Najvyšší súd
7So/27/2015
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy
Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A., bytom H., D., zastúpeného Jánom Vaskom,
bytom H., ul. Třebičská č. 1833/1, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 28. novembra 2014 č.k.5Sd/69/2014-28, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. novembra 2014 č.k.5Sd/69/2014-28 m e n í tak, že rozhodnutia odporkyne
zo 14. mája 2014 č: X. v spojení so zmenovým rozhodnutím zo 14. júla 2014 č: X. z r u š u j
e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 28. novembra 2014 č.k.5Sd/69/2014-28 podľa
§ 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie
odporkyne dňa 14. mája 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14. júla 2014, obidve číslo: X., ktorými zamietol žiadosť navrhovateľa z 10. marca 2014 o starobný
dôchodok s odôvodnením, že k požadovanému dňu 28. marca 2013 nesplnil podmienky
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, mal súd za preukázané,
že žiadosťou z 10. marca 2014 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku
od 28. marca 2013, t.j. od dovŕšenia 62 roku veku. Od 1. októbra 2004 bol poberateľom
výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Zb.“). Na vznik nároku na výsluhový dôchodok
a jeho sumu bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby
od 2. apríla 1970 do 29. marca 1972 zaradená do III. pracovnej kategórie a doba služobného
pomeru v Železničnej polícii od 1. januára 1975 do 30. septembra 2004 zaradená
do III. pracovnej kategórie, spolu 31 rokov a 279 dní. Vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľ v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie I. alebo II. kategórie
funkcií, ale vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, ani s prihliadnutím
na § 274 zákona o sociálnom poistení nebolo možné znížiť jeho dôchodkový vek. Vzhľadom
na uvedené, túto dobu započítanú pre účely nároku na výsluhový dôchodok nebolo možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 cit. zákona započítať pre účely žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok.
Súd prvého stupňa v odôvodnení dospel k záveru, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového
veku, t. j. k 28. marca 2013 navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
ale len 6 rokov a 53 dní, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Krajský súd
z uvedeného dôvodu preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení
s § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol
v konaní úspešný a úspešná odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že o priznanie starobného dôchodku žiadal od dovŕšenia zákonom stanovej hranice 62 rokov veku a nie skôr.
Poukázal na skutočnosť, že zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku splnil,
pretože bol dôchodkovo poistený 36 rokov a 28 dní, dovŕšil dôchodkový vek a podal žiadosť
o poberanie starobného dôchodku. Rozhodnutie odporkyne, ktorá jeho žiadosť dvakrát
zamietla považoval za diskriminujúce. Preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a jeho návrhu o priznanie starobného
dôchodku vyhovel.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ vykonával v období trvania služobného pomeru
zamestnanie zaradené do lII. pracovnej kategórie a nie do I. alebo II. kategórie funkcií a preto
nie je možné v jeho prípade postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukazovanie navrhovateľa na platby poistného
nepovažuje za dôvodné, nakoľko navrhovateľ platil odvody podľa účinných právnych
predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 1, 2 SSP, § 10 ods. 2
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 492 ods. 1, 2 SSP,
§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 492 ods. 1, 2 SSP, § 250ja ods. 2 veta prvá OSP),
keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 492
ods. 1, 2 SSP, § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žiadosťou z 10. marca 2014 navrhovateľ požiadal
odporkyňu o starobný dôchodok od 28. marca 2013, t.j. od dovŕšenia 62 rokov veku. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu,
že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov podľa § 65 zákon o sociálnom poistení
s tým, že doba výkonu služby železničného policajta mu nemohla byť zhodnotená, pretože
ju získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a v civilnom zamestnaní
získal len 6 rokov a 53 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom ku dňu
31. decembra 2013 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej
služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak
prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia
je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho
vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo
čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 cit. zákona.
Odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa na starobný dôchodok zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
neprihliadla už na to, že navrhovateľovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona
č. 328/2002 Z. z.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ od 1. októbra 2004 bol poberateľom
výsluhového dôchodku podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 21. januára 2014 č. SPOU-OSZ-334-21/2014-VZ
pre nárok a výšku tohto dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu
31 rokov a 279 dní a to doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. apríla 1970
do 29. marca 1972 a doba služobného pomeru v Železničnej polícii od 1. januára 1975
do 30. septembra 2004. Tejto dobe prináležala III. kategória funkcií. Výška výsluhového
dôchodku bola v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. určená s prihliadnutím len za skončené
roky služby.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi pre výšku dôchodku z osobitného systému
dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie 6 rokov a 53 dní zodpovedajúce obdobiu
do 28. marca 2013.
Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení' výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona
č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia ako dávka existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku,
na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov
o sociálnom zabezpečení (poistení).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že všeobecným
predpisom o sociálnom poistení je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2004. Až do 30. júna 2003
boli policajti zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez obmedzenia (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení).
Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí poukázala na stanovenia § 60 ods. 2 a § 255
ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Tieto ustanovenia umožňujú vznik nároku na starobný
dôchodok pred dovŕšením 62 rokov veku. Rešpektuje predchádzajúcu právnu úpravu
v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákona o sociálnom zabezpečení“).
Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva,
že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
teda podľa cit. zákona nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby,
ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§ 39 tohto
zákona).
Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby. Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej
len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,
a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom
alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej
len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon neustanovuje inak.
Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým
je zákon č. 328/2002 Z. z., nie je upravené.
Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade
treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme
nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru
odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol od 1. októbra 2004 priznaný
a vyplácaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý po dovŕšení
dôchodkového veku 62 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe,
je potrebné postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
Je nepochybné, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej
časti zákona o sociálnom zabezpečení.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení však nevyplýva,
že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia
(doby tzv. civilného zamestnania).
Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila doby zamestnania v tzv. „civilnom
sektore“, lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok
na výsluhový dôchodok, taký záver nie je ničím podložený.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa,
že obdobie výkonu služobného pomeru železničnej polície má byť zhodnotená podľa zákona
o sociálnom poistení. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch
systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola pre výšku
dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov. Preto preskúmavané rozhodnutie
odporkyne odvolací súd nepokladal za zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
v zmysle § 492 ods. 1, 2 SSP a § 250ja ods. 3 veta prvá OSP.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znova rozhodnúť o nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4
OSP).
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti,
súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224
ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu patrí náhrada trov
konania. Navrhovateľovi však v konaní žiadne trovy nevznikli a o náhradu trov konania
ani nepožiadal. Preto odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. júla 2016
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková