7So/28/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. E., bytom v L. Bukovčana č. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Sibírska ul. č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2012, č. k. 5 Sd 173/2011-69, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2012, č. k. 5 Sd 173/2011-69 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. novembra 2012, č. k. 5 Sd 173/2011-69, podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie z 21. októbra 2011 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím z 9. novembra 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"), § 21 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 1. októbra 2011. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľovi nevzniklo právo na starobný dôchodok od nižšieho dôchodkového veku ako je 62 rokov veku započítaním služby I. a II. kategórie funkcií, lebo získal obdobie výkonu služby vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie.

Súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa nesprávne právne posúdila otázku započítania služby I. a II. kategórii funkcií, za ktorú poberal navrhovateľ výsluhový príspevok ako dobu poberania výsluhového dôchodku, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatneného nároku na starobný dôchodok.

Krajský súd úspešnému navrhovateľovi podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP, priznal náhradu trov konania v sume 265,28 €, za štyri úkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 vety druhejvyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 655/2004 Z.z.“).

Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Uviedla, že pre posúdenie vzniku nároku na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby, ďalšia služba vo vojenskej škole a doba služby vojaka z povolania všetko v I. kategórie funkcií. Poukázala na článok č. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Namietala, že zhodnotením doby služby v I. kategórii funkcií by bola za to isté obdobie vyplácaná dávka z dvoch systémov sociálneho zabezpečenia, a preto bolo potrebné krátiť výšku dôchodkovej dávky, ak má byť určená s prihliadnutím na doby výkonu služby.

Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávnu základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci, ktorá mala byť v sume 127,17 € za úkon podľa § 11 ods. 4 vety prvej vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ďalej namietal, že má právo na náhradu trov aj za úkony, a to podané návrhy na doplnenie dokazovania z 10. apríla 2012 a 14. júna 2012, ktoré mu súd nepriznal. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v časti výšky trov konania a priznal mu náhradu trov za právne zastupovanie v sume 934,60 € a tiež žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 137,98 €. Navrhovateľ rozsudok krajského súdu vo veci samej považoval za vecne správny a žiadal ho potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP dospel k záveru, že je potrebné vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení s § 246c OSP). Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O tomto novo vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho mení, v spojení s ním, lebo sa týka takisto nároku vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade, keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí.

V priebehu odvolacieho konania odporkyňa o starobnom dôchodku navrhovateľa rozhodnutím zo 17. októbra 2013 číslo XXX XXX XXXX X, priznala navrhovateľovi od 1. októbra 2011 starobný dôchodok v sume 390 € mesačne, zvýšený (valorizovaný) podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2012 a od 1. januára 2013 na konečnú sumu 414,10 € mesačne, teda vo veci znova rozhodla.

S ohľadom na dvojinštantnosť súdneho konania bolo potrebné, aby krajský súd preskúmal nielen rozhodnutie odporkyne z 21. októbra 2011 v spojení s rozhodnutím z 9. novembra 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ale aj rozhodnutie zo 17. októbra 2013 číslo XXX XXX XXXX X. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

V novom rozhodnutí krajský súd súčasne rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 250k OSP), v ktorom sa vysporiada aj s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.