Najvyšší súd  

7So/27/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľa Ľ. D., nar. X., bytom T., ul. Š. č. X., zastúpeného K. F., bytom

T., H. ul. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,

o zvýšenie invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 29. novembra 2011, č. k. 38Sd/37/2011-30 v spojení s opravným uznesením z 24.

januára 2012, č. k. 38Sd/37/2011-43, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. novembra

2011, č. k. 38Sd/37/2011-30 v spojení s opravným uznesením z 24. januára 2012, č. k.  

38Sd 37/2011-43,   p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v   Trnave rozsudkom z 29. novembra 2011, č. k. 38Sd/37/2011-30,

v spojení s opravným uznesením z 24. januára 2011, č. k. 38Sd/37/2001-43, potvrdil

rozhodnutie z 22. júna 2011 číslo X., ktorým odporkyňa   podľa § 263 ods. 1 zákona č.

461/20030 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona   č. 310/2006 Z. z.   (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení „)   a podľa   § 29 ods. 1 zákona   č. 100/1988 Zb. o sociálnom 2   7So/27/2012

zabezpečení   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“)

zamietla žiadosť navrhovateľa z 1. marca 2011 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

  Súčasne potvrdil uvedené rozhodnutie aj vo výroku, že podľa § 70 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení priznaním invalidného dôchodku od 1. marca 2011 v sume 227,50 €

mesačne podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z.

navrhovateľovi zaniká od 1. marca 2011 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok.

  V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia

len z dôvodu pochybností o správnosti určenej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, ktorú považuje (ako jeden z podkladov pre výpočet výšky invalidného

dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení) za nedostatočnú. Z obsahu administratívneho

spisu, ani z prednesu na pojednávaní nevyplynuli podľa názoru súdu prvého stupňa také

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov

ohľadne stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú

u navrhovateľa na 60 % podľa kapitoly VII., oddielu B, pol. 3 pre obojstrannú, úplnú alebo

praktickú hluchotu s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči s odôvodnením, že navrhovateľ netrpí na sociálnu dezintegráciu, lebo pracuje ako SZČO

a vykonáva maliarske práce. Zdôraznil, že zákon neumožňuje navyšovať mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že zdravotné postihnutie trvá od

narodenia, následkom   ktorého napriek snahe mal počas celého života veľmi nízky príjem

a bude mať aj nízky starobný dôchodok. Zdôraznil, že dôsledkom nepochybného

znevýhodnenia vyplývajúceho z jeho zdravotného stavu je uznanie za invalidného s určenou

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pochybenie ani pri posúdení

zdravotného stavu navrhovateľa v nadväznosti na § 37 zákona o sociálnom zabezpečení a ani

pri aplikácii § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení nezistil. Rozhodnutie, obsahujúce v

prílohe Odborný posudok o invalidite z 31. marca 2011 považoval za dostatočne odôvodnené

v zmysle kritérií § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

  Opravným uznesením z 24. januára 2012,   č. k. 38Sd/37/2011-43, krajský súd na

žiadosť navrhovateľa opravil záhlavie rozsudku z 29. novembra 2011, č. k. 38Sd/37/2011 tak,

že jeho krstné meno bolo správne uvedené „Ľ.“.

  Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že

prvostupňový súd nevzal do úvahy, že invalidný dôchodok iba vo výške 60 % miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s poukazom na jeho handicap od detstva a na jeho 3   7So/27/2012

pribúdajúce zdravotné postihnutie kĺbové ochorenie. K odvolaniu priložil štyri lekárske

správy z jeho odborných vyšetrení. Uviedol, že zdravotný stav sa mu vekom zhoršuje a je

možné a pravdepodobné, že nebude môcť kvôli kĺbovému ochoreniu naďalej vykonávať

maliarske práce. Apeloval na skutočnosť, že rozhodnutím Úradu práce a sociálnych vecí

v Trnave z 30. apríla 2008 bola určená miera jeho funkčnej poruchy 70 % podľa § 50 ods. 1  

a § 51 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a je

považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Po zvážení

všetkých okolností žiadal, napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že u neho miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bude priznaná vo výške 71 % a tým bude

uznaný za invalidného občana.

  Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového

súdu ako správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) podľa § 250s

v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade

s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania   a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa

nemožno vyhovieť.

  Predmetom konania bolo postupom podľa tretej hlavy piatej časti OSP preskúmať, či

rozhodnutie odporkyne z 22. júna 2011 číslo X. zodpovedá zákonu. O jeho vydanie

navrhovateľ požiadal písomnou žiadosťou   z 1. marca 2011, ktorou žiadal zvýšiť invalidný

dôchodok, t. j. poberaný čiastočný invalidný dôchodok od 9. marca 1995, považovaný za

invalidný dôchodok.  

  Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

  Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je

rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na

závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

  Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný

invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných   pred 1. januárom 2004   4   7So/27/2012

sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej

patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených

predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak poistenec uvedený v odsekoch 1

a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona

účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa

zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo

najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok

na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

  Z obsahu spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok

z dôvodu vrodenej poruchy sluchu ťažkého stupňa pre všeobecne sťažené životné podmienky

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to s účinnosťou od 9. marca 1995. Pri

kontrolnej lekárskej prehliadke 31. mája 2004 bolo zistené, že navrhovateľ je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % podľa § 70 zákona

o sociálnom poistení. V nadväznosti na túto skutočnosť bol navrhovateľovi podľa § 73 ods. 2

vypočítaný podľa kritérií zákona o sociálnom poistení jeho invalidný dôchodok vo výške

223,40 €, ktorý bol   zvýšený na 227,50 €   mesačne. Po porovnaní v zmysle § 263a ods. 5

zákona o sociálnom poistení odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ má nárok na ten invalidný

dôchodok a jeho výplatu, ktorý je vyšší a nárok na nižšiu dávku, ktorou je čiastočný invalidný

dôchodok, priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení a pretransformovaný na invalidný

dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zaniká a jeho výplatu zastavila.

  Po podaní žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku z 1. marca 2011 bol pre potreby

tohto zvýšenia posúdila zdravotný stav navrhovateľa MUDr. A. Š, posudková lekárka

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, ktorá 31. marca 2011 vypracovala

Lekársku správu. Podľa jej výsledku je navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37

ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

lebo má sťažené všeobecné životné podmienky pre ťažkú percepčnú poruchu sluchu

obojstranne a súčasne je 1. marca 2011 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kap. VII oddielu

B. pol. 3 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení 60 %.  

5   7So/27/2012

  V danom prípade bolo vykonané dokazovanie ohľadne zistenia zdravotného stavu

navrhovateľa z hľadiska invalidity aj zadovážením Lekárskej správy MUDr. L. T.,

posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko

v Trenčíne z 27. septembra 2011, ktorý dospel k rovnakému zisteniu rozhodujúceho

zdravotného postihnutia navrhovateľa, za ktoré označil nakúzu, ťažkú percepčnú poruchu

sluchu obojstranne, ktoré postihnutie zodpovedá podľa kap. VII. oddielu B pol. 3 zákona o

sociálnom poistení 60 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné

zdravotné postihnutia (liečba kĺbov, štítnej žľazy) percentuálne navýšenie neodôvodnili. Aj

podľa záveru tohto posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona

o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 uvedeného

zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné

podmienky. Od 31. mája 2004 je podľa záverov jeho posudku naďalej invalidný podľa § 71

ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať

zárobkovú činnosť je naďalej 60 %.  

  Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od posledného posúdenia zdravotného stavu

navrhovateľa v máji 2005, ani podľa doložených lekárskych správ k odvolaniu, nedošlo v jeho zdravotnom stave k takému zhoršeniu, ktoré by vyžiadalo zvýšenie percentuálnej miery

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda zvýšenie sumy invalidného dôchodku

prepočtom podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Treba poukázať na skutočnosť,

že pribúdajúce ochorenia, ktoré sú v štádiu liečenia, a nenadobudli trvalý charakter, nie je

možné z hľadiska miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotiť a na

základe nich zvýšiť invalidný dôchodok. Tiež nebolo možné prihliadnuť na vyššiu mieru

funkčnej poruchy, ktorú má navrhovateľ stanovenú podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej

pomoci, pretože pre jej stanovenie sú určené iné kritériá a slúži pre iné účely.  

  Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

podľa § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení   s § 250k

ods.1 OSP, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný.

6   7So/27/2012

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2013   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová