrebnej poistenej doby ku dňu smrti, splnila keď ku dňu 30. november 2007 získala 9 392 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočítalo obdobie odo dňa smrti do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek by matka žiadateľky dosiahla dovŕšením 62 rokov veku dňa X. Q. XXXX. K obdobiu dôchodkového poistenia sa preto pripočítalo 6 030 dní, ktoré spolu s obdobím dôchodkového poistenia predstavujú 15 422 dní, to znamená 42,2521 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Navrhovateľka tento postup pri určení obdobia dôchodkového poistenia zomretej matky nenamietala.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom positení povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
Navrhovateľke ako pozostalej sirote vzniklo právo dodatočne zaplatiť poistné za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej matky. Navrhovateľka v dôvodoch odvolania síce poukazuje na porušenie princípu sociálnej pomoci osobám, ktoré majú byť chránené v zmysle č. 39 ods. 1 Ústav SR. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení však prípadná poučovacia povinnosť odporkyne na aplikáciu postupu podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva. Zákon o sociálnom positení disponuje alternatívami poistenca v rovine práva, keď doplatenie poistného upravuje len ako možnosť. Z uvedeného dôvodu sa senát 7So nestotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil senát 1So v rozsudku č.k. 1So/38/2014 z 24. marca 2015: „ podľa názoru odvolacieho súdu mala odporkyňa poučiť navrhovateľku o možnosti doplatenia dlžnej sumy poistného už v rámci konania na správnom orgáne, čím by sa predišlo zbytočnému súdnemu konaniu.“ Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (1So) navrhovateľka dlžné poistné urhadila. Nárok na sirotský dôchodok jej vznikol dňom zaplatenia poistného tak, ako to bolo konštatované aj v rozsudku č.k. 1So/38/2014.
Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že obdobie poistenia zomretej matky možno započítať na účely nároku na sirotský dôchodok až odo dňa zaplatenia celej sumy dlžného poistného na dôchodkové poistenie. Dňom zaplatenia dlžného poistného na dôchodkové poistenie bola splnená podmienka potrebného obdobia dôchodkového poistenia.
Odvolací súd vyhodnotil ako neodôvodnú námietku navrhovateľky týkajúcu sa nesprávneho záveru uvedeného v odseku 22 rozsudku, respektíve nesprávne interpretovanej právnej normy zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje druhú vetu ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zhodne s právnym názorom uvádza, že zaplatenie dlžného poistného nie je zmenou nároku na dávku ani zmenou výplaty dávky, ako sa nesprávne navrhovateľka domnieva. Vsúvislosti s namietaným princípom právnej istoty odvolací súd dodáva, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 112 ods. 1 výslovne oprávňuje Sociálnu poisťovňu dávka priznať odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistia zákonom predpísané prípady v písm. a/-d/. Odporkyňu pri takomto postupe zákonodarca nelimitoval žiadnou lehotou. Gramatickým výkladom je nutné dospieť k záveru, že ak by zákonodarca mal záujem obmedziť Sociálnu poisťovňu lehotou, v rámci ktorej tak môže učiniť, výslovne by lehotu v odseku 3 ustanovenia § 112 stanovil tak, ako to urobil v odseku 1. Námietka navrhovateľky ohľadom trojročnej lehoty na priznanie sirotského dôchodku tri roky spätne od zaplatenia dlžnej sumy poistného na dôchodkového poistenie nebohej matky preto nie je dôvodná.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení, a preto rozsudok krajského súdu podľa s § 246c ods. l, § 219 ods. l, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP ako vecne správne potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že neúspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.