7So/260/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. B., bývajúceho v S., J. ul. č. X, proti odporkyni S. P. V., U. č. X, o výšku vdoveckého dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2007, č.k. 1 Sd 83/2007-15, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2007, č.k. 1 Sd 83/2007-15, p o t v r d z u j e.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. novembra 2007, č.k. 1 Sd 83/2007- 15 zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne z 15. júna 2007 č.X V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ vzal návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia späť, a preto konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP.
Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie s odôvodnením, že vzal späť návrh na preskúmanie rozhodnutia o vdoveckom dôchodku preto, lebo si neuvedomoval následky svojho konania, preto žiadal v konaní pokračovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Súdne konanie vo veciach dôchodkového zabezpečenia je konaním začínajúcim na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 OSP). Zákon priznáva navrhovateľovi právo disponovať s podaným návrhom; v zmysle § 250h ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP mu umožňuje podaný návrh vziať späť až do rozhodnutia súdu. Ak navrhovateľ vezme návrh späť skôr než bolo o ňom rozhodnuté, súd konanie zastaví (§ 250d ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).
Navrhovateľ písomným podaním z 20. novembra 2007 vzal svoj návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne späť. Právny úkon navrhovateľa je jednoznačný a nevzbudzuje pochybnosti o tom, aká vôľa ním bola prejavená. Navrhovateľova námietka, že si nebol vedomý dôsledkov svojho písomného späťvzatia návrhu nemohla byť v odvolacom konaní zohľadnená, lebo navrhovateľ aj pri svojom prípadnom nepriaznivom zdravotnom stave mohol požiadať o právnu pomoc a jeho tvrdenie, že nemohol posúdiť následky svojho konania posúdiť, nebolo v konaní doložené žiadnym rozhodujúcim dôkazom. Poškodenie zraku, ktorým navrhovateľ trpí, nemá vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony.
Vzhľadom na to je zrejmé, že súd prvého stupňa konanie správne zastavil, lebo zastavenie konania je zo zákona (§ 250d ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 OSP) právnym následkom späťvzatia návrhu.
Keďže po uvedenom dispozitívnom úkone neboli v danom prípade splnené podmienky na pokračovanie v konaní, nemohlo byť úspešné odvolanie, ktorým navrhovateľ napadol uznesenie o zastavení konania z dôvodu, že chce pokračovať v konaní. So zreteľom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 OSP).
Účastníkom nepriznal náhradu trov konania, lebo navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 17. júla 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová