7So/26/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa T. K., narodeného XX. J. XXXX, bytom Y., zastúpeného JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Košice, Štúrova č. 7, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2012, č.k. 8Sd/28/2012-53, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2012, č.k. 8Sd/28/2012-53, p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. novembra 2012, č.k. 8Sd/28/2012-53, podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 21. marca 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 6 144 Sk mesačne s účinnosťou od 17. apríla 2008, ktorý po zákonných zvýšeniach a po jeho prepočte na euro menu podľa § 82 a § 293ar zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2012 predstavuje sumu 248,40 € mesačne. Súd prvého stupňa považoval za dostatočne preukázané, že odporkyňa rozhodla na základe riadne zisteného skutočného stavu veci. Odporkyňa zisťovala a vymeriavací základ navrhovateľa za obdobie jeho zamestnania od 1. januára 1977 do 30. júla 1997 v T. a spisom Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 3T/715/77. Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa vyčerpala všetky možnosti pre zistenie vymeriavacieho základu navrhovateľa za uvedené obdobie. Výšku hrubej mzdy však nepovažoval za možné zistiť, lebo archív T. bol požiarom zničený a bližšie nebolo možné zistiť ani údaje o spolupracovníkoch navrhovateľa, ktorí s ním v tom čase v družstve pracovali. Zo spisu Okresného súdu v Rožňave, sp. zn. 3T/715/77, tiež požadované údaje nebolo možné zistiť, lebo spis bol skartovaný a rozsudok z tohto spisu požadované údaje neobsahoval. Súd prvého stupňa preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ako zákonné.

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešná odporkyňa v konaní podľa piatej časti OSP na náhradu trov nemá právo. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že krajský súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Sd/12/2011 a v ňom zistené závery. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie alebo žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že pri zisťovaní vymeriavacích základov pre výpočet starobného dôchodku sa riadila právnym názorom, obsiahnutým v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2011 č.k. 4Sd/12/2011-63. Suma starobného dôchodku sa zmenila po započítaní obdobia dôchodkového poistenia od 1. septembra 1961 do 31. decembra 1961, od 1. januára 1962 do 31. decembra 1962, od 1. januára 1963 do 10. januára 1963 a od 1. januára 1977 do 2. septembra 1977. V rámci dokazovania vyčerpala však všetky možnosti, aby zistila vymeriavací základ navrhovateľa za obdobie od 1. januára 1977 do 2. septembra 1977 v T., ale archív uvedeného družstva bol požiarom zničený a spis Okresného súdu v Rožňave, sp. zn. 3T 715/1977, bol z archívu vyradený po uplynutí dvadsať ročnej lehote uloženia. Navrhovateľ má zhodnotenú dobu zamestnania podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia nachádzajúcich sa v jej evidencii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 196 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa podľa § 65 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 17. apríla 2008. Výška starobného dôchodku sa postupne zvyšovala v závislosti od započítania jednotlivých období jeho dôchodkového poistenia.

Dostatočne bolo preukázané, že T., v ktorom pracoval navrhovateľ, v jeho evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia za obdobie dôchodkového poistenia od 1. marca 1977 do 2. septembra 1977, neuviedol sumu hrubého zárobku ako vymeriavacieho základu.

V predchádzajúcom súdnom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. októbra 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil rozhodnutie odporkyne z 12. júla 2010, č.k. 4Sd/12/2011-63 a uložil odporkyni povinnosť doplniť dokazovanie na zistenie výšky hrubej mzdy za obdobie od 1. marca 1977 do 2. septembra 1977. Poukázal na spis Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 3T/715/77 v trestnej veci, týkajúci sa navrhovateľa ako obžalovaného, z ktorého by mala odporkyňa zistiť bližšie údaje o navrhovateľových spolupracovníkov, ktorí s ním vykonávali práce v T. Navrhovateľ v zápisnici z 1. júna 2011 spísanej podľa § 189 zákona o sociálnom poistení odporkyni oznámil, že v skupine robotníkov pridruženej výroby tohto družstva v uvedenom období v roku 1977 pracovali s ním aj A. Zodpovedá skutočnosti, že odporkyňa zisťovala chýbajúce údaje o vymeriavacom základe navrhovateľa od T.. aj zo súdneho spisu Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 3T/715/77. Spisový materiál, uložený v archíve T. bol požiarom zničený a spis Okresného súdu v Rožňave bol okrem rozsudku skartovaný, pričom rozsudok neobsahuje identifikačné údaje (dátum narodenia, prípadne rodné číslo) o spolupracovníkoch navrhovateľa.

Z dôvodu uvedených skutočností odporkyňa nemala možnosť zistiť chýbajúce údaje o hrubej mzde navrhovateľa vyplatené v zamestnaní T. v období od 1. januára 1977 do 2. septembra 1977prostredníctvom navrhovateľom nedostatočne označených fyzických osôb v zmysle § 195 a nasl. zákona o sociálnom poistení.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci odporkyňa postupovala v súlade s právnym záverom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2011 č.k. 4Sd/12/2011-63. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že z doterajších dôkazov navrhnutých navrhovateľom, ktorá dôkazná povinnosť navrhovateľovi vyplýva z ustanovenia § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, nebolo možné zistiť chýbajúce údaje o vymeriavacom základe ani v novom prejednaní veci, ktoré navyše pre výšku starobného dôchodku neboli rozhodujúce a odporkyňa ich zistiť nemohla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2012, č.k. 8Sd/28/2012-53, ktorý nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 21. marca 2012 č. XXX XXX XXXX X, podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP, lebo v odvolacom konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.