Najvyšší súd

7So/29/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci   navrhovateľa A. T., bytom D. N., Spolková republika Nemecko, proti

odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2011,   č. k. 8Scud/26/2010-27, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

zo 16. decembra 2011, č. k. 8Scud/26/2010-27 z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie odporkyne

z 22. februára 2010 č. X.   z r u š u j e   a vec jej   vracia na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.  

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v   Bratislave rozsudkom zo 16. decembra 2010, č. k. 8Scud/26/2010-27,

potvrdil rozhodnutie z 22. februára 2010 číslo X., ktorým odporkyňa   podľa § 70  

a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/20030Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)   a podľa   čl. 38 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 2   7So/29/2012

o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo

činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, odňala navrhovateľovi

invalidný dôchodok od 1. apríla 2010 z dôvodu, že miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u neho nie je vyššia ako 40 %.

  V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že s poukazom na § 71 ods. 1

zákona o sociálnom poistení zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska kritérií invalidity

opakovane posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky v Bratislave, ale aj

Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave, pričom posudkoví lekári dospeli

k zhodnému záveru, že navrhovateľ od 1. apríla 2010 nie je invalidný, lebo miera jeho

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

nie je viac ako 40 %, ale dosahuje len 20 %. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ

nepredložil lekárske správy, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu v inom

rozsahu, ako zistili posudkoví lekári, súd vychádzal zo záverov lekárskeho posudku

posudkového lekára Sociálnej poisťovne – pobočky v Bratislave z 1. júna 2010 a posudku

posudkového lekára Sociálnej poisťovne – ústredie v Bratislave, ktorí dospeli k zhodnému

záveru, že navrhovateľ nie je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení.  

  Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok

prvostupňového súdu zmeniť a rozhodnutie odporkyne z 22. februára 2010 číslo X. zrušiť.

V dôvodoch odvolania navrhovateľ namietal, že rozsudok krajského súdu spočíva na

nedostatočnom posúdení jeho zdravotného stavu v záveroch posudkov posudkových lekárov

Sociálnej poisťovne - pobočky z 11. septembra 2009 a z 1. júna 2010 a posudkového lekára

Sociálnej poisťovne - ústredia v Bratislave z 8. júla 2010. Namietal, že posudkoví lekári vo

svojich posudkoch vychádzali z lekárskeho odborného ortopedického vyšetrenia   z 11.

septembra 2009 a z kardiologického vyšetrenia z toho istého dňa. Opätovný posudok z 8. júla

2010 bol tiež vykonaný len na základe týchto vyšetrení, nebolo vykonané žiadne nové

vyšetrenie. Tvrdil, že odporkyňa pre svoj záver nezistila riadne jeho zdravotný stav, najmä

nezabezpečila vyšetrenie jeho chrbtice napriek jeho žiadosti a od roku 2005 ho nevyšetril

žiadny odborný ortopedický alebo neurochirurgický posudkový lekár. Od rozhodnutia

o priznaní invalidného dôchodku v roku 2005 bol jeho zdravotný stav posúdený len na

jednom posudkovom, odbornom lekárskom vyšetrení 22. júla 2009, na požiadanie nemeckej

sociálnej poisťovne, a to u kardiológa MUDr. J. V.. Na žiadnom inom posudkovom 3   7So/29/2012

lekárskom vyšetrení doteraz nebol, to znamená, že ani 11. septembra 2009 sa nepodrobil

ortopedickému vyšetreniu. Odporkyňu opätovne žiadal o posúdenie jeho skutočného

zdravotného stavu odborným, ortopedickým alebo neurochirurgickým lekárom, ale žiadnu

výzvu alebo pozvánku na vyšetrenie od nikoho nedostal. V Nemecku posudzujú lekári

zdravotný stav len za základe vyzvania úradom (privátne nie ), preto nemohol predložiť súdu

lekársku správu od posudkového lekára, ako sa to v rozsudku krajského súdu uvádza.

Predložil však lekársku správu z 29. októbra 2010   od neurochirurga Dr. Med. H. B.,

u ktorého sa pravidelne lieči, jeho ošetrujúcej domácej lekárky, aj s MRT rőntgenmi chrbtice

na nosičoch CD zo 4. októbra 2010 a 7. septembra 2010, ktoré však krajský súd ani

odporkyňa nevzali do úvahy.  

  Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

ako správny potvrdiť s tým, že navrhovateľ bol povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce

na nárok na invalidný dôchodok,   v rámci dokazovania bol povinný navrhnúť dôkazy na

podporu svojich tvrdení.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) podľa § 250s

v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade

s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako  

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

  Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je

rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na

závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

  Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť

k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania

a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy,

listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.

4   7So/29/2012

  Podľa ods. 6 uvedeného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré

z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné

dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne  

z 22. februára 2010 číslo X., podľa tretej hlavy piatej časti OSP.

  Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok

podľa§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 31. marca 2005 rozhodnutím odporkyne  

z 9. júna 2006 č. X. na podklade posudku - lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky

v Bratislave z 31. marca 2005. Z uvedeného posudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným

postihnutím navrhovateľa bol   stav po operácii krčnej chrbtice s recidivujúcimi prejavmi

nervového a svalového dráždenia s podstatným obmedzením výkonnosti organizmu so 45 %

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kap. XV. odd. E. pol. 4, bodu b/ v hornej hranici rozpätia (35 - 45 %) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol 2. februára 2010 zdravotný stav

navrhovateľa na účely invalidného dôchodku posúdil MUDr. J. K., posudkový lekár

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky, so sídlom v Bratislave. Opakovane

zdravotný stav navrhovateľa hodnotil tento posudkový lekár 1. júna 2010. Napokon

odporkyňa zadovážila posudok o zdravotnom stave navrhovateľa, ktorý vypracovala 8. júla

2010 MUDr. D. K., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia

v Bratislave. Vo všetkých troch posudkoch hodnotili posudkoví lekári ortopedické vyšetrenie

a kardiologické vyšetrenie z 11. septembra 2009 a zhodne dospeli k záveru, že aktuálny nález

na chrbtici je mierny, nie sú prítomné žiadne známky iným záverom o nervovom dráždení,

ako to bolo zistené v roku 2005. Uviedli že zdravotný stav navrhovateľa sa zlepšil. Posudková

lekárka sociálneho poistenia, ústredia v celkovom posudku konštatovala, že po preštudovaní

veľmi strohej a chudobnej Podrobnej lekárskej správy na formulári E 213 z posudkového

a klinického hľadiska, zdravotný stav navrhovateľa naďalej nezodpovedá posudkovým

kritériám na uznanie invalidity. Z kardiologického hľadiska nebolo možné základné

hodnotenie pre revaskularizačný zákrok navýšiť, pretože funkčný nález ECHO KG je dobrý. 5   7So/29/2012

Vo všetkých troch posudkoch dospeli posudkoví lekári k záveru, že miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom

poistení, kap. XV.- Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E – dorzopatia,

deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pol. 4, bod a/ - stav po operácii chrbtice s miernym

reziduálnym funkčným nálezom, zodpovedá 20 %, teda, že stav nezodpovedá invalidite.

  Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa posudkoví lekári

Sociálnej poisťovne, pobočky, ale aj ústredia so sídlom v Bratislave posudzovali len na

základe vyplneného tlačiva – Podrobná lekárska správa E 213 z 11. septembra 2009, ktoré sa

nachádzalo v administratívnom spise odporkyne. V predmetnom konaní došlo k viacerým

závažným chybám. Predovšetkým navrhovateľ už 26. apríla 2010 v návrhu na preskúmanie

rozhodnutia odporkyne z 22. februára 2010 číslo X. namietal, že mu uvedené rozhodnutie

nebolo doručené a že teda mu nebola doručená ani lekárska správa z 2. februára 2010, ktorá

tvorí jeho prílohu. Toto pochybenie je povinná odporkyňa teraz napraviť a doručiť

navrhovateľovi rozhodnutie, ktoré návrhom žiadal súdom preskúmať, spolu s doteraz

zadováženými posudkami posudkových lekárov. Možno však pripomenúť, že aj navrhovateľ

má povinnosť predkladať dôkazy ohľadne poškodenia jeho zdravotného stavu.

V zmysle § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom sú nielen posudky, ale aj

správy napr. z lekárskych vyšetrení u odborných lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú

starostlivosť. Takýmto dôkazom je aj lekárska správa neurochirurga Dr. Med. H. B. z 29.

októbra 2010, u ktorého sa navrhovateľ údajne pravidelne lieči. Krajský súd sa však obsahom

tejto správy riadne nezaoberal nevysporiadal sa dostatočne so skutočnosťou, prečo neboli

riadne vyhodnotené tiež lekárske správy ošetrujúcej domácej lekárky navrhovateľa aj s MRT

– rőntgenmi chrbtice na nosičoch CD zo 4. a 7. októbra 2010, ktoré sa nachádzajú v spise.

  V ďalšom konaní bude   úlohou odporkyne zadovážiť aktuálny posudok o jeho

zdravotnom stave ku dňu odňatia invalidného dôchodku, t. j. ku dňu 1. apríla 2010 aj po jeho

odbornom vyšetrení   z hľadiska invalidity od posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Bratislave po zohľadnení prípadných ďalších

lekárskych správ z vyšetrení navrhovateľa odbornými lekármi na ochorenia, na ktoré sa

sťažuje. Pritom je nevyhnutne potrebné, aby posudkoví lekári konkrétne zdôvodnili, v čom

došlo k prípadnému zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa až v takom rozsahu, ktorý

odôvodňuje zmenu miery invalidity a prípadne odňatie invalidného dôchodku. Iba   6   7So/29/2012

po doplnení dokazovania v naznačenom smere, prípadne po vykonaní aj ďalšieho

dokazovania, ktoré považuje za potrebné, bude môcť vo veci opätovne rozhodnúť.

  Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP

zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách   konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 a § 224

ods.1 OSP, lebo navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2013   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová